K potrebnej výbave študenta, ktorý ide študovať na vysokú školu do zahraničia, samozrejme patrí dobrá znalosť jazyka. Inak by neuspel. Nie vždy mu však stačia vedomosti zo strednej školy.

Kedy si ľudia najčastejšie uvedomia, že by sa mali naučiť alebo doučiť jazyk, ktorý sa kedysi učili, ale nenaučili, v škole?
Väčšinou až vtedy, keď je pre ich štúdium alebo prácu naozaj nevyhnutný alebo sú inak motivovaní a vznikne z ich strany skutočný záujem o jazyk. Vtedy je veľmi vhodný čas učiť sa jazyk, pretože, keď existuje motivácia, ide to oveľa lepšie.
Prečo sa v škole zvyčajne nenaučíme jazyk dobre?
Je to možno aj naším prístupom k škole. Pokiaľ znalosť cudzieho jazyka nie je pre mladého človeka bezprostredne potrebná, tak sa učí cudzí jazyk, slovnú zásobu, gramatiku kvôli testu či písomke, ktorú musí absolvovať. Potom to už preňho nie je také aktuálne. Dieťa ešte nevie zhodnotiť význam znalosti cudzieho jazyka, ocení to neskôr, keď musí využívať cudzí jazyk napríklad v zamestnaní.
Takže najdôležitejšia je motivácia?
Veľkú úlohu hrá prístup študenta, ale aj intenzita a kvalita výučby. Cudzí jazyk je niečo, čo musíme používať, nie odložiť na poličku, a to znamená veľa rozprávať, počúvať, čítať, teda byť s ním v kontakte, zautomatizovať jeho používanie, aby sme nešpekulovali, aký gramatický tvar alebo čas použiť, ale automaticky vedeli rozprávať, a to chce najmä veľa, veľa hovoriť. Existuje priama úmera -- čím viac sme v kontakte s jazykom, tým rýchlejšie si naň zvykneme a stane sa pre nás prirodzeným. Je rozdiel učiť sa dve, tri hodiny do týždňa a byť v prostredí, kde okolie používa cudzí jazyk.
O aké jazyky je u nás momentálne najväčší záujem?
Najväčší záujem je, samozrejme, o anglický jazyk. Je to aj tým, že na mnohých elitných zahraničných vysokých školách, nielen v anglicky hovoriacich krajinách, sa dá štúdium absolvovať aj v anglickom jazyku, ale aj tým, že v susedných štátoch sa v obchodnom styku používa angličtina na dorozumievanie, telefonovanie, a preto sa mnohí manažéri chcú zdokonaliť. Ďalej nasleduje nemecký jazyk, je dobré vedieť nemecky z dôvodu našej geografickej pozície. Pri obchodných rokovaniach je vždy výhodnejšie, keď ovládate jazyk, ktorým hovorí váš obchodný partner -- je to plusový bod pre vás. Francúzi sa veľmi usilujú propagovať francúzštinu -- zakladajú bilingválne lýceá, študijné pobyty a granty na stredných i vysokých školách
O aké neobvyklé jazyky prejavil v poslednom čase niekto záujem?
V poslednom čase to bola vo veľkom množstve nórčina. Personálne agentúry ponúkajú pracovné príležitosti v Nórsku na rok, dva, prípadne i na dlhší čas. Podmienkou je však znalosť základov nórskeho jazyka. Keď je človek motivovaný, je schopný sa učiť desať týždňov štyri hodiny denne jazyk, o ktorý sa v živote predtým nezaujímal, nepotreboval ho a ani nepočul.
Ktoré jazyky sa my, Slováci, učíme ľahko a ktoré ťažko?
Každý cudzí jazyk má svoje špecifické úskalia, ktoré nám, Slovákom, môžu robiť problém alebo sú pre nás ťažšie či už ide o výslovnosť alebo gramatiku. Je to veľmi individuálne, ale všeobecne sa nám ľahšie učia románske jazyky -- francúzština, španielčina a taliančina, ktoré majú voľnejší slovosled vo vetách. Angličtina a nemčina sa nedajú voľne prekladať, obsahujú frázy, striktný slovosled a študenti chcú poznať logiku, prečo to tak je. Slováci sú veľmi šikovní, keď ich porovnávam napríklad s Francúzmi, ktorí, keď hovoria anglicky, ich výslovnosť je ťažko zrozumiteľná.
Dá sa jazyk naučiť iba návštevou jazykovej školy?
