30.03.2006, 00:00

Metóny hodnotenia kvality škôl

V Paríži sa v roku 1984 zišlo 25 ministrov školstva, ktorí vydali vyhlásenie, že je nevyhnutné obrátiť pozornosť na kvalitu školy, kvalitu výchovy a vzdelávania.

Nie je ľahká odpoveď na otázku, čo je to kvalitná škola, aj napriek tomu, že sa tomuto problému odborníci venujú už veľa rokov.

Čo je kvalita
V komuniké z parížskeho stretnutia sa definuje, čo sa rozumie pod kvalitou školy:
"Kvalita základného vzdelávania a výchovy, najmä vo vzťahu edukácie k moderným potrebám rozrastajúcich sa pluralistických spoločností, zahŕňa také obsahy, akými sú: lepšia príprava na život v dospelosti, merania zlepšenia statusov, efektívnosť a profesionalita rolí učiteľov; organizácia, obsah a štruktúra učebných osnov a metód hodnotenia; efektívne kvalitatívne faktory školských výkonov, školské riadenie a programy na zlepšenie edukácie znevýhodnených a postihnutých detí."

Kritériá
Povesť Harvardovej univerzity sa, napríklad, budovala dlhé roky a jej slávu vytvorili najmä jej absolventi. Pokiaľ by sme chceli rozdeliť kritériá kvalitnej školy do veľkých, jednoduchých skupín, tak by sme mohli hovoriť o troch:
a) kritérium výkonu, množstva poznatkov, vedomostí, ktoré žiaci v škole získajú vrátane ich pochopenia, udržania v pamäti a využitia v praxi; najčastejšie to býva školský prospech, úspechy v domácich a zahraničných súťažiach, v olympiádach a podobne;
b) kritérium ovplyvnenia, utvárania mimopoznávacích charakteristík osobnosti, napríklad emócií, citov, motivácie na ďalšie poznávanie, vzdelávanie, sebazdokonaľovanie, ovplyvnenie hodnotového systému, cieľov života, ale aj sebaregulácie, socializácie a tvorivosti;
c) tretie kritérium je kombinácia, podiel dvoch uvedených kritérií.

Nielen výstup
Z iného hľadiska sa kvalita školy nemá hodnotiť len na výstupe systému. Má sa hodnotiť:

VSTUP ? PROCES ? VÝSTUP
Lebo nie je jedno, akých žiakov má škola na vstupe a čo s nimi urobí do výstupu zo školy. Napríklad v dedine, kde je veľa detí zo znevýhodneného sociálneho prostredia alebo vysoká škola, kde sa hlásia menej schopní žiaci, nemôžu korektne súťažiť so školami, v ktorých sú deti bohatých rodičov, deti, študenti s výbornou inteligenciou, sociálnym zázemím. V tomto prípade by sa kvalita školy mala hodnotiť prírastkami, ktoré žiaci, študenti dosiahli počas obdobia, čo sú na škole. Hovoríme o aditívnych kritériách kvality.

Najčastejšie koncepcie chápania kvality:
? kvalita ako excelentnosť -- otázka je v čom, ide zvyčajne o porovnanie škôl z hľadiska širšie platných (celospoločenských) štandardov
? kvalita ako druh perfekcionizmu (meraná množstvom chýb a omylov)
? kvalita ako umiestnenie v konkurencii súťaží (známky, testy, olympiády, uplatnenie)
? kvalita ako schopnosť splniť úlohy a ciele (školy, človeka, spoločnosti...)
? kvalita ako finančná uspokojenosť (podiel množstva vynaložených finančných prostriedkov a úspešnosti napr. v štandardoch, súťažiach)
? kvalita ako schopnosť uspokojiť "zákazníka" (rodiča, žiaka, zamestnávateľa, školu, spoločnosť)
? kvalita ako úspešnosť transformácie vstupu na požadovaný výstup

Z iného zorného uhla kvalitná škola je tá, v ktorej sa systematicky realizuje globálne riadenie kvality výchovy a vzdelávania (TQM -- total quality management). Takéto riadenie sa zameriava nielen na kvantitatívne ukazovatele (známky, záujem o školu, uplatnenie absolventov, umiestnenia v súťažiach a podobne), ale aj na správanie, hodnotové orientácie, vzťahy, motiváciu žiakov, študentov.
Prostriedkami na to sú:
-- autoevaluačné procesy -- škola, vedenie, učitelia každý rok vypracúvajú sebahodnotiacu správu, ktorú predkladajú zriaďovateľovi školy, rade školy, školským komisiám, rodičom
-- správy expertov -- vonkajšie hodnotenie školy inšpektormi, nadriadenými, ale aj vyžiadanými audítormi;
-- hodnotenie školy, výchovno-vzdelávacích procesov a výsledkov samotnými žiakmi (vo vyšších ročníkoch) a rodičmi, kde sa zahŕňa aj hodnotenie školy absolventmi škôl a ich uplatnením na trhu práce.



