13.12.2007, 00:00

Sme veľmi podobní, a predsa celkom iní

Fínska vzdelávacia sústava je podľa všetkého v súčasnosti najlepšou v Európe.

V rámci našej diskusie k pripravovanej reforme slovenského školstva pokračujeme v zbieraní skúseností od iných, tentoraz najlepších.

Na severe Európy je krajina, ktorá patrí do prvej šestky spomedzi tridsiatich vyspelých krajín OECD, pokiaľ ide o počet univerzitne vzdelaných občanov, kde sa zadarmo chodí k lekárovi, všade sa používajú úsporné žiarovky a korupciu poznajú iba zo zahraničnej tlače...

Málo hodín, vysoká kvalita
Vo Fínsku, o ktorom je reč, sa deti do školy môžu zviezť školským autobusom, školáci majú od roku 1942 obedy zadarmo a školy nepotrebujú školskú inšpekciu. Žiaci tu síce majú jeden z najnižších počtov vyučovacích hodín v Európe a napriek tomu dosahujú najvyššiu kvalitu vzdelávania, ktoré je v tejto krajine považované za významný zdroj prosperity štátu. Počtom obyvateľov sa rovná tento štát približne Slovensku.

Učiteľ je dôležitý
V marci 2004 sa vo Fínsku konala konferencia o výsledkoch medzinárodného merania kvality škôl PISA. Je známe, že Fíni skončili na čele pelotónu vyše štyridsiatich krajín. Námestník ministra školstva, ktorý na tejto konferencii vystúpil, povedal, že sú 3 hlavné dôvody, prečo dopadli dobre: po prvé učitelia, po druhé učitelia, po tretie učitelia.
Prečo dokážu fínske deti najlepšie spomedzi všetkých počítať, poznávať prírodu, čítať? Za ich vyspelosťou v týchto oblastiach stojí škola a fínski učitelia. Fínska výchovno-vzdelávacia sústava je zrejme v súčasnosti najlepšou v Európe. Potvrdili to napokon aj nové výsledky PISA 2006 zverejnené pred niekoľkými dňami.

Fínska reforma
Úroveň vzdelania sa vo Fínsku zvyšuje od roku 1960, kedy sa začala veľká reforma školstva. Jej cieľom sa stalo zavedenie spravodlivého a rovnocenného prístupu ku vzdelaniu, ktorý má vyrovnať sociálne rozdiely medzi občanmi. K ďalším cieľom sa priradila úloha zmodernizovať systém v súlade so zásadami celoživotného vzdelávania a dosiahnutie medzinárodnej kompatibility. Všetci zainteresovaní sa snažia na týchto cieľoch doteraz permanentne zodpovedne pracovať. Dobré školstvo musí mať aj finančnú podporu. Vo Fínsku sa na školstvo vynakladá 5,8 percenta HDP, na Slovensku sú to až o 2 percentá menej. Priemer v krajinách EÚ je o málo nižší ako vo Fínsku.

Rovnosť šancí
Všetci žiaci musia mať bez ohľadu na vek, bydlisko, finančnú situáciu rodiny, pohlavie, vzdelanie rodičov či rodný jazyk rovnaké podmienky. Preto sa výber školy riadi podľa bydliska dieťaťa. U nás stále niektorí argumentujú, že školy musia o žiaka súperiť, vo Fínsku hovoria, že všetky školy musia dosahovať vysokú kvalitu.
Oproti Slovensku Fíni víťazia aj v inom parametri - slovenské dieťa má veľký problém, ak sa narodí v chudobnej rodine a ešte horšie je, ak jeho rodičia majú nízke vzdelanie. Jeho výsledky sú totiž spomedzi všetkých krajín, kde sa robila PISA 2003, najviac závislé práve od týchto momentov.
Každý žiak vo Fínsku má presne určenú svoju základnú školu a pokiaľ je táto škola vzdialená viac ako 5 kilometrov od zastávky verejnej dopravy, má možnosť zdarma využívať školský autobus.

