07.09.2009, 00:00

Nový Jánošík? Outsider z 18. storočia

Nie všetkým filmom, ktoré chcú byť naj sa to aj naozaj podarí. Film Bathory je najlepším príkladom toho, ako sa najdrahší film strednej Európy nestal aj najlepším filmom slovenskej kinematografie. Túto šancu už niekoľko rokov však v sebe nosila snímka o slovenskej legende Jánošíkovi. Film, na dokončenie ktorého sa čakalo viac ako sedem rokov, mal od začiatku o pozornosť postarané. Sprevádzali ho finančné problémy, nakrúcanie bolo zastavené a pomaly sa naň zabudlo. V piatok bol však na Slovensku slávnostne odpremiérovaný. Ako v Hollywoode.

Václav Jiráček zaujal režisérky aj svojím presvedčivým pohľadom, ktorý funguje i na plátne. Snímka: archív HN
Zdroj: archív HN

Slovák alebo Poliak?
Film, na ktorom spolupracovali tvorcovia z troch krajín mohol sklamať aj prekvapiť. Nemožno tvrdiť ani jedno. Jedna z hlavných otázok, na ktoré mohol film s podtitulom Pravdivá história priniesť odpoveď je, či je táto legenda naozaj slovenská alebo poľská. "Stretli sa tu Slováci, Česi a Poliaci, tak ako to bolo aj v Jánošíkovej družine, spojilo nás to tak, že už ani nevieme, aký je. Ale je to Jánošíkov film,“ humorne otvoril premiéru poľský producent Dariusz Jablonski. Hlavná režisérka filmu Agnieszka Holland má jasno. Jánošíka považuje za Slováka.

Jánošík v skratke

Réžia: Agnieszka Holland, Kasia Adamik
Scenár: Eva Borušovičová
Kamera: Martin Štrba
Hudba: Antoni Lazarkiewicz
Producenti: Dariusz Jablonski, Rudolf Biermann
Produkcia: Apple Film Production, In Film Praha a Telewizja Polska S.A., Charlie´s, Poľský filmový inštitút a Ministerstvo kultúry SR

Hlavné úlohy: Václav Jiráček (Jánošík), Ivan Martinka (Tomáš Uhorčík), Michal Zebrowski (Huncaga), Sarah Zoe Canner (Barbora)
Marián Labuda, Táňa Pauhofová

Rozpočet: 6 miliónov eur
Začatie filmovania: 2002

Zaujímavosti:
– film bol na 6 rokov zastavený, najdlhšie nakrúcaný slovenský film
– ani jeden z hercov sa výrazne fyzicky nezmenil
– dokončenie po 6 rokoch je vo svete filmu unikátom
– celkovo sa filmovalo 90 dní
– vo filme účinkovalo 100 hercov, niekoľko tisíc komparzistov, 60 jazdcov a niekoľko tisíc zvierat
– použilo sa 45 kg strelného prachu a 100 kostýmov
– Václav Jiráček bol najmladším a výškou aj najvyšším predstaviteľom Jánošíka

Krutosť vs. láska
Dušu projektu pred mnohými rokmi vdýchla scenáristka Eva Borušovičová a od začiatku sľubovala poľudštenie zbojníka. Často sa vo filme objavia slzy, pocity zľutovania, filozofické rozpravy o láske. Film sľuboval aj odmýtizovanie, preto zvláštnym dojmom pôsobili mystické postavy či zjavenie Panny Márie Jánošíkovi. A tu sa naozaj vynára otázka, či Jánošík, ktorého máme zafixovaného ako tvrdého chlapa z hôr, taký naozaj bol? Tvorcovia sa zhodujú na tom, že jeho vykreslenie je také, aby sme tomu rozumeli aj my dnes. "A je to práve o tom, že Jánošík bol výnimočný a kvôli niečomu sa teda vymykal,“ tvrdí Borušovičová.

Priblížiť krutú dobu 18. storočia, ktorá podľa režisérky nám nie je až taká vzdialená, určite pomáhajú naturalistické scény, krv či smrť, ktorých tam bolo niekoľko. Keď napríklad v Poľsku boli prijímané úplne bez problémov, niektorí slovenskí diváci mali zmiešané pocity. "Násilie však určite nebolo samoúčelné. Doba bola krutá, išlo o to, ukázať krutosť ako dôsledok životných volieb a cenu, ktorá sa platí za slobodu. Bez bolesti by sme Jánošíkov osud nemohli pochopiť,“ vysvetľuje Holland. Veď aj vo filme odznelo: "Tvojím remeslom je smrť a zabíjanie. Keď nezabiješ ty, zabijú teba.“

Stálo to za to?
Treba však mnohé vyzdvihnúť. Dynamike a pestrosti pomohla nádherná kamera Martina Štrbu. Herecké výkony všetkých hercov, najmä Jánošíka v podobe Václava Jiráčka a Ivana Martinku ako Tomáša Uhorčíka, dokazovali starostlivý výber hercov, ktorý bol na plátne cítiť. Agnieszka Holland spolu so svojou dcérou, spolurežisérkou Kasiou Adamik, boli presvedčené, že Jiráček sa pre úlohu narodil a ich snahou bolo predstaviť ho ako typického outsidera 18. storočia. Zaujímavosťou je, že i keď bol film na šesť rokov zastavený, nebolo to poznať ani v scénach, kedy herci vyšli z miestnosti v roku 2002 a zatvorili za sebou dvere v roku 2008.

Príjemný film, ktorý sa určite oplatí vidieť, ponúka však otázku, či sa slovenský archív naozaj obohatil o snímku, o ktorej budeme ešte veľa počuť.