Najčastejšie sa používajú tieto metódy hodnotenia kvality školy:
1. Dotazníkové metódy, rozhovory.
2. Metódy pozorovania, ktoré môžu byť neštruktúrované -- pozorovateľ pozoruje vyučovanie (výchovné zamestnanie) a na základe pozorovania hodnotí kvalitu. Štruktúrované pozorovanie je založené na schémach, oblastiach, ktoré sa sledujú, a zaznamenávaní aktivít žiakov, študentov, učiteľov.
3. Mikrovyučovacie analýzy -- v nich ide o nahrávky edukačných zamestnaní na video a audio médiá a následnú analýzu odborníkmi, podľa rozličných schém a návodov, napr. Bellacka, Flandersa, Zelinu.
4. Najnovšou metódou je do pozorovania vyučovania a výchovného zamestnania zahrnutie rodičov. V škole sa sníma pomocou kamier obraz a zvuk z tried, chodieb, dvorov školy a rodičia majú doma možnosť sledovať správanie žiakov, študentov a hodnotiť celý proces.
5. Brainstorming je metóda tvorby nápadov na zlepšenie výchovy. Hodnotitelia na základe definovania problémov voľne navrhujú čo najviac rozmanitých a originálnych nápadov na zlepšenie stavu výchovy a vzdelávania a manažovania školy.
6. Benchmarking -- cieľom tejto metódy je nájsť spôsoby, ako veci robiť lepšie na základe analýzy postupov a dosahovania výsledkov v iných organizáciách, školách.
7. SWOT analýza sleduje silné stránky, slabé stránky, príležitosti a ohrozenia výchovno-vzdelávacích výsledkov školy, rozvoja osobnosti žiakov, študentov a učiteľov.
8. Paretov diagram sa sústreďuje na odhaľovanie faktorov s najväčším vplyvom na výsledok.
9. Metóda "5 x prečo" sa sústreďuje na presné pomenovanie javov, ktoré robia v škole problémy -- na otázku, prečo je to tak, sa spytuje 5-krát "prečo?", napr. "prečo učitelia posudzujú žiakov rozličným metrom?"
10. Flanaganova metóda kritických incidentov sa sústreďuje na skúmanie konfliktov, zlyhaní, problémov v škole a vo výchovno-vzdelávacom procese, napr. na problém incidentov v správaní žiakov, učiteľov, na problém negatívnej povesti školy a iné.
11. Technika "rybacej kosti" (metóda Ishikawa) sa sústreďuje na odhalenie príčinno-dôsledkových vzťahov daného problému, kde sa pracuje s analýzou: procesov -- prostriedkov -- politiky -- ľudí, a určuje sa lokalizácia a váha príčin problémov.


Audit školy
V posledných rokoch sa aj na Slovensku začína masová kampaň za hodnotenie kvality škôl. Ich súčasťou je zavádzanie štandardov, porovnávanie škôl podľa rozličných kritérií výkonových, finančných nákladov na žiaka, ako aj hodnotenia rozličnými posudzovateľmi, a to vnútornými (autoevaluácia) a vonkajšími. Školy môžu požiadať o audit hodnotenia kvality školy. Môže byť iniciovaný zvonku (nariadenia školských úradov, rád škôl a podobne) alebo zvnútra, keď škola, jej pedagógovia, majú vlastný vnútorný záujem o hodnotenie svojej práce s cieľom jej zlepšenia. Postupy hodnotenia kvality školy cez audity majú niekoľko foriem, a to od analýzy "tvrdých faktov" (počet žiakov na učiteľa, financovanie, stav budov, mikrovyučovacie analýzy), až po analýzy "mäkkých faktov", napr. postoje učiteľov, rodičov, žiakov, nahrávky hodín, hospitácie, rozhovory, dotazníky.
Problém hodnotenia kvality, excelentnosti školy je zložitý. Najvýpovednejšie sú kombinácie stratégií a metód hodnotenia kvality, napr.:
1. autoevaluácia -- postoje, názory, učiteľov, vedenia školy, rodičov, žiakov
2. mikroedukatívne, mikrovyučovacie analýzy, analýza procesu výchovy a vzdelávania
3. audity -- vrátane uplatnenia absolventov v praxi, incidentov, úspechov -- plnenie vzdelávacích a výchovných štandardov
4. analýza podmienok, prostredia, financovania, materiálno-technického zabezpečenia školy, stavu na vstupe a výstupe.

Miron Zelina

Úryvky z knihy M. Zelinu: Kvalita školy a mikrovyučovacie analýzy. Vyjde vo vyd. Poľana, Bratislava v roku 2006:
? menej direktívni učitelia používajú 5 -- 6 ráz viac akceptácie, povzbudenia žiakov ako direktívni učitelia; používajú 5 -- 6 ráz menej kritiky, prikazovania; hovoria na hodine o 10 percent menej; povzbudzujú 2- až 3-krát viac žiakov ako direktívni učitelia;
? na vnímanie a pamäť je zameraných 34,9 percenta otázok. Na logické, konvergentné myslenie 45,7 percenta otázok a podnetov zo strany učiteľa smerom k žiakom. Len 3 percentá podnetov, otázok je na hodnotiace myslenie a len jedno percento na tvorivé myslenie žiakov!
? tvorivé myslenie žiakov je v pozitívnom vzťahu (koreluje) s pochvalami a odmenami, vyslovením dôvery žiakom, zaujímavým uvedením látky, výzvami na sebahodnotenie žiakov a podnetmi na hodnotiace myslenie
? len 38 percent učiteľov má správnu predstavu o tom, čo je to tvorivosť; 21 percent učiteľov si myslí, že tvorivosť sa nedá zvyšovať a 77 percent učiteľov si myslí, že sú tvorivými