Školské stravovanie
Osobitnou kategóriou je zdravie žiaka. Okrem školskej telesnej výchovy a budovania vzťahu k športu sa vo fínskych školách od čias druhej svetovej vojny podávajú pre žiakov bezplatné obedy. Štátu záleží na tom, aby mladá dospievajúce generácia dostávala správnu výživu a naučila sa správnym stravovacím návykom. Školské stravovanie je na vysokej kultúrnej úrovni. Na rozdiel od Slovenska, kde sa v posledných rokoch rušia školské jedálne, alebo sa prenajímajú súkromným podnikateľom, majú Fíni inú filozofiu. Systém stravovania je zásadne odlišný od Slovenska aj v inom - žiaci si vyberajú jedlo zo švédskych stolov, kde majú hlavné jedlo, prílohy, zeleninové šaláty, pečivo. Žiakov takto vychovávajú k zodpovednosti pri naberaní si jedla, odpadá problém, že jedlo žiakovi nechutí. Každý žiak má možnosť nabrať si toľko jedla, koľko mu prospeje. Na pitie sa podáva voda alebo mlieko. O polievky nie je príliš veľký záujem, a preto sa nepodávajú každý deň. Školské stravovanie myslí aj na vegetariánov.

Interaktívne tabule
Odborníci z Výskumného ústavu fínskej ekonomiky sú presvedčení, že za úspechom fínskej ekonomiky je vládna politika masívnej podpory vzdelávania. Niet pochýb, že kvalitné školy sú základom toho, že ekonomika Fínska rástla od polovice deväťdesiatych rokov rýchlejšie ako bol celoeurópsky priemer. Podstatné bolo aj to, že peniaze boli v školstve nasmerované do perspektívnych odborov, po ktorých sa predpokladal dopyt v budúcich rokoch. Fínsko je tiež krajinou, ktorá sa v svetovom meradle veľmi silno orientuje na informačné a komunikačné technológie. Vo fínskych školách sa IKT nevyučuje ako samostatný predmet, ale sa prelína všetkými predmetmi. Všetky školy musia mať vlastný plán integrácie informačných technológií do výučby a musia byť schopné preukázať, že podľa tohto plánu aj pracujú. V národnom kurikule sa napríklad uvádza, že vybrané metódy majú u študentov vzbudzovať túžbu po vzdelaní a podporovať vzdelávanie cez interakciu žiakov. Fínske učebne sú poväčšine vybavené interaktívnymi tabuľami. Fíni túto investíciu považujú za nákladnú a snažia sa tabule tam, kde sú, maximálne využívať. Multimediálny počítač pripojený k internetu a premietajúci obraz na plátno majú dve tretiny fínskych tried. Zaujímavosťou je, že vo Fínsku sa nefiltruje žiakom prístup k webovým stránkam.

Počítače
Na Slovensku je problémom prevádzka a údržba počítačov. Fíni riešia problém na dvoch úrovniach - školskej a obecnej. Vybraný učiteľ na škole sa stará o odstraňovanie drobných problémov s informačnou technikou. Všeobecne platí jednoduché pravidlo - čo nevie opraviť a vyriešiť do 15 minút, to zabezpečí obec, ktorá platí niekoľko profesionálnych administrátorov, ktorí vzdialené školské počítače udržujú v prevádzkyschopnom stave. A údajne na školách niet počítačov, ktoré by boli nefunkčné.
Za nákup a vybavenie školy počítačmi zodpovedá riaditeľ, ktorý síce nemá vyčlenené osobitné prostriedky na ich nákup, ale v rámci celkového rozpočtu školy musí na túto oblasť prirodzene myslieť. Inak by jeho škola začala zaostávať. Je na riaditeľovi, ktoré vybavenie a za koľko nakúpi. Nakupuje sa zvyčajne od firiem vybraných zriaďovateľom, od ktorých môže služby a techniku nakupovať. Obce ako zriaďovatelia sa snažia poskytovať bezplatné bezdrôtové pripojenie k internetu nielen žiakom, ale automaticky aj učiteľom a všetkým štátnym zamestnancom. Niektoré školy ponúkajú aj takú službu, že zapožičiavajú za menší poplatok prenosné počítače aj domov.

