09.01.2009, 00:00

Kocúrkovo v slovenských veľhorách

Na Silvestra si dvaja významní muži pod Tatrami - primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš a starosta Štrby Michal Sýkora - podali priateľsky ruky a navzájom si popriali do nového roka veľa úspechov. O niekoľko hodín neskôr vypukla v ich regióne najtragikomickejšia vojna o " zlaté prasiatko“ Vysokých Tatier. [[{"type":"hn-image","fid":"61473"}]]

" Vojnu jednostranne vyhlásil primátor Vysokých Tatier,“ tvrdí štrbský starosta Michal Sýkora. " Navyše urazil Štrbanov, keď im verejne odkázal, aby si dali svoje tabule do múzea ako pamiatku na rok, keď protiprávne spravovali územie Štrbského Plesa.“ Prvý deň v tomto roku totiž neznámy páchateľ vymenil v tatranskej osade štyri tabule s označením Štrba - Štrbské Pleso a nainštaloval nové s označením Vysoké Tatry Štrbské Pleso.
V ten istý deň primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš zorganizoval v osade stretnutie jej obyvateľov, privítal ich novoročnou rýmovačkou a oznámil, že " oficiálne“ preberá územie osady, ktorú rok predtým spravovala Štrba. Ešte predtým vyzval ľudí a miestnych podnikateľov, aby neodvádzali dane a poplatky do Štrby, ale mestu Vysoké Tatry. Štrbanom odkázal, aby si informačné tabule uložili do svojho múzea ako pamiatku na obdobie, keď protiprávne vládli v najznámejšej tatranskej osade...

Aký požičaj, taký vráť
Na druhý deň zorganizoval pod dozorom policajtov stretnutie Štrbanov v tatranskej osade aj starosta Štrby Michal Sýkora. Prišlo asi 400 ľudí, hasiči, dokonca aj štrbský pán farár, ktorý na podobné akcie nezvykne chodiť. Medzi davom boli v civile aj mestskí policajti z Vysokých Tatier. Tentoraz ako tajní agenti v civile, komentoval situáciu na plese istý podtatranský denník.
Dav zaspieval štrbské piesne, starosta predniesol pripravenú reč a nakoniec si svorne zanôtili aj hymnickú pieseň Kto za pravdu horí.
O deň neskôr Michal Sýkora vysvetľuje: " My cudzie nechceme, svoje si však nedáme, sme predsa na svojom. Štrba vždy patrila nám, len nám bola pred vyše polstoročím protizákonne odobratá.“ Podľa Sýkoru v Štrbe navyše neplatí, že keď niekto z jej obyvateľov dostane po pysku, nastaví pysk ešte raz. " Tu odjakživa platilo - aký požičaj, taký aj vráť.“
Jasno, ale trochu inak má v celej veci primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš. Podľa neho doterajšie verdikty súdov poškodzovali ústavné práva jeho mesta, vrátenie kauzy z pôdy Ústavného súdu SR považuje za dôkaz toho, že prípad je stále živý. "Súčasný právny stav je teda taký, že sme sa vrátili do pôvodného stavu, teda že Štrbské Pleso patrí pod správu mesta Vysoké Tatry, tak ako to bolo pred rozhodnutím Najvyššieho súdu".

Tatranci a Podtatranci
Vo Vysokých Tatrách sa ľudia odnepamäti delili sami medzi sebou na Tatrancov a Podtatrancov. Alebo na ľudí žijúcich na kopcoch alebo pod kopcami, pričom tí na kopcoch by mali byť o niečo viac, pod kopcami menej. Ľudia pod tatranskými kopcami, teda Podtatranci, však tvrdia, že v minulosti mali svoje pozemky aj na kopcoch, len im ich komunisti pred polstoročím bez mihnutia zhabali. Aj Jančíkovci zo Štrby mali pozemky pod Štrbským štítom.
" Stoja na nich tatranské hotely a lyžiarske trate, my sa ich však vďačne vzdáme v prospech Štrbského Plesa, len nech osada už patrí nám,“ zaprisaháva sa Mária Jančíková. Jej otec staval v osade prvé drevené skokanské mostíky, v hoteloch a v kúpeľoch pracovali dievčatá zo Štrby. " A teraz si na to robí zálusk človek, o ktorom ani nevieme, odkiaľ prišiel a kto je,“ horí hnevom spravodlivých. Jej manžel Ján chvíľu počúva, horlivo pritakáva a potom sa pridáva: " Čo ja pamätám, Štrbské Pleso bolo vždy naše, našich rodičov a prarodičov.“ Neskôr sa 76-ročný muž rozohňuje: " A keď to nepôjde po dobrom, vezmeme do rúk sekery a...“ Zvyšok vety pre istotu prehltne.

