13.11.2009, 00:00

Muž, ktorý zmenil tvár Šanghaja

Architekt Ladislav Hudec a vpravo šanghajské stavby, ktoré naprojektoval. Snímky: archív Š. Šlachtu, M.Moncmann
Zdroj: archív Š. Šlachtu, M.Moncmann

Prečo ste sa rozhodli natočiť film o Ladislavovi Hudecovi?
Raz som sa prechádzal po Hviezdoslavovom námestí, kde ma zaujal názov výstavy Návrat odídených. Bolo to v roku 2005. Profesor Štefan Šlachta zorganizoval výstavu, kde zhromaždil veľký materiál o architektoch, ktorí z rôznych dôvodov odišli zo Slovenska a úspešne tvoria v zahraničí. Zhodou okolností som už niekoľko rokov mal v hlave podobný námet... Vošiel som dnu a ako dokumentaristu ma veľmi zaujal príbeh Ladislava Hudeca - banskobystrického rodáka, ktorého životné osudy by vydali aj na celovečerný hraný film. V tej dobe bol na Slovensku celkom neznámy, aj v knihe Návrat odídených je uvedené len niekoľko strohých viet o jeho živote a diele.

Kto bol iniciátorom tejto myšlienky?
Preskúmal som všetky dostupné informácie a napísal som námet. Pred tromi rokmi som zažiadal o grant na ministerstve kultúry. Prvý rok som neuspel. Ďalší rok som bol úspešnejší a získal som grant na zber materiálu a prípravu scenára. O rok neskôr aj na samotnú realizáciu. V prvom momente som chcel navštíviť Šanghaj a na vlastné oči vidieť Hudecove stavby. Postavil ich tu vyše 60. No keď som sa dozvedel, že ešte žijú jeho deti, začal som ich hľadať. Vedel som, že už sú v pokročilom veku, ale veril som, že ich budem môcť navštíviť a zahrnúť ich zvedavými otázkami. Nevedel som však, či budú ochotní rozprávať na kameru.


Ide o dokument alebo hrané prerozprávanie príbehu?
Najprv som mal myšlienku, že to bude dokument so štylizovanými sekvenciami. Keď sa mi podarilo po náročnom pátraní objaviť a navštíviť deti Ladislava Hudeca (Alessu, Thea a Martina) uvedomil som si, že štylizácia by bola falošná vedľa silných, autentických výpovedí. Každý z jeho detí je akoby časťou otcovej povahy, intelektu, osobných vlastností. Alessa žije uprostred arizonskej púšte v umelej oáze s umelým kanálom, s trávnikmi zostrihnutými s absolútnou presnosťou. V diaľke vidno kontúry hôr, pred nimi nehostinné pláne s porastom niekoľkometrových kaktusov. Theo žije uprostred lesa s prírodným jazerom v Kanade vo Victorii, v domčeku, ktorý si sám postavil a nakreslil. Má malý "kolchoz“, traktor, poľnohospodárske stroje, donedávna choval niekoľko kanadských kráv na mäso. Celý život podnikal v najrozmanitejších odboroch. A napokon Martin žije v Monte Carle. V meste herní, hazardu, ale i disciplíny a poriadku. Druhú rovinu vo filme bude tvoriť Hudecova architektúra v Šanghaji a neuveriteľný historický oblúk v ktorom sa udiali dve svetové vojny. Dva roky po Hudecovom úteku z Číny, Mao-Cetung vyhlásil v roku 1949 Čínsku ľudovú republiku.

Kedy ste film začali nakrúcať?
Film sme začali nakrúcať v auguste tohto roku. Presne 19. augusta. Podarila sa neuveriteľná vec. Alessa de Wet navštívila Slovensko a Banskú Bystricu prvýkrát v živote, vo svojich 81 rokoch. Nakrúcali sme v rodnom dome jej otca, pri rodinnej hrobke, na evanjelickom gymnáziu a v galérii Dominika Skuteckého, kde sa mladý Hudec chodil učiť kresliť. Svietilo slnko, bolo nádherné počasie. Dostali sme obidvaja veľký darček. Ona možnosť oboznámiť sa s rodným mestom svojho otca a my, filmári, príležitosť to jej šťastie zdokumentovať.

Na čom je film postavený? Ide o prerozprávanie Hudecovho životného príbehu alebo jeho tvorby v architektúre?
Chcem vyrozprávať Hudecov príbeh prostredníctvom jeho tvorby. Hudec po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska celý život hľadá svoju identitu, cestu k sebe, k svojim nenaplneným najtajnejším túžbam, ktoré sa paradoxne realizujú až na sklonku jeho života.
Čo vás na Hudecovom príbehu a tvorbe zaujalo najviac?
Z dnešného pohľadu je to ten úžasný moment, že neznámy človek zasiahol do architektúry megapolisu, dnes viac ako 18-miliónového Šanghaja. V srdci Šanghaja na slávnej People´s Square (Ľudové námestie) vedľa seba nájdeme tri jeho stavby: Park Hotel, Grand Theater a Moore Memorial Church. Hudec doslova "Zmenil tvár Šanghaja (názov Kabošovho filmu a úplne prvého námetu, pozn. red.)“ nielen tým, že postavil prvý mrakodrap v Šanghaji, ale hlavne tým, že prišiel na to, ako vyriešiť jeho základy v močaristom, geologicky nevhodnom podloží. Stavba prvého mrakodrapu v Ázii bola udalosť nielen v architektúre, ale aj v politike, ekonomike. V prenesenom zmysle slova Park Hotel naštartoval v Číne éru kapitalizmu. A je fantastické, že v meste, kde je Park Hotel, stojí dnes tretia najvyššia budova sveta Šanghajské svetové finančné centrum architektov firmy KPF z New Yorku. Dnes tu architekti z celého sveta súperia medzi sebou, aby dokázali, že ich architektúra je najlepšia.

Aké bolo stretnutie s deťmi Ladislava Hudeca?
Už som spomínal, že stretnutie s deťmi bolo pre mňa veľmi silné. Prekvapila ma ich energia a vitalita. Tu mi veľmi pomohol môj syn, ktorý hovorí dobre po anglicky a veľmi ľahko nadväzuje kontakty. Napísali sme spoločne desiatky mailov, kým sme mali odvahu vyštartovať do Arizony a Kanady. Môžem povedať, že sme boli veľmi milo prijatí a bez toho prvého kontaktu, ktorý sme urobili minulý rok na obhliadke, by bolo nemysliteľné Alessu dostať do Banskej Bystrice. V januári tohto roku jej zomrel manžel a brat Theo jej odporučil, aby sa vydala na cesty s ním a s jeho ženou. Plánoval okružnú plavbu loďou z Aljašky, Ruska, Japonska a Číny. Keď sme sa o tom dozvedeli a zistili, že chcú navštíviť Peking, prehovárali sme ich aby sa prišli pozrieť aj do Šanghaja. Desiatky mailov, telefonátov. Tento rok v októbri sme nakrúcali v Číne. Prvé "klapky“ boli s Alessou a Theom v Šanghaji. Keď sa manažér Park Hotela dozvedel, že do hotela zavítajú Hudecove deti, nesmierne si to vážil. Pred hotelom ich čakalo nastúpené vedenie hotela a Alesse odovzdali obrovskú kyticu s tým, že ich "vítajú doma“. Myslím, že prišlo i na slzy. Alessa po úteku zo Šanghaja počas občianskej vojny v roku 1947 bola prvýkrát v Číne, prvýkrát v Šanghaji. Číňania jej pripravili také vrelé privítanie, aké sa jej nedostalo ani v rodnom meste jej otca.

Páčil sa im nápad sfilmovania príbehu ich otca?
Určite sú radi, že sa nakrúca film na Slovensku. Medzitým o Hudecovi v zahraničí vyšlo niekoľko prác - v Kanade, v Taliansku, dokonca aj Číňania vydali knihu zostavenú zo šanghajských archívov. Keď som nedávno po vernisáži výstavy o Ladislavovi Hudecovi v Banskej Bystrici bol s čínskym veľvyslancom, ten s úsmevom hovoril, že Hudeca v Šanghaji pozná viac ľudí, ako na Slovensku. Myslím, že výstavy, novinové články a film to rýchlo napravia.

Ako si Theo, Alessa a Martin spomínajú na otca?
Ako na nesmierne pracovitého človeka, ktorý bol v extrémnom strese. Alessa hovorí, že bol v postavení, keď bol zodpovedný za každú tehlu, každú hlúpu skrutku. V tej dobe bol Šanghaj rozdelený do koncesií: anglickej, francúzskej a americkej a rozsiahleho čínskeho mesta. V každej koncesii platilo právo extrateritoriality, to znamená, že tam nemohla zasahovať čínska polícia a vojsko. Na zákony dohliadal konzul a platili zákony tej-ktorej krajiny. To sa však nevzťahovalo na Hudeca, bývalého občana Rakúsko-Uhorska. Preto aj Číňania s Hudecom radi spolupracovali, lebo ak by mu niečo nevyšlo, mohli ho tvrdo stíhať podľa čínskych zákonov. Veľa by sa dalo rozprávať o jeho vzťahu s jeho manželkou, krásnou Giselle, o živote v Šanghaji, ktoré bolo dvakrát prepadnuté Japoncami. O rokoch nesmiernej biedy a utrpenia obyčajných Číňanov v rokoch vojny. Alessa a Theo nám poskytli desiatky vzácnych fotografií zo svojich rodinných archívov.

Kedy bude mať film premiéru?
Film by som rád premiéroval na EXPO 2010 v Šaghaji. Komisárka slovenskej účasti p. Magátová veľmi ústretovo prijala tento nápad. Momentálne sme v štádiu hľadania formy prezentácie. Neviem si predstaviť nič dôstojnejšie ako film odpremietať v slovenskom pavilóne na EXPO 2010 v Šanghaji. Slovensko by sa tak prihlásilo k dielu a k odkazu svojho slávneho rodáka.

Prečítajte si aj:
Hudec navrhol prvý mrakodrap v Ázii

Akčný dokumentarista. Rozhovor s režisérom Ladislavom Kabošom, ktorý sa rozhodol sfilmovať príbeh Ladislava Hudeca.

Prečo ste sa rozhodli natočiť film o Ladislavovi Hudecovi?
Raz som sa prechádzal po Hviezdoslavovom námestí, kde ma zaujala výstava Návrat odídených a príbeh Ladislava Hudeca, ktorého životné osudy by boli aj na celovečerný hraný film. Najprv som mal myšlienku, že to bude dokument so štylizovanými sekvenciami. Keď sa mi podarilo navštíviť deti Ladislava Hudeca Alessu, Thea a Martina, uvedomil som si, že štylizácia by bola falošná popri silných, autentických výpovediach.

Paríž Orientu s rukopisom Slováka

Hoci Ladislav Hudec žil spočiatku na Slovensku a architektúru študoval v Maďarsku, svoj najvýznamnejší rukopis zanechal až v múroch čínskeho veľkomesta – Šanghaja. „Diapazón jeho prác bol veľmi široký. Vily, bytové domy, nemocnice, kluby, banky, kostoly, továrne, pivovar, univerzita, atď. Dohromady je známych 63 stavieb,“ hovorí Štefan Šlachta, hlavný architekt mesta Bratislava. Hudec tak prispel k vytváraniu architektonickej vizáže medzivojnového Šanghaja a spolupodieľal sa na vytváraní kozmopolitného charakteru tohto mesta.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.