Problémy s učením riešia hneď
Materské školy navštevuje vo Fínsku asi polovica detí, posledný ročník pred nástupom do základnej školy je považovaný za rok školskej prípravy. Minimálny rozsah predškolského vzdelávania je okolo 700 hodín výučby ročne. Do základnej školy nastupujú deti ako sedemročné, ako u nás. Už počas predškolskej prípravy sú však často diagnostikované a pri zistení problémov je deťom v spolupráci s rodičmi venovaná veľká pozornosť tak, aby pri nástupe do školy nemuseli odchádzať do špeciálnych tried. Vo Fínsku je za deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami označovaných viac detí, ako u nás, ale aj v iných európskych krajinách. Zdá sa, že ich systém je v posudzovaní problémov detí dôslednejší. Nielen deti s nejakou diagnózou, ale každé dieťa, ktoré začne mať problémy s učením alebo správaním, sa rýchlo ocitá v centre pozornosti učiteľov, ktorí sa mu snažia pomôcť. Počas povinnej školskej dochádzky sa venuje žiakom maximálna pozornosť, aby zvládli učivo a nemuseli opakovať ročník, resp. aby nemuseli opúšťať školu predčasne. Základnú školu vo Fínsku nedokončí len 0,3 percenta žiakov. Dĺžka základnej školy je obdobná ako u nás - 9 rokov. Po skončení tohto povinného vzdelávania môžu žiaci dobrovoľne absolvovať na základnej škole aj desiaty ročník. To robia v prípade, že si chcú zlepšiť prospech, alebo získať čas na rozmýšľanie o svojej ďalšej vzdelávacej ceste. Celá základná škola je poňatá ako jeden stupeň vzdelávania.

Národný vzdelávací plán
Školský rok vo Fínsku sa začína začiatkom augusta a končí v druhý týždeň júna.
Vo Fínsku nie sú špeciálne školy. Slabší žiaci so vzdelávacími problémami pracujú podľa individuálnych osnov v bežných triedach, alebo sa učia v špeciálnych triedach. Títo žiaci majú právo na asistenta na celý deň alebo časť dňa. Rovnakú možnosť majú aj zdravotne hendikepované deti, ktorým stupeň postihnutia dovoľuje navštevovať školu.
Výučba na základných školách je založená na národnom vzdelávacom pláne, ako sa o to usilujeme v pláne reformy aj na Slovensku. Vzdelávací plán je základom pre to, aby deti vo všetkých základných školách získali rovnaké množstvo vedomostí a zručností pre svoju ďalšiu kariéru a osobnostný rozvoj. Sú tu zadefinované povinné predmety, ich ciele, spôsob výučby, ciele školskej dochádzky pre celú základnú školu ako celok, hlavné kritériá hodnotenia a minimálny počet vyučovacích hodín týždenne podľa ročníkov. Na konci základnej školy dostáva každý žiak svoje záverečné vysvedčenie. Známky z neho sú uvedené aj v národnom registri, ktorý majú k dispozícii stredné školy.

Mimoškolské aktivity
Školy môžu poskytovať niektoré mimoškolské aktivity ako hlavné predmety, a tak sa špecializovať, napríklad jazyky, hudbu, šport atď. Medzipredmetové oblasti na úrovni základného vzdelávania sú stanovené takto: osobnostný rast, kultúrna identita, medzinárodné vzťahy, mediálna výchova a komunikácia, angažované občianstvo a podnikanie, zodpovednosť za životné prostredie, rozvoj a udržateľný spôsob života, bezpečnosť a doprava, technika a jednotlivec.
Zriaďovateľom základných škôl sú obce a mestá, ako u nás. Ich povinnosťou je zabezpečovať bezplatnú výučbu, stravovanie, dopravu. A, samozrejme, žiaci majú zadarmo učebnice a učebné pomôcky.
Základné školy dostávajú v priemere 75 eur na učebnice a pomôcky pre jedného žiaka polročne. Na jedného učiteľa pripadá priemerne 16 žiakov, čo je ovplyvnené pôsobením asistentov v triedach. Reálne je počet žiakov na učiteľa vyšší.

