29.03.2007, 00:00

Rakúsky školský systém

Z histórie
-- Začiatky štátneho školstva v Rakúsku sa vzťahujú už na školskú reformu Márie Terézie z roku 1774 (verejná štátna škola, 6-ročná školská dochádzka). V roku 1869 stanovil ríšsky ľudový školský zákon celkovú školskú povinnosť na jednotnom základe, školská povinnosť sa zo šiestich rokov zvýšila na osem.
-- Dodnes platná školská reforma bola v roku 1918 zavedená prezidentom viedenskej školskej rady Ottom Glockelom. Všetkým deťom, bez rozdielu pohlavia a sociálneho postavenia, by mal byť zabezpečený rozvoj vzdelania. V roku 1927 bola založená základná škola, ktorá bola povinná pre 10- až 14-ročných.
-- Rakúske školstvo bolo nanovo riadené od roku 1962 rozsiahlym školským zákonom. Okrem predĺženia školskej dochádzky na 9 rokov bola zavedená aj nová forma vzdelávania učiteľov na pedagogickej akadémii.
-- Od roku 1993 vznikla na prvom stupni možnosť vzdelávania postihnutých žiakov v normálnych triedach a od roku 1997 zaviedli integrované vyučovanie aj na druhom stupni.

Právne základy a všeobecne
Rakúske školstvo je z podstatnej časti riadené celoštátne. Vo vzťahu k vonkajším organizáciám (postavenie, údržba, prevod vlastníckych práv, školský čas, množstvo žiakov v triede) verejnej školskej povinnosti je zákonodarná moc zo zásady vecou spolkových krajín.
Verejné školy sú všeobecne dostupné. Od roku 1975 sú principiálne všetky školy riadené koedukačne. Školská dochádzka na verejných štátnych školách je bezplatná. Školská povinnosť sa začína po dosiahnutí 6. roku a trvá 9 rokov.

Vzdelávacie možnosti na prvom a druhom stupni

Po skončení základnej školy majú rakúske deti dve možnosti: návšteva 2. stupňa základnej školy alebo všeobecnovzdelávacej vyššej školy. Od toho sa potom odvíjajú aj rozdielne školy na sekundárnom stupni.
Druhý stupeň základnej školy je štvorročný. Jeho absolventi navštevujú buď jednoročnú polytechnickú školu, dostanú potom výučný list v odbore, a odborné učilište (duálne vzdelávanie) alebo môžu, podľa nadania a schopností, pokračovať vo svojom školskom vzostupe na vyššom stupni všeobecnovzdelávacej školy (4-ročné) alebo na odborno-vzdelávacej strednej alebo vyššej škole (5-ročná).
Pre deti so zvláštnymi potrebami sú rôzne druhy osobitných škôl, ako aj možnosti integrovanej starostlivosti.
Všeobecnovzdelávacia vyššia škola je 8-ročná. Po štyroch rokoch je možný prestup na odbornú strednú alebo vyššiu školu.
Všeobecnovzdelávacia vyššia škola, ako aj odbornovzdelávacia vyššia škola sa končia maturitnou skúškou a oprávňujú absolventov na univerzitné štúdium. Odbornovzdelávacia vyššia škola pritom poskytuje odbornú kvalifikáciu a zamestnanecké oprávnenie.

Vyššie školy

Základné formy všeobecnovzdelávacích vyšších škôl sú gymnázium, reálne gymnázium a hospodársko-obchodné reálne gymnázium. V 1. a 2. triede sú tieto formy vyčované jednotné. Až v 3. ročníku prichádza k rozdeleniu jednotlivých predmetov (napr. latinčina a geometrické kreslenie).
Odborné vzdelávanie sa uskutočňuje v dvoch inštitucializovaných oblastiach: v duálnom odbornovzdelávacom systéme, t. j. učňovské vzdelávanie na učebných miestach (podnik aj odborná škola) a v škole. Odbornovzdelávacia stredná škola má za úlohu, okrem rozšírenia a prehĺbenia všeobecného vzdelania, sprostredkovať vzdelanie pre zamestnanie v odbore. Trvanie školy sa pohybuje v závislosti od odboru od jedného do štyroch rokov.

Inštitúcie na vzdelávanie učiteľov a vychovávateľov

Učitelia a učiteľky ľudových, základných a osobitných škôl študujú na pedagogickej akadémii. Vzdelanie učiteľov a učiteliek na stredných a vyšších školách sa koná pre všeobecnovzdelávacie a odbornovzdelávacie teoretické odborné predmety z veľkej časti na univerzitách. Odbor učiteľského a vychovávateľského vzdelávania zahŕňa aj vzdelávacie inštitúcie pre škôlkarskú a sociálnu pedagogiku a prednášky o sociálnej pedagogike.
Pokračovanie učiteľského vzdelávania sa koná pre učiteľov všetkých rôznych typov škôl na pedagogických inštitútoch v spolkových krajinách.