Spiace prasiatko
Milan Vaško je vysunutý pracovník štrbského obecného úradu na Štrbskom Plese. Neďaleko centra má svoju skromnú pracovňu, na poličkách vzorne poukladané propagačné materiály o najznámejšom tatranskom plese, v kúte má opretý služobný horský bicykel. Hovorí, že v lete na ňom prejde osadu z jedného konca na druhý za hodinu a dvadsať minút. Niekedy aj niekoľkokrát za deň. V zime, keď napadne sneh, používa auto alebo vlastné nohy. Na Štrbskom Plese pozná každý kút a je ten najlepší sprievodca pre prišelca. Kúsok od kancelárie je klub a knižnica pre miestnych dôchodcov. Zradila ich Štrba, keď dôchodcovia a prívrženci mesta Vysoké Tatry vystrnadili z existujúceho klubu priaznivcov Štrby.
Tatranská osada je však po sviatkoch vyľudnená a parkovisko takmer prázdne. Parkovisko prevádzkuje mesto Vysoké Tatry, v lete vyberalo 160 korún na deň, za mesiac zinkasovali len na parkovnom približne 300-tisíc korún. V zime nevyberajú iba preto, lebo Obecný úrad Štrba v minulom roku poskytol lyžiarom z Popradu a podtatranských osád zadarmo skiautobus.
Zopár návštevníkov sa prechádza po zasnežených cestičkách (o ich údržbu sa pre zmenu stará Štrba a čistiacej firme platí 300-tisíc korún mesačne), zvedavo nakúkajú do gýčových obchodíkov v centre, ktoré ponúkajú rovnako gýčový tovar. Vaško hovorí, že onedlho budú tieto drevené obchodíky v Tatrách minulosťou. " Trend je iný, postavia štýlovejšie,“ myslí si.
S Vaškom mierime k toaletám neďaleko centra. Tie sú vraj najlepšou vizitkou osady. Prevádzkuje ich mesto Vysoké Tatry. Sú čisté, pracovníčka nás nabáda, aby sme vhodili do železnej pokladničky 40 centov alebo 12 korún. Taký je predpis. Pokladničný blok nedáva. " Nemám kasu, len kasičku,“ dôvodí. Na kasičke visí masívny zámok. Kľúčik od nej má len vedúci. Ten príde vždy večer a odnesie peniaze. O kúsok ďalej sú verejné toalety, ktoré prevádzkuje Štrba. Za ich používanie sa neplatí. " Bola to naša prvá investícia,“ chváli sa Vaško. [[{"type":"hn-image","fid":"61474"}]]

Chaos, chaos, chaos
V existujúcich hoteloch je ubytovaná hŕstka turistov. Bohatí Rusi medzi nimi chýbajú. Okupujú iné destinácie. V niektorých hoteloch pýtajú ako miestny poplatok za ubytovanie 25, resp. 30 korún. Podľa toho, či hotelieri inklinujú k Štrbe alebo k Vysokým Tatrám. Obecný úrad Štrba získal za minulý rok z poplatkov a daní len asi 6 miliónov korún, pričom o milión a pol vrátil späť do osady. Postavili amfiteáter, nové sociálne zariadenie, klubovňu a knižnicu pre tunajších dôchodcov...
" Nejde nám o biznis, v referende pred niekoľkými rokmi 96 percent našich obyvateľov súhlasilo, že všetky zisky zo Štrbského Plesa pôjdu prvých päť rokov späť do osady,“ hovorí Milan Vaško.
Rok predtým mesto Vysoké Tatry však získalo zo správy tejto tatranskej osady 21 miliónov korún a ďalších šesť miliónov z predaja. O tom, že zisky z mekky Vysokých Tatier porastú, nikto nepochybuje. Treba dokončiť rekonštrukcie miestnych hotelov.
Zatiaľ je zatvorený aj prepychový penzión známeho podnikateľa Jozefa Majského, okolo jeho pozemku, ktorý je označený ako súkromný pozemok, je ticho a pusto. Prvý značkový hotel na Slovensku Kempinsky, ktorý za 1,3 miliardy už takmer zrekonštruovali finanční žraloci z J&T, tiež ešte len čaká na prvých nájomníkov prepychových apartmánov. Ubytovanie na jednu noc tu bude stáť asi tisíc eur. Hovorca finančnej skupiny Maroš Sýkora avizuje, že hotel čoskoro privíta prvých návštevníkov.
Skupina opravuje niekoľko hotelov a odmieta obvinenia, že chce určovať ceny alebo uskutočňuje nátlak na asi stovku obyvateľov osady, aby predali svoje pozemky alebo byty a odsťahovali sa. " My len prichádzame s obchodnými ponukami,“ vysvetľuje Sýkora.