Cieľom fínskej školy je, aby žiak:
- získal o sebe pozitívnu predstavu,
- naučil sa študovať a pracovať,
- získal kompetencie kontinuálne sa učiť, rozvíjal svoje myslenie,
- naučil sa kriticky získavať informácie,
- naučil sa hodnotiť vlastnú prácu,
- rozvíjal svoju tvorivosť,
- fungoval ako zodpovedný člen kolektívu,
- správal sa podľa dobrých mravov,
- prijímal rozdielnosť.

Počítače neodrádzajú od čítania
Vo Fínsku sa ročne vyučuje okolo 190 dní v roku (na Slovensku je to zhruba o 3 dni menej), čo sú najnižšie počty vyučovacích dní v celej Európe. Zámerom Fínska je vytvoriť také školské prostredie, do ktorého budú okrem samotného vyučovania patriť aj ranné a popoludňajšie klubové a krúžkové aktivity. V súčasnosti na jednej tretine škôl nejestvujú žiadne organizované mimoškolské aktivity. Obce to vysvetľujú tým, že sa znižuje počet žiakov. Prognostici vo Fínsku hovoria, že do desiatich rokov sa počet detí v školách zníži o 60-tisíc. Aj vo Fínsku je preto možné pozorovať tendencie znižovať počet škôl. Voľný čas je však vo Fínsku vnímaný ako priestor na rozvoj záujmových aktivít dieťaťa, rozvoj jeho pohybových, technických a umeleckých predpokladov. Na prestávku počas vyučovania napríklad chodia všetky deti von až do mínus 11 stupňov Celzia. Aj bez dohľadu učiteľov tam nie je rev, krik, pestuje sa uvedomelá disciplína a najmä zodpovednosť. Vo fínskych školách sa venuje veľká pozornosť čítaniu, ale aj rozvoju ďalších záľub a záujmov. Je tu rozvinutá sieť knižníc. Fínske deti si podľa výskumov požičiavajú v priemere jednu knihu týždenne. Od rodičov škola očakáva, aby rodičia aspoň 15 minút denne svojim deťom v rannom veku čítali. Fínski učitelia okrem toho potvrdzujú, že aktívni používatelia počítačov bývajú zároveň aj aktívnymi čitateľmi

Stredoškolské vzdelávanie
Stredoškolské vzdelávanie má obdobné členenie ako u nás. Je rozdelené na gymnaziálny a odborný prúd vzdelávania s tým, že cez gymnáziá prechádza asi 40 percent fínskych žiakov. Štúdium na strednej škole trvá tri až štyri roky. Strednú školu končia žiaci vo Fínsku národnými skúškami. Školské pomôcky si stredoškoláci platia sami. Výučba, sociálne platby a stravovanie je bezplatné.
Na stredné školy nastupujú žiaci podľa priemeru na základnej škole. Prijímacie skúšky sa robia iba na špecializované stredné školy. O miesto na všeobecnej strednej škole sa pomocou systému jednotných prihlášok môžu hlásiť aj študenti s vysvedčením vydaným v zahraničí. V rámci jednotného systému prihlášok na všeobecné a odborné školy sa študenti môžu hlásiť na päť rôznych škôl. Stačí vyplniť jednu prihlášku a zoradiť školy podľa preferencií. Jednotný systém prihlášok sa nevzťahuje na školy, kde sa musí preukazovať talent a nadanie.

Dobrý život pre všetkých
Priority má rodina i škola obdobné. Učiteľ, škola, vzdelanie majú náležitú prestíž i úctu. Sú považované za skutočnú hodnotu a základ budúceho úspechu človeka. Fínska spoločnosť vytvára pre prácu školy také podmienky, aby táto mohla plniť svoju významnú úlohu. Školstvo je vnímané ako oblasť najzmysluplnejších investícií, a nie ako nákladová položka rozpočtu. V tom je zásadný rozdiel medzi Fínskom a Slovenskom.