17.08.2004, 00:00

Helena Hanuljaková: Známky nie sú dôležité, podstatná je komunikácia


Jej žiaci nemeckého jazyka dosahovali nielen výborné výsledky v škole, ale aj medzinárodné ocenenia v súťažiach, preto dostala ponuku viesť olympiádu v nemeckom jazyku a stala sa predsedníčkou celoštátnej odbornej komisie olympiády cudzích jazykov. Štyri roky bola generálnou tajomníčkou Medzinárodného zväzu učiteľov nemeckého jazyka, dnes je jeho prezidentkou. Pre časopis Technológia vzdelávania sa nedávno vyjadrila, že chce aj ako prezidentka slovenskej asociácie učiteľov nemeckého jazyka a germanistov predovšetkým zlepšiť komunikáciu medzi učiteľmi na základných, stredných a vysokých školách.

Aká je dnes úroveň našich jazykových olympiád?

- Veľmi vysoká, nie všade je vyučovanie nemčiny na takej úrovni ako u nás. V roku 1991 sme vypracovali novú koncepciu olympiády cudzích jazykov, ktorá je viac orientovaná na komunikatívnu zložku. Predtým sa v súťaži viac kládol dôraz na faktografiu a vedomosti statického charakteru. Podpora komunikatívneho aspektu pomohla dotvoriť novú, modernú tvár olympiády.

V čom spočíva činnosť Medzinárodného zväzu učiteľov nemeckého jazyka?

- Je to celosvetová organizácia, ktorej členmi sú asociácie jednotlivých krajín. Máme 90 členov - asociácií zo 75 krajín. Sme prítomní na všetkých kontinentoch. Podporujeme činnosť učiteľov nemčiny, ktorí pracujú v týchto národných asociáciách. Jednou z nich je aj naša Spoločnosť učiteľov nemeckého jazyka a germanistov Slovenska, ktorá organizuje v spolupráci s Fakultou humanitných vied v Banskej Bystrici v dňoch 1. - 4. septembra 2004 už svoju siedmu konferenciu. Zúčastnia sa na nej učitelia nemeckého jazyka všetkých stupňov a typov škôl.
Tak ako takmer na celom svete sú aj naši učitelia platení slabšie, preto sa usilujeme získavať prostriedky na činnosť z rôznych zdrojov, najmä z Goetheho inštitútu. Sme dobrovoľnou organizáciou, ktorá podporuje kvalitnú výučbu nemeckého jazyka a vzájomné kontakty s krajinami, kde je nemčina úradným jazykom.

Kde je vaše sídlo?

- Sídlo Medzinárodného zväzu učiteľov nemeckého jazyka sa mení podľa sídla jeho prezidenta, takže v súčasnosti sídli v Metodicko-pedagogickom centre v Bratislave na Tomášikovej ulici.

Dnes patrí vo vyučovaní cudzích jazykov prvé miesto angličtine. Je nemčina jej súperom?

- Myslím si, že nemčina je pre našu krajinu veľmi dôležitá, aj keď nemôže v plnej miere konkurovať angličtine. Na Slovensku sa v súčasnosti učí nemčinu asi 50 % žiakov ako prvý alebo druhý cudzí jazyk, je teda na druhom mieste hneď po angličtine. V Európe však žije 110 miliónov ľudí, pre ktorých je nemčina materinským jazykom. Okrem Nemcov sú tu aj Rakúšania, Švajčiari, Luxemburčania, Lichtenštajnčania. V Európskej únii je to najrozšírenejší materinský jazyk. Vzhľadom na susedské vzťahy s Rakúskom je z praktického hľadiska v našom regióne niekedy nemčina najdôležitejším jazykom.
Mali by sme ovládať jazyk svojho suseda. Prostredníctvom nemeckého jazyka máme možnosť spoznávať život a kultúru národa, odbúravať predsudky a tým zlepšovať medziľudské vzťahy, samozrejme, lepšie sa uplatniť aj na pracovnom trhu.

V súčasnosti niektorí naši susedia, napríklad Rakúšania, prejavujú záujem aj o slovenčinu...

- Áno, aj naše Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave robí jazykový kurz slovenčiny pre učiteľov z Rakúska. V spolupráci s rakúskym pedagogickým inštitútom sme pripravili aj učebnicu slovenčiny pre rakúske deti. Na tento projekt dostal pedagogický inštitút peniaze z Európskej únie. Autorkou knihy je Slovenka, ktorá od detstva žije v Rakúsku.