Strach starousadlíkov
Medzi starousadlíkmi na Štrbskom Plese vládne strach. Obávajú sa toho najhoršieho. Keď sa dvaja bijú, v hre je vždy ešte tretí,“ myslí si zdatný horal z bytovky Jedľa na Ulici Maše Haľamovej. Tento muž sa už nechce vo vojne o Štrbské Pleso angažovať, obáva sa o prácu svojich detí. Finančníci z J&T už kúpili pozemky okolo jeho bytovky. Keď vyjde na priedomie, ocitne sa na súkromnom pozemku. " Je nad slnko jasnejšie, že nás chcú vyštvať z našich domov,“ tvrdí. Aby mohli na pozemkoch stavať nové hotely.“
Maroš Sýkora znova namieta. Podľa neho J&T nemieni v budúcnosti stavať žiadne nové hotely, iba rekonštruovať existujúce. A akoby mimochodom dodáva, že sami obyvatelia so svojimi bytmi kšeftujú, mnohí v nich nebývajú a prenajímajú ich návštevníkom Tatier.
Oproti v bytovke bývajú manželia Petákovci. Telom i dušou sú na strane primátora Jána Mokoša aj finančníkov.
" Sú dobrí a zladení,“ tvrdí pani Petáková, bývalá učiteľka. Jej manžel, tiež učiteľ na dôchodku, pritakáva.
Kristína Štrbová, najstaršia obyvateľka osady, sa hnevá na starostu Michala Sýkoru aj na svoje meno. " Štrbské Pleso nikdy nepatrilo Štrbe. Starosta Sýkora sa oblieka za Jánošíka, ale čo nám ponúka? A hneď si aj odpovedá: " Nič.“ Potom zmierlivo dodáva: " My nemáme nič proti Štrbe, chceme, aby sa Tatry zachovali a my sme zomreli vo svojich bytoch, kde sme prežili celé životy.“
Neskoro večer sa vraciame do Tatranskej Štrby. Na konci osady Milan Vaško vystúpil z auta, prebrodil sa snehom k orientačnej tabuli s označení Štrba - Štrbské Pleso a nahlas povedal. " Stojí pevne na svojom mieste. Zatiaľ. “

Prečítajte si aj:
Štrbské Pleso v minulosti a dnes

Prvú zmienku o Štrbskom Plese nachádzame v roku 1644 v zemepisnom diele Dávida Fröhlicha. V roku 1719 sa písomne zmieňuje o kúpeľoch Štrbské Pleso veľkolomnický bádateľ Georgius Bucholtz st. Zárodkom dnešného Štrbského Plesa bola poľovnícka chata grófa Jozefa Szentiványiho postavená v roku 1872 na brehu Štrbského plesa. Poslednou a jeho najnákladnejšou investíciou na Štrbskom Plese bola výstavba vily Augusta v roku 1897. Týmto 38-izbovým honosným letohrádkom, ktorý bol pomenovaný podľa arcikňažnej Augusty, chcel poctiť návštevu jej deda, cisára Františka Jozefa I., ktorý plánoval osadu navštíviť v roku 1898. Pre atentát na manželku, cisárovnú Alžbetu, sa však návšteva neuskutočnila. Hotel bol navštevovaný najurodzenejšími hosťami. V roku 1919 vilu arcikňažnej Augusty premenoval