Dá. Je to však tiež individuálna záležitosť. Existujú typy študentov, ktorí chodia päť, šesť rokov do jazykovej školy, ovládajú gramatiku, vedia dopĺňať cvičenia, avšak ak majú používať to, čo sa naučili, čiže hovoriť a používať jazyk v praxi, v bežnom živote, tak to proste nejde. Naopak, sú študenti, ktorí aj z mála vedia povedať, čo chcú, dorozumejú sa, a o to vlastne ide. Škola môže poskytnúť kurzy všeobecného jazyka a tiež konverzačné kurzy tak, aby bol študent stále v kontakte s jazykom. Keď študent naozaj chce, môže sa jazyk naučiť iba navštevovaním jazykovej školy. Avšak schopnosť ovládať, používať a narábať s jazykom, je relatívna. Inú znalostnú úroveň si vyžaduje jazyk v odbornej sfére a inú v oblasti bežného komunikovania. Ďalším aspektom je schopnosť porozumenia jazyka v danej krajine, v ktorej je jazyk domovským jazykom. V jazykovej škole sa orientujeme predovšetkým na získanie komunikačných schopností, osvojenie si zvratov a gramatiky, avšak z tohto hľadiska sa učíme "pravidlá" jazyka. Jazyk, aký používajú obyvatelia tej-ktorej krajiny od svojho narodenia, je špecifický. Má dialekty, skratky, zaužívané zvraty. Každý, kto sa dostane z jazykovej učebne do praxe, môže byť v istom momente prekvapený. Toto je však normálny proces, ktorým musí prejsť každý študent. Otázne je, ako sa s tým ten-ktorý študent popasuje. Preto je dôležité mať dostatočné základy na nasledujúce osvojenie si jazyka v praxi.
Koľko sa treba jazyku venovať?
Ako som už spomenula, existuje tu priama úmera. Čím viac sa jazyku venujeme, čím viac sme s ním v kontakte, tým rýchlejšie sa nám dostane "pod kožu". Všetko závisí od samotného študenta, akú úroveň vyžaduje jeho zamestnanie, či komunikuje iba formou e-mailu alebo píše celé správy, alebo tlmočí či prekladá. Je dobré naučiť sa v škole gramatiku, a potom je možná rýchlejšia a bezbolestnejšia adaptácia v danej krajine. Je však rozdiel, čo v danej krajine robíme. Najúčinnejšia metóda osvojovania jazyka je štúdium na škole či už základnej, strednej alebo vysokej, keď je študent nútený čítať knihy, pracovať s jazykom, vyjadrovať sa, a hlavne písať domáce úlohy. Pri vykonávaní určitých profesií, ktoré nevyžadujú písomný prejav a čítanie, je štúdium menej účinné.
Ako rýchlo sa dá jazyk naučiť?
Na bežnú komunikáciu a dorozumievanie sa jazyk dá naučiť aj za rok. Všetko závisí od intenzity, našej motivácie a pracovitosti a v prípade, ak je človek donútený, je schopný vysokých výkonov. A potom trošku závisí aj od nášho talentu na jazyky, niekto sa učí ľahšie, inému na to treba viac času.
Zabudneme jazyk, keď s ním nepracujeme? Ako ho treba precvičovať?
Čím dlhšie jazyk nepoužívame, nepracujeme s ním, tým ťažšie potom hľadáme správne slová, správne tvary a časy. Je potrebné preto "oprášiť" zabudnuté a znova začať hovoriť jazykom a používať ho. Návrat však nebýva dlhý.
Dá sa naučiť cudzí jazyk aj vo vyššom veku?
Cudzí jazyk sa dá naučiť aj vo vyššom veku. Nie je to vekovo ohraničené, je to naozaj o motivácii, vôli a schopnostiach. I keď starší ľudia, myslím tým ľudí nad 70 rokov, sú možno menej prístupní novým veciam a prijímaniu nových pravidiel cudzieho jazyka. Získavanie vedomostí, nielen jazykových, je preto náročnejšie.
Čo si myslíte o učení v hladine alfa a iných zázračných metódach?
Čo sa týka učenia v hladine alfa, nikdy som túto metódu neskúšala. Je možno pozitívne, že študent je v relaxačnej pozícii, je teda uvoľnenejší. Určite však nie je možné "naliať" gramatiku či slovíčka do hlavy ako s lievikom. Callenova metóda má svoje pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať zo strany lektora aj študenta, kde väčšia časť hovoreného slova je na lektorovi. Je ťažko súdiť, ktorá metóda je najúčinnejšia, pretože veľa závisí aj od prístupu lektora a jeho odbornej aj ľudskej stránky. Každá metóda môže obohatiť, možno by bolo zaujímavé ich striedanie. Alternatívne metódy by som možno odporučila ako doplnok, spestrenie a ako zmenu k štandardnej metóde.
Čo potrebuje študent, ktorý chce ísť študovať do zahraničia?
Existuje veľký počet škôl a univerzít či už v Európe alebo vo svete. Každá má svoje podmienky a je potrebné zistiť si tieto podmienky vždy pre konkrétnu školu, na ktorú chcete ísť študovať. Tak napríklad pre štúdium v Austrálii môžu najnovšie vyžadovať certifikát IELTS alebo Cambridge ESOL, TOEFL. Naozaj závisí od konkrétnej organizácie. Konkrétny typ certifikátu ako vedomostného stupňa zaručuje škole, že študent, ktorý prejavil záujem o štúdium na zahraničnej škole, zvládne adekvátne komunikáciu, písanie a celkové používanie jazyka na potrebnej úrovni.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.