29.03.2005, 00:00

Fínsko -- najúspešnejší školský systém krajín OECD

Fínsko prezentovalo vysokú kvalitu svojho vzdelávacieho systému umiestnením sa na prvom mieste v medzinárodnom výskume krajín OECD -- PISA, a to v roku 2000 i 2003. Pätnásťroční fínski študenti preukázali najlepšiu pripravenosť pre reálny život v oblasti čitateľskej, matematickej i prírodovednej gramotnosti.
Aké sú základné charakteristiky tohto úspešného školského systému?
Fínska všeobecná škola sa začala rozvíjať od roku 1970, ale úplné pokrytie celej populácie spadajúcej pod povinnú školskú dochádzku dosiahla až v deväťdesiatych rokoch. Tento nový typ školy vo Fínsku je postavený na ideách pluralizmu, pragmatizmu a rovnosti.

Gramotnosť

Do centra pozornosti dáva školskú gramotnosť -- schopnosť porozumenia písanému textu a vyjadrenie vlastných myšlienok písomnou formou. Ciele sú formulované tak, aby boli v súlade so záujmami detí a s ich skúsenosťami. Deti sú vedené k mysleniu, sebadôvere a kritickému mysleniu tak, aby si boli schopné poradiť si v rôznych situáciách a rôznych kultúrnych kontextoch.
Po tridsiatich rokoch postupnej implementácie všeobecnej školy, 66 percent dospelých obyvateľov Fínska hodnotí terajší školský systém ako plne rozvíjajúci vedomosti a zručnosti žiakov a pripravuje ich na celoživotné vzdelávanie. Efektívnosť tohto spôsobu vzdelávania oceňujú aj mladí Fíni. Až 95 percent mladých ľudí vo veku 15 -- 29 rokov hodnotí vzdelávanie ako veľmi významné na získanie dobrej práce a aktívny občiansky život. Hodnotenie školského výkonu vo Fínsku je v škále od 4 do 10 a až 78 percent mladých ľudí dáva svojmu školskému systému známku 8 a dokonca 18 percent známku 9 alebo 10.
Profesionálna príprava učiteľov vo Fínsku má vysoký profesionálny štandard. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch bolo učiteľské povolanie pre muža vo Fínsku tretím najatraktívnejším povolaním, teraz je piatym. Asi 70 percent učiteľov vo Fínsku v súčasnosti sú ženy. Pre mužov sa v posledných rokoch atraktívnejšími stali povolania v oblasti informačno-komunikačných technológií, a to aj z dôvodu lepšieho finančného ohodnotenia. Vo vzdelávacej politike posledného obdobia sú preto opäť ciele zlepšiť finančné ohodnotenie učiteľa a zvýšiť tak príťažlivosť učiteľského povolania.

