28.02.2011, 00:00

Vášáryová pre HN: Julova čučoriedka som nebola ja, ale iné

Bývala na Dunajskej ulici ako Július Satinský. Prvý raz sa stretli, keď sa hlásila na herectvo a odvtedy jej vždy pomáhal. Emília Vášáryová.

Pamätáte si, ako ste sa spoznali s Julom Satinským, ktorého cenu vám odovzdala jeho dcéra na Bratislavskom bále?
Jula som spoznala ako 16-ročná, keď som čakala na prijímacie skúšky na herectvo. Už bol rok na škole, keď ja som sa tam niekde v kútiku triasla a on sa mi tíško prihovoril: Neboj sa, teba vezmú. Určite. A tak ma sprevádzal celým životom. Bol takým mojím dobrodincom.

Neskôr ste dokonca bývali obaja na Dunajskej ulici...
Áno, Julo bol tiež veľkým priateľom môjho manžela a brala som ho ako rodinného priateľa. Bol taký láskavý, že sa staral aj o naše deti.

Pomáhal vám často aj v iných veciach?
Veľmi mi v živote pomohol. Pomáhal aj mojej maminke, keď nám zomrel otec, začal sa o ňu starať. Keď videl, že máme malé deti, tak sa staral aj o ne a už nehovorím o tom, ako nás na škole podporoval. Boli sme internátne dievčatá a on býval neďaleko nás. Mali sme len sedemnásť, boli sme také stratené deti, nikto si nás nevšimol, len Julo, ktorý vedel, že možno potrebujeme trocha v tej Bratislave pomôcť.

Takže vám ukazoval aj zákutia Bratislavy?
Keď mal čas, tak vždy prišiel a zobral nás v noci na prechádzku k Dunaju, kde sme rozhŕňali lístie, lebo samy sme nemohli chodiť nikam.

A volal vás čučoriedky, ako zvykol oslovovať dievčatá?
Ani neviem, kedy to vzniklo. Nám tak nikdy nehovoril, to boli skôr iné dievčatá, ktoré sme my možno nepoznali.

Julo Satinský bol hrdý Bratislavčan, cítite sa tak už aj vy, hoci pochádzate z Banskej Štiavnice?
Vždy hovorím, že som Štiavničanka. Tam sa vždy najradšej vraciam, to mesto milujem a zbožňujem, ale po toľkých rokoch som naozaj Bratislavčanka. Bývala som v každom kúte Bratislavy a zhora od Slavína je Bratislava veľmi príjemná.