Vyučuje sa, podľa vás, u nás nemčina a cudzie jazyky kvalitne?

- Predovšetkým je dôležité, aby sa deti začali učiť reči od malička. Ministerstvo školstva robí, čo môže, ale stále je to málo pre to, aby bolo u nás vyučovanie cudzích jazykov na želanej úrovni. Mnohí mladí učitelia cudzích jazykov vôbec nejdú pracovať do školstva, a ak predsa, majú vedľajšie pracovné úväzky, aby sa uživili, a potom sú v škole vyčerpaní. Ešte stále je veľa nekvalifikovaných učiteľov, nielen nemčiny, ale aj angličtiny. Problém je, že chýbajú hlavne na základných školách, kde sa kladú základy ovládania cudzieho jazyka, a ak základy nie sú dobré, nemôžeme očakávať zázraky. Dobré výsledky vo vyučovaní nemeckého jazyka by neboli možné bez angažovanosti mnohých učiteľov nemeckého jazyka. Na Slovensku dnes učí nemecký jazyk takmer 5 000 učiteľov.

Máme dostatok kvalifikovaných učiteľov?

- Nie je pravidlo, že diplom zaručuje kvalitu vyučovania. Medzi nekvalifikovanými učiteľmi je veľa takých, ktorí sa vzdelávajú a investujú veľa času a peňazí do svojho vzdelávania. A naopak, medzi kvalifikovanými sa nájdu takí, ktorí si myslia, že vedomosti z vysokej školy im stačia na celý život a do ďalšieho vzdelávania neinvestujú ani minútu. Podujatia pre ďalšie vzdelávanie učiteľov navštevujú prevažne tí istí, ktorým nechýba zápal a optimizmus. Títo učitelia v snahe udržať úroveň vyučovania nemeckého jazyka sa neustále vzdelávajú a využívajú možnosti zúčastniť sa na rôznych seminároch v Nemecku či Rakúsku. Sú však aj takí, ktorí túto snahu majú, chýba im však podpora zo strany vedenia školy.

Zvýši nová forma maturít kvalitu nášho jazykového vzdelávania?

- Mnohí učitelia či riaditelia škôl si možno uvedomia význam ďalšieho vzdelávania s blížiacou sa novou formou maturitnej skúšky. Nová forma maturitnej skúšky sa stáva pre veľa učiteľov strašiakom. Až teraz - po desiatich rokoch - sa začínajú zaujímať o nové, moderné učebnice s komunikatívnymi úlohami a cvičeniami, ktoré sa používajú práve v komunikatívnom testovaní rečových zručností.
Je pravda, že voľakedy sme sa dokázali naučiť cudzí jazyk aj z tradičných učebníc a učili sme z nich tiež našich žiakov. Koľko však trvalo, kým sme dokázali spontánne vyjadriť svoje myšlienky v cudzom jazyku? Nové formy a metódy testovania vyžadujú aj nové formy a metódy práce vo vyučovaní cudzích jazykov. To by si mali uvedomiť všetci, ktorí učia cudzí jazyk.

Kedy by sa deti mali začať učiť reči?

- Podľa možností čím skôr, pričom musia vidieť zmysel učenia sa cudzieho jazyka. Môžu sledovať televíziu v danom jazyku, čítať časopisy, najlepšie je, ak majú korešpondenčných alebo aj skutočných priateľov, s ktorými komunikujú v danom jazyku. Deti musia mať šancu to, čo sa naučia, aj niekde použiť. V školských laviciach sa žiak jazyk nenaučí, tam dostane len základy, potrebuje najmä možnosť komunikovať. Takže úroveň ovládania jazyka závisí aj od vhodných podmienok.

Mali by sa jazyky v škole známkovať?

- Som presvedčená, že známka nie je dôležitá, dôležité je, ako človek zvládne jazyk v praxi, ako dokáže komunikovať. Myslím si, že by sa v škole mala zvýšiť časová dotácia na cudzie jazyky. Deti sa v škole stále učia veľa faktografie, ktorú v praktickom živote potrebovať nebudú, ale cudzí jazyk sa zíde každému. Veď naučiť sa jazyk v mladosti je najväčší kapitál. Ďalšou dôležitou motiváciou je získať certifikáty zahraničných jazykových inštitúcií, ktoré dávajú záruku lepšieho uplatnenia v zamestnaní.