09.08.2011, 00:00

Živnosť smrťou podnikateľa nekončí

Prevziať firmu nie je jednoduché. Dedičia sa musia dohodnúť na nástupcovi, ktorý môže pokračovať aj bez živnosti.

Živnostenské oprávnenie smrťou podnikateľa automaticky nezaniká. Dediči, pozostalý manžel, alebo správca dedičstva môžu v živnosti pokračovať už pred skončením dedičského konania. Po ňom však majú na to právo už len dediči a manžel. Vyplýva to zo zákona o živnostenskom podnikaní.

 

Ak živnostník žije, tak svoje podnikateľské oprávnenie nemôže darovať alebo na niekoho previesť. A to ani keby bol chorý, či z iného dôvodu a nemohol by tak živnosť vykonávať. Ak by chceli jeho blízki v podnikaní pokračovať namiesto neho, museli by si založiť svoju živnosť.

„To ste si teda vybrali tému,“ začala náš rozhovor o takýchto osudoch živnostníkov a ich rodín ekonómka Jarmila Medveďová. „Ale je to o živote. Ten neraz podnikateľa a jeho rodinu dokáže prekvapiť a zaskočiť, lebo nerozlišuje, o koho ide,“ povedala.

Ak živnostník žije...
Ak je samostatne zárobkovo činná osoba vážne chorá a nemôže podnikať, rodinný príslušník jej môže vypomáhať – pripomenula Medveďová. V tomto prípade by nešlo o čiernu prácu. Podľa nej je však na rodine, ako by sa ďalej rozhodla. „Či na uzdravenie živnostníka počká, alebo hneď určí z členov rodiny jeho nástupcu. V takom prípade si však musí ,nástupca vybaviť živnosť,“ dodala. Zákon živnostníkovi v prípade choroby alebo inej príčiny, pre ktorú nemôže dlhodobejšie podnikať, umožňuje podnikanie prerušiť. „Prerušiť sa dá minimálne na šesť mesiacov a maximálne na tri roky,“ informoval riaditeľ Odboru živnostenského podnikania ministerstva vnútra Ján Dutko.

Živnosť do pol roka
Čo však musia pozostalí urobiť, ak v ich rodine živnostník zomrel a jeho firmu chcú prevziať? Podľa legislatívy môžu do skončenia dedičského konania v živnosti pokračovať dedičia zo zákona a zo závetu. Zákon to dovoľuje aj pozostalému manželovi, aj keď nepatrí k dedičom, ale je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti. Zákony tiež umožňujú pokračovať v živnosti aj správcovi dedičstva, ak ho ustanovil súd.

Po skončení dedičského konania však môžu pokračovať v živnosti len dedičia zo zákona a zo závetu, alebo pozostalý manžel, ak nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie živnosti. Je tu však „háčik“. Ak do pol roka od skončenia dedičského konania nezíska nástupca po zosnulom podnikateľovi vlastné živnostenské oprávnenie, nemôže ďalej živnosť prevádzkovať. Pozostalý manžel, ktorý bol spoluvlastníkom majetku používaného pri podnikaní, alebo tento majetok získal v dedičskom konaní, však môže po šiestich mesiacoch v živnosti pokračovať na základe živnostenského oprávnenia poručiteľa.

Daňové priznanie
Okrem živnostenského zákona situáciu okolo úmrtia živnostníka riešia aj ďalšie normy. Napríklad zákony o dani z príjmu a DPH a ďalšie. Ak živnostník zomrel, dediči musia do troch mesiacov od smrti daňovníka podať za príslušnú časť roka daňové priznanie. Ak je dedičov viac, podá ho ten, ktorému to vyplynie z dohody pozostalých. V prípade, že sa nedohodnú, určí ho správca dane. Správca však môže lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť. Urobí to, ak dedič žiadosť zašle najneskôr pätnásť dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. „Keďže v prípade úmrtia daňovníka – fyzickej osoby dochádza k skončeniu podnikania alebo k skončeniu poberania príjmov, daňové priznanie za zomretého daňovníka sa podáva v každom prípade. Teda aj vtedy, ak sa v živnosti po úmrtí daňovníka pokračuje, alebo aj nepokračuje,“ vysvetlila hovorkyňa Daňového riaditeľstva SR Gabriela Dianová.

Ako s poisťovňami?
To však nie sú všetky povinnosti pozostalých. Do pätnástich dní by mali úmrtie živnostníka oznámiť živnostenskému úradu. Urobia dobre, ak ho odhlásia aj zo zdravotnej a Sociálnej poisťovne. „Dedičom a pozostalým odporúčame, aby o úmrtí povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby informovali Sociálnu poisťovňu. Zákon im však túto oznamovaciu povinnosť neukladá. Lebo oznámenia o úmrtí nahlasujú Sociálnej poisťovni zo zákona matriky,“ spresnila hovorkyňa Sociálnej poisťovne Jana Ďuriačová. Pozostalí nie sú povinní oznámiť úmrtie ani na daňovom úrade. „Uvedenú informáciu oznamuje daňovému úradu obvodný úrad príslušný na vedenie matrík,“ doplnila Dianová. „Do pobočky zdravotnej poisťovne, v ktorej bol živnostník poistený, musia pozostalí doručiť kartičku poistenca a úmrtný list živnostníka bezodkladne,“ dodala poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska Jaroslava Lukačovičová.

Biznis ide ďalej
V prípade, že sa dediči rozhodli v živnosti pokračovať, oznámia to živnostenskému úradu v lehote jedného mesiaca od úmrtia podnikateľa. Po skončení dedičského konania je termín na oznámenie pokračovania v živnosti rovnaký. Ak sa na živnostenský úrad, ktorý je aj jednotným kontaktným miestom, nahlási zákonný zástupca, tak firma zosnulého živnostníka môže podľa Medveďovej pokračovať v činnosti pod rovnakým názvom. „Nemení sa ani IČO a DIČ,“ doplnila. Dedičia si podľa advokáta Michala Krnáča často myslia, že ak nadobudnú firmu, budú ju môcť naďalej prevádzkovať pod pôvodným obchodným názvom. Nie je to tak. Podľa Obchodného zákonníka totiž platí, že „po smrti poručiteľa treba v pôvodnom obchodnom mene firmy vykonať zmenu tak, aby nové obchodné meno zahŕňalo dodatok označujúci nástupníctvo a meno nástupcu,“ spresnil advokát Michal Krnáč.

Zmeny v prevádzkovaní živnosti môže daňovému úradu a zdravotnej poisťovni nahlásiť aj živnostenský úrad (jednotné kontaktné miesta). V spleti termínov by sa však nemalo zabúdať na ich dĺžku. „Kým pokračovanie v živnosti stačí nahlásiť živnostenskému úradu do jedného mesiaca, zodpovedného nástupcu daňovému úradu už do pätnástich dní,“ upozornila Lukačovičová.

Limitované záväzky
Pri pokračovaní v živnosti berie rodinný príslušník na seba všetky záväzky aj pohľadávky svojho predchodcu. Treba dať pozor hlavne na prípadné dlhy. Keďže dediči preberajú s majetkom aj záväzky, legislatíva ich čiastočne chráni. „Aby pri uhradení pohľadávok neprišli o celý svoj majetok, za dlhy ručia len do výšky toho, čo zdedili,“ pripomenula Medveďová.