18.05.2006, 00:00

Sme vzdelaní, ale nevychovaní?

Dieťa sa odvoláva na práva dieťaťa, na ľudské práva a z toho vyplýva, že rodič ho nesmie trestať, dieťa nemusí vyniesť smeti, o ktorých mu hovorí jeho mama? Chce žalovať otca... pred domom zbijú futbalového rozhodcu, zavraždia nevinného študenta, a médiá sa pretekajú v správach o ľudskej agresii, o ľudskom zle. Kde sa to v človeku berie? Je viac zla, nedisciplinovanosti ako kedykoľvek pred naším časom? A kto je na vine za ľudské zlo?

Sme vzdelaní, ale zlí?

Keď uvažujeme o vzdelávaní, školstve, o školských reformách a o tom, čo treba zmeniť, tak neodmysliteľnou súčasťou týchto úvah musí byť výchova. Existuje však na Slovensku jeden politický program strany, ktorá sa usiluje dostať do vlády, tvrdenie, že výchova nie je taká dôležitá, že dôležité je najmä vzdelávanie.
Sú už všeobecne známe proklamácie svetových odborníkov na výchovu, ktorí tvrdia, že sme "vzdelaní, ale zlí"! Takže dnes jednou z kľúčových otázok zlepšenia nášho školstva, ale aj výchovy nie je ani tak otázka vzdelávania, ale výchovy. I keď sa to nedá od seba oddeliť. Anglosaské krajiny majú len jeden výraz -- education -- my sme rozdelili tento nerozdeliteľný proces na výchovu a vzdelávanie. Nie je to dobré a doteraz sa preceňuje vzdelávanie na úkor výchovy. Aj napriek reformným koncepciám schválených vládami SR sa doteraz nepodarilo ani jednu reformu uskutočniť. Či už koncepcia Ducha školy, Konštantína alebo Milénia, všetky sa snažili o zdôraznenie, zlepšenie výchovy a o redukciu učenia sa nepotrebných, nefunkčných vecí, informácií, ktorými zaťažujeme nielen žiakov, ale aj učiteľov a rodičov. A tak, akoby sa nožnice rozlíšenia medzi výchovu a vzdelávaním nie spájali, ale skôr sa naďalej od seba vzďaľujú. Vzdelávanie si ide svojím smerom, pribúdaním informácií, predmetov, učiva a výchova sa zanedbáva, skôr redukuje. Rušia sa niektoré mimoškolské aj školské výchovné zariadenia (kluby, umelecké školy, strediská záujmovej činnosti a pod.), zhoršuje sa postavenie rodiny, školy z hľadiska výchovného pôsobenia.
Naďalej učíme "interfigované morfémy" namiesto toho, aby sme učili žiakov poďakovať sa. Výchova a vzdelávanie, nie vzdelávanie a výchova alebo výchova -- to sú paradigmatické východiská humánneho školstva.

Sú naše deti horšie, ako sme boli my?

Diplomatická odpoveď by znela: sú iné. Opýtali sme sa 329 učiteľov základných a stredných škôl, či podľa ich názoru agresia detí a mládeže za posledné roky rastie -- 24,6 % odpovedalo, že trochu vzrástla, 9,7 % odpovedalo, že agresia detí a mládeže vzrástla podstatne a 2,7 %, že agresia vzrástla rapídne. Spolu je to 53,6 % odpovedajúcich učiteľov z praxe, ktorí tvrdia, že agresia detí a mladých ľudí stúpa, že je u viac žiakov a nadobúda aj iné, intenzívnejšie rozmery. Že agresia sa nezvyšuje oproti minulosti, tvrdilo len 30 % odpovedajúcich, ostatní nevedeli posúdiť stav v tejto oblasti. Na otázku, či učitelia uvažujú o odchode zo školstva pre agresívne správanie žiakov a ich rodičov, 22,8 % učiteľov odpovedalo, že uvažujú o tejto možnosti. To sú skutočnosti, ktoré dosť presvedčivo hovoria o tom, že zlo, agresia detí a mladých ľudí sa stáva akútnym a aktuálnym problémom spoločnosti, nielen školstva. Žiaľ, tento problém je ignorovaný nielen zo strany ministerstva školstva, ale aj zo strany vlády a svojím spôsobom aj zo strany spoločnosti ako takej. Je veľa štatistických ukazovateľov, ktoré dosvedčujú tvrdenie, že správanie detí a mladých ľudí sa zhoršuje. Uvedieme len niektoré údaje: Za roky 1989 -- 2005 bol nárast delikvencie detí a kriminality mládeže vo veku od šesť do osemnásť rokov až 76-percentný! Nárast užívania marihuany u 15- až 19-ročných vzrástol z 23 % v roku 1999 na 35,5 % v roku 2004. Okolo 70 % učiteľov tvrdí, že úroveň školstva sa v ostatných desiatich rokoch zhoršuje. 96 % detí vo veku 10 -- 15 rokov hrá počítačové hry, z toho 33 % jednu až dve hodiny denne (výskum bratislavských detí). Pritom ide o hry väčšinou s agresívnou tematikou a neraz toto surfovanie okrem hier ide do erotických stránok internetu. Významne rastie počet drogovo závislých mladých ľudí, skoro o sto trestných činov spáchaných mladistvými je nárast za jeden rok, fajčenie detí a mladistvých za posledných 5 rokov vzrástlo o 12 % -- Slovensko je na prvom mieste v počte 11- až 13-ročných dievčat, ktoré začínajú fajčiť. Za posledných desať rokov stúpol počet žiakov so zníženou známou zo správania o 32 %! Až 45 % detí a mládeže sa vo voľnom čase nevenuje žiadnej záujmovej činnosti. Denne sa vykradne na Slovensku osem bytov a ukradne šestnásť áut. Rapídne vzrástol počet zamrežovaných okien a súkromných bezpečnostných služieb.
Odpoveď na položenú otázku doplníme o tvrdenie, že naše deti sú iné, ale aj horšie, a to nielen v ukazovateľoch porovnania minulosť -- prítomnosť, ale aj v porovnaní s inými krajinami vyspelého sveta. Neinvestovali sme a neinvestujeme ani dnes dostatočne do školstva, výchovy a vzdelávania. Nemodernizujeme výchovu. Jeden väzeň stojí ročne 311-tisíc korún, žiak od 30- do 35-tisíc ročne... Ale nie je to len o peniazoch, je to o širších problémoch spoločnosti, jej prechodu na konzumnú spoločnosť podobne, ako je to aj v iných vyspelých krajinách. Odborníci v navrhovaných, spomínaných reformách školstva ukázali, ako sme mali konať, aby sa rizikové trendy správania zastavili, prípadne minimalizovali.