30.03.2006, 00:00

Chyby učiteľov chodia medzi nami

Pri dnešnom normatívnom financovaní mnohí začínajú žiaka vnímať ako nejaký substrát, ktorý produkuje pre školu peniaze, nevyhnutné na jej existenciu.

V trhovom mechanizme je škola verejnou službou občanovi -- rodičovi, žiakovi študentovi na poli vzdelávacích, výchovných a kultivačných služieb. Z tohto hľadiska môže byť žiak i v pozícii klienta. Ale predstavte si, že by žiak klient dostal päťku...
Pri dnešnom normatívnom financovaní mnohí začínajú žiaka vnímať ako nejaký substrát, ktorý produkuje pre školu peniaze, nevyhnutné na jej existenciu. V zásade neexistuje učiteľ, ktorý by chcel a priori žiakovi zle, aj keď v každej profesii sú aj čierne ovce... Sú aj takí učitelia, ktorým by bolo treba zobrať diplom alebo ich nepustiť za katedru. Aj v učiteľskej brandži takých nájdete. V drvivej väčšine sa však musí učiteľ obetovať pre svoju profesiu. Nepozná sviatky, keď treba opravovať písomky, robiť prípravy, pomôcky... Musí často pracovať aj s deťmi, ktoré nemajú základné hygienické návyky, ktoré nie sú socializované, nepoznajú základy slušného správania, etiky, pracujú medzi žiakmi, ktorí sú ovplyvnení pôsobením agresívneho domáceho prostredia, televíznych a počítačových programov.
Základom vzťahu medzi žiakom a učiteľom je dôvera. Aká miera dôvery dnes jestvuje medzi našimi učiteľmi a žiakmi? Sú mnohé činitele, ktoré narúšajú, či aspoň naštrbujú, vzťahy dôvery medzi pedagógom a žiakom. Ale, ak má byť práca pedagóga úspešná, ak má byť úspešný aj žiak, musí jestvovať dôvera jedného v druhého. Učiteľ musí veriť žiakovi, že má záujem učiť sa nové veci, že chce byť v živote úspešný práve svojimi vedomosťami. Žiak musí veriť učiteľovi, že jeho snaženie je úprimné, že sa skutočne snaží odovzdať na vyučovacej hodine žiakovi najnovšie informácie a poznatky, musí veriť, že učiteľovi záleží na žiakoch, ktorých učí, musí veriť, že rozhodnutia učiteľa sú spravodlivé, resp. sú vedené snahou o spravodlivosť pri hodnotení a vyjadrovaní súdov o úrovni vedomostí žiakov. Ich vzťah musí mať znaky korektnosti. Tak, ako učiteľ nesmie použiť hanlivé slovo smerom k žiakovi ani v tej najkonfliktnejšej situácii, to isté platí aj o žiakovi. Učiteľ ani žiak, ak majú skutočnú dôveru a vzájomnú úctu, ani za chrbtom toho druhého nehovoria o ňom neúctivo. Nemôže sa stať, aby žiak medzi spolužiakmi hovoril o svojom učiteľovi trebárs ako o "blbcovi", ...ale to isté platí aj o učiteľovi. Ani ten sa nesmie medzi kolegami vyjadriť o svojom žiakovi znevažujúco. To je základ korektných vzťahov.
Učiteľ nie je neomylný, má svoje chyby, nedostatky, slabôstky. Keď spisovateľ píše román a urobí preklep, jednoducho zmaže starú verziu vety a napíše novú. Učiteľovu chybu v prístupe k žiakovi však zmazať nemožno. Tá je vždy silno zapísaná v duši dieťaťa.
Preto musí byť učiteľ čestný a otvorený. Ak urobí chybu, musí ju priznať, musí sa vedieť ospravedlniť, dokonca aj žiakovi. Práve to je jeho víťazstvo. To je cesta k úcte a dôvere. Ak sa hovorí, že chyby a omyly lekárov ležia zhruba
jeden a pol metra pod zemou, tie učiteľské chodia denne medzi nami... (paj)