03.06.2011, 00:00

Stačil ľúbostný list a... vyhladili Lidice

"Gestapáci k nám prišli 9. júna asi hodinu pred polnocou, už sme spali. Ani nečakali, že im niekto otvorí dvere, prosto ich vylomili.

Kričali, aby sme sa okamžite obliekli a opustili náš dom. Nevedeli sme prečo,“ začína rozprávanie dnes už sedemdesiatdeväťročná Mária Šupíková z Lidíc, dediny, ktorú nacisti vypálili a zrovnali so zemou 10. júna 1942.

Najznámejšiu tragédiu v histórii súčasného Česka zavinil atentát na najvyššieho vodcu ozbrojenej jednotky SS, vedúceho ríšskeho protektorátu Čiech a Moravy Reinharda Heydricha. V dobovej tlači vtedy vyšiel pofidérny úradný oznam so znením: „Pretože sa obyvatelia tejto dediny svojou činnosťou a podporou vrahov Obergruppenfuhrera Heydricha závažným spôsobom previnili proti platným zákonom, boli dospelí muži zastrelení, ženy dopravené do koncentračného tábora a deti sú dané na náležitú výchovu.

Budovy v obci boli zrovnané so zemou a meno obce bolo vymazané.“ V tú júnovú noc však ani jeden z 503 obyvateľov dediny pri Kladne netušil, aký strašný osud ich čaká.

Výkrik do temna
V domoch, kde nacisti už úradovali (napriek vojnovému zákazu nezažínať svetlo kvôli nočným leteckým náletom), bolo rozsvietené. „Pripadalo nám to veľmi čudné, že Nemci, ktorí nám to zakázali, rozsvietili a všetko nechali dokorán otvorené,“ spomína ďalšia pamätníčka z Lidíc Milada Szabová. Robili to preto, aby mali prehľad o tom, kde už boli. Rodiny nahnali na jeden statok a po hodinách úmorného čakania ich bez rozlúčky rozdelili do dvoch skupín. Bez milosti. 173 mužov, medzi ktorých Nemci zaraďovali už aj 15-ročných chlapcov, neskôr postrieľali. Matky s deťmi odviedli do miestnej školy, kde sa museli vzdať svojich peňazí a šperkov a na druhý deň ráno ich previezli do kladnianskej školy. Tu mali Nemci zriadenú provizórnu kanceláriu a každé dieťa prezreli. Podrobne.

Pátrali totiž po „čistých“ deťoch s árijskými črtami. V Lidiciach ich bolo 17. „Zapisovali farbu očí a vlasov, dopodrobna sa vypytovali na rodinnú anamnézu,“ hovorí Mária Šupíková, ktorá vtedy mala len desať rokov a... svetlé vlasy. Prežila.

Odložené manželstvo
Najhorší moment nastal o dva dni. Rodiny sa museli rozlúčiť. „Deti držali matky okolo krku a nariekali: Mamička, nedávaj ma. Mamička, nedávaj ma.“ Matky zase kričali: „Neberte nám naše deti, my sa o ne postaráme. Do toho štekali psy a vojaci na ,upokojenie' vystrelili do stropu,“ rozpráva pre HN Milada Szabová, ktorá mala vtedy osemnásť rokov a pripravovala sa na sobáš s mladým žandárom Františkom Szabom. Osud to však zariadil inak. Najskôr s mamou musela prejsť koncentračným táborom v Ravensbrucku a za svojho milého sa vydala až po troch rokoch. Majú spolu dve deti a Milada má dnes aj tri vnučky a jedného pravnuka.

Nemecká dcéra
Život svetlovlasej Márie Šupíkovej sa odohrával v detskom domove v Puschkau blízko Poznane. Nakoniec si ju adoptovala staršia nemecká rodina Shillerovcov. Po vojne však bolo po deťoch z Lidíc vyhlásene pátranie, a tak sa Mária dostala späť domov. Do Česka.

Až vtedy sa dozvedela, že Lidice zrovnali so zemou. Teraz je prababičkou, no na celú tragédiu spred šesťdesiatich deviatich rokov zabudnúť nedokáže. „Stále tým žijem a bude ma to sprevádzať až do konca života.“ Rovnako na tom je aj stále vitálna osemdesiatsedemročná pani Milada a ďalších šesť lidických žien.

Osudný list
Lidice neboli jediným prípadom, keď sa nacisti takto kruto pomstili. Ďalším dôkazom je Oradour-sur-Glane vo Francúzsku, Kortelisy na Ukrajine či Ostrý Grúň a Kľak pri Žarnovici u nás. „Z hľadiska nacistického Nemecka to bola vyhladzovacia a likvidačná vojna. Žiaľ, nestala sa dostatočným ponaučením z dejín. Inak by sa neudiali také veci ako Srebrenica, hovorí odborník na druhú svetovú vojnu zo Slovenskej akadémie vied Ivan Kamenec.

Tento príbeh pohol celým svetom. Po Lidiciach sa nazvali obce v Mexiku, USA, Brazílii, Austrálii či bývalom Sovietskom zväze. Menom Lidice sa krstili novorodeniatka a história tejto dediny bola už niekoľko ráz sfilmovaná. V auguste nás čaká premiéra nového českého filmu s rovnomenným názvom. Málokto však vie, že za vraždou 340 lidických ľudí sa skrýva obyčajný ľúbostný list adresovaný Anne Marusczákovej od miestneho záletníka Václava Říhu. V liste sa písalo: „Čo som chcel urobiť, som urobil. Dovidenia tento týždeň a už sa neuvidíme.“ Týmto gestom pravdepodobne chcel svoj nemanželský pomer ukončiť. Gestapáci si to však vysvetlili po svojom. Domnievali sa, že mladík môže byť zapletený do atentátu na Heydricha. Bol to omyl. Milencov zavraždili tiež.