Obed zadarmo

Fínsky školský systém sa vyznačuje sociálnou a kultúrnou homogénnosťou. Sociálno-ekonomický status rodiča neovplyvňuje výber základnej školy pre dieťa. Všetky deti vo veku od 7 do 16 rokov navštevujú rovnaký typ všeobecnej základnej školy a približne 95 percent detí navštevuje materskú školu rok pred nástupom na povinnú školskú dochádzku. Rodičia dávajú deti do školy najbližšej k domovu. Škola poskytuje všetkých deťom vo veku od 6 do 18 -- 19 rokov -- teda aj počas strednej školy, zadarmo teplý obed. Aj deti so špeciálnymi potrebami sú zahrnuté do tohto hlavného prúdu vzdelávania. Iba 2,5 percenta detí s vážnymi mentálnymi postihnutiami je vzdelávané v špeciálnych školách.
Povinná školská dochádzka vo Fínsku je 9-ročná (od 7 do 16 rokov). Je riešená dvoma samostatnými stupňami. Prvý stupeň je od 1. do 6. ročníka. V triede zabezpečuje vyučovanie jeden triedny učiteľ. Druhý stupeň základnej školy predstavujú tri ročníky: 7, 8, 9. Tu vyučujú jednotlivé predmety špeciálne aprobovaní učitelia. Všetci žiaci tejto všeobecnej základnej školy majú rovnaké základné predmety, rovnaký obsah a rovnaký spôsob vyučovania. V nižších ročníkoch je nižší počet žiakov v triedach, vo vyšších vyšší -- pohybuje sa v rozmedzí od 18 do 30 detí. Okrem povinných vyučovacích predmetov a počtu hodín z nich, žiaci a ich rodičia si môžu dobrovoľne vybrať 20 percent vyučovacích hodín podľa vlastného výberu. Vo Fínsku nie je školská inšpekcia a plnú zodpovednosť za hodnotenie školského výkonu žiaka nesie učiteľ. Učitelia rozvíjajú sebahodnotenie u žiakov, výkony hodnotia ústne, vlastnými testmi, pomocou domácich úloh a projektov. Štátny inštitút pre vzdelávanie pripravil v roku 1999 jednotné hodnotiace kritériá pre každý povinný predmet. Tieto kritériá však slúžia ako odporučenie pre učiteľov a definujú vedomosti a zručnosti, ktoré by mal žiak dosiahnuť na konci povinnej školskej dochádzky a dostať známku 8 (dobrý) zo škály 4 až 10. Minimálny štandard nie je definovaný. Univerzity i Štátny inštitút pre vzdelávanie realizujú aj monitoring na národnej i regionálnej úrovni. Jeho výsledky však neslúžia na obmedzovanie finančných zdrojov školám s nižšími výkonmi, ale na zisťovanie úrovne vzdelávania s cieľom podporovať školy v dosahovaní lepších výsledkov a minimalizovať rozdiely medzi školami.

Systém kreditov
Po skončení povinnej školskej dochádzky nastupujú žiaci na strednú všeobecnú školu alebo odbornú školu. Vzdelávanie na tomto type škôl trvá spravidla 3 roky, ale keďže nie sú založené na absolvovaní ročníkov, ale na získaní potrebných kreditov, môže štúdium trvať v závislosti od schopností a pracovitosti žiakov 2 až 4 roky. Až 95 percent žiakov po absolvovaní základnej školy nastupuje na strednú školu a štúdium úspešne končí približne 83 % žiakov.
Získanie stredoškolského vzdelania je minimálna požiadavka fínskeho vzdelávacieho systému. V roku 1999 postúpilo 55 percent žiakov do stredného všeobecného vzdelávania, 35 percent do odborného, 3 percentá pokračovali 10. ročníkom a 7 percent nepokračovalo v štúdiu.
Trojročné odborné vzdelávanie predstavuje získanie 120 kreditov. Jeden kredit je 40 vyučovacích hodín, 90 kreditov tvorí odborná zložka, 20 kreditov všeobecné vzdelávanie, 10 vlastný výber, 20 kreditov odbornej zložky tvorí prax.
Všeobecné vzdelávanie je rozdelené do 7- až 8-týždňových periód. V každej perióde si študent vyberie predmety tak, aby počas štúdia absolvoval 75 kurzov. Jeden kurz z predmetu predstavuje 35 -- 38 hodín. Študenti musia povinne absolvovať 43 -- 45 kurzov a minimálne 10 kurzov majú na vlastnú špecializáciu. Po každej perióde je týždeň testovania. Po absolvovaní 75 kurzov študenti všeobecnej strednej školy robia externé maturitné skúšky, ktoré píšu v škole, ale hodnotené sú v skúšobných centrách. Maturujú minimálne zo štyroch predmetov, ale často si ich vyberajú až sedem. Povinným maturitným predmetom je len materinský jazyk. Ústne maturitné skúšky na školách nie sú. Na strednú všeobecnú školu sa dostávajú žiaci zo základnej školy len na základe ich školského hodnotenia, a to len žiaci, ktorí dosiahli hodnotenie 8 a vyššie. Ostatní pokračujú v štúdiu na odbornej škole. Po maturite môže študent absolvovať ešte aj odbornú školu, môže ísť na polytechniku alebo univerzitu. Študenti po ukončení odbornej školy môžu ďalej študovať na strednej všeobecnej škole a ukončiť štúdium maturitou, alebo môžu postúpiť na niektoré druhy polytechnického štúdia, ktoré si nevyžaduje maturitu. Univerzity prihliadajú na výsledky maturitnej skúšky z predmetu, o ktorý sa študent uchádza, ale robia vlastné prijímacie skúšky a výber na štúdium. Na maturitnej skúške prepadá asi 5 -- 6 percent študentov a tí dostanú len výkaz o štúdiu na strednej škole. Päť percent študentov získava na maturitnej skúške najvyššie skóre.


Vo Fínsku je 10 multidisciplinárnych a 10 špecializovaných univerzít. Na univerzitách študuje približne tretina príslušnej vekovej kategórie. Všetky univerzity sú štátne. Ministerstvo školstva rozhoduje o odboroch univerzitného a doktorandského štúdia a o počte študentov v každom odbore. V roku 2001 poskytovalo vzdelávacie služby 29 polytechník, z toho 57 percent štátnych a 43 percent lokálnych.
V rokoch 1995 -- 1999 prispievalo Fínsko na vzdelávanie od 6,3 do 5,8 percenta z hrubého domáceho produktu. Školstvo je financované hlavne z verejných zdrojov. Priemerný príjem učiteľa po 15 rokoch praxe je 28 225 USD, čo je približne OECD priemer (28 629 USD). Učiteľ vo Fínsku odučí za jeden školský rok 485 až 656 vyučovacích hodín v závislosti od predmetu. Vyučovacia povinnosť sa pohybuje od 15 do 23 hodín týždenne, na odbornej škole od 20 do 25 hodín týždenne. Mzda učiteľa za vyučovaciu hodinu je vo Fínsku 43 USD, čo je viac ako OECD priemer (41). V školskom roku je 185 --190 školských dní. Učiteľ nemusí byť prítomný v škole v čase, keď nemá vyučovaciu povinnosť a ani keď v škole nie je vyučovanie. Práca na doma počas dní, keď nie je vyučovanie, sa dáva len výnimočne a z určitých dôvodov. Učitelia však počas letných prázdnin navštevujú kurzy ďalšieho vzdelávania. Cez školský rok má každý učiteľ nárok na tri pracovné dni, kedy má platené vzdelávanie a nie je prítomný na vyučovaní.
Učiteľské povolanie má vo fínskej spoločnosti vysoký status a len 12 percent z uchádzačov je prijatých na učiteľské štúdium. Na výber budúcich učiteľov je kladený veľký dôraz. Jedným zo základných predpokladov budúceho učiteľa je vysoko rozvinutá čitateľská gramotnosť -- schopnosť porozumieť textu, vedieť s ním pracovať a ohodnotiť ho. Z 300 povinných kreditov, ktoré musí učiteľ prvého stupňa získať pri štúdiu na univerzite, je 140 za predmet education (vo význame profesionálna zručnosť a schopnosť vzdelávať iných), ktorý zahŕňa pedagogiku, psychológiu, metodiku, didaktiku atď. Ďalších 60 kreditov získava študent za absolvovanie ďalších 13 vyučovacích predmetov prvého stupňa základnej školy a ešte 100 kreditov získava za predmety, ktoré si sám vyberie. Učiteľ odovzdáva žiakom všetko, čo ovláda a čo ho zaujíma. Vo Fínsku sa kladie veľký dôraz na hudbu a je celospoločensky uznávanou hodnotou. Vo Fínsku je 90-percentná kvalifikovanosť učiteľov základnej školy. Vzdelávacie, etické, sociálne a kultúrne ciele fínskeho školského systému sú orientované na získavanie takých vedomostí, zručností a postojov, ktoré formujú kritického a zodpovedného občana a zabezpečujú jeho fyzické, mentálne a sociálne úspešné bytie.


Zdroje: 1. The System and How Does It Work -- Some curricular and pedagogical characteristics of the Finnish comprehensive school: Jouni Välijärvi -- Institute for Educational research University of Jyväskylä, Finland, november 2003
2. Finland in PISA studies -- Reasons behind the Results: International Conference in Helsinki 14 -- 16 March 2005