20.04.2011, 00:00

Slovinský režisér Diego de Brea pre HN: Slovákom chýba brutalita. V divadle (video)

Pred tromi rokmi v SND s úspechom hosťoval s hrou Eduard II.. Teraz u nás režíruje politickú hru Coriolanus od Shakespeara, ktorá mala premiéru v piatok. Slovinský režisér Diego de Brea.

www.slg-ce.si
Kto prišiel s myšlienkou, aby ste pre Národné divadlo pripravili svoju realizáciu Shakespearovho Coriolana?
Predchádzajúci riaditeľ divadla po mojom uvedení Eduarda II. od Christophera Marlowa prejavil vôľu, aby som prišiel. Videli moje hry Julius Ceasar a Titus Andronik, čoho akýmsi vyústením je práve Coriolanus, lebo aj sám Shakespeare to napísal ako trilógiu. Netlačil som na to, ale ponúkol som túto možnosť a vyšlo to.

V poslednom čase sa zameriavate práve na Shakespeara a vaše realizácie jeho hier sú vždy veľmi očakávané...
...Shakespeare bol autor, ktorý otváral problémy civilizácie a vo svojich hrách je najväčší znalec charakterov. Aj preto je dnes možné interpretovať ho najrôznejšími spôsobmi. Tvrdil, že divadlo je zrkadlo sveta.

A tak ako vtedy on písal vo svojich hrách, aj dnes je taká istá korupcia, také isté ambície, vzťahy a dialógy medzi ľuďmi nie sú preto, lebo nás ženie iba túžba po moci. Je univerzálny, to je kvalita Shakespeara, na rozdiel od súčasných textov, ktoré vytiahnu z problému len niečo.

Ste veľký perfekcionista, s čím ste prichádzali na Slovensko a do nášho Národného divadla?
Neprišiel som sem so strachom, snažím sa vám porozumieť. Režisér musí byť na javisku všetkým – psychológom, terapeutom, psychiatrom, sociológom, mamou, otcom – a vytiahnuť z hercov len tie najlepšie vlastnosti. Režisér v divadle vytvára atmosféru, ktorá musí ľudí nútiť veriť, že to, čím sa zaoberáme, je dosť zaujímavé a intrigánske. Vždy začíname ako cudzinci a na konci, ak je to správny proces, sme si takí blízki, ako je možné, a to je cieľ procesu. V centre diania je vždy herec, nič iné.

Asi aj preto je známe, že herci sa skúšok s vami nevedia dočkať. Prečo?
Ja sa toho aj bojím, nepreháňal by som. Ale láska je vždy nejakým spôsobom vojna, pretože práve problémy a kríza ženú svet do rozvoja. Herca do toho všetkého treba uviesť, urobiť ho uveriteľným, aby aj on sám tomu uveril. Cieľ je prísť k spoločnému cieľu.

Ako sa teda slovinskému režisérovi pracuje na Slovensku?
Medzi vašimi a slovinskými hercami sú rozdiely najmä v temperamente, mentalite, spôsobe práce i divadelnej tradícii, no mám pocit, že naše divadlo je tvrdšie, surovšie, a s tým boli ťažkosti. Bolo pre mňa veľmi ťažké priniesť medzi hercov brutalitu a extrémne situácie, keď človek bojuje o život alebo prijíma zodpovednosť za celú krajinu. Tu sa s takýmito situáciami zriedkakto stretáva.

Slováci sú teda jemnejší...
...no sme podobní. Ale váš jazyk je mäkší, a práve Shakespearove hry sú tvrdé, mužské a surové.

Ste taký aj vy?
Nie, to je to, čo ma na ňom najviac priťahuje. Ale tá univerzálnosť, veď pozrite – príbeh, ktorý on postavil v Ríme, sa teraz odvíja pred nami tu a každý deň.

Coriolanus je o mladom aristokratovi, ktorý svojou túžbou po moci je dodnes symbolom zradného človeka. Stretli ste v živote veľa Coriolanov?
Sú okolo nás, tu si nemáme čo zastierať. Keby sa nás to, čo nám televízia podáva ako zábavu, naozaj dotýkalo, vtedy by bol Shakespeare veľmi aktuálny, ale keď budeme len tak sedieť, bude Coriolanus pre nás stále niečo neuveriteľné čudné. No deje sa to stále, veď si odpovedzme: kam speje tento svet? Ľudia sú prázdni, osamotení, a so všetkými peniazmi a možnosťami vlastne nemáme žiadne možnosti...

Kto je Diego de Brea
Narodil sa v roku 1969. Študoval komparatívnu literatúru a dejiny umenia na Filozofickej fakulte v Ľubľane. Až v roku 1995 začal študovať divadelnú réžiu na ľubľanskej akadémii. Na konci štúdia zvíťazil na Medzinárodnom študentskom divadelnom festivale v Brne s hrou The Birth of Light. Uspel najmä hrou Eduard II. Christophera Marlowa, s ktorou hosťoval aj u nás či hrou Krášovná Margot. V Taliansku režíroval vlastný projekt Leonora, svoje predstavenia predviedol v Belehrade, Londýne, Paríži či Kolumbii. Vo svojom repertoári má aj hry ako Doctor Faustus a ďalšie. Získal viacero ocenení, vrátane Golden Bird Award pre divadlo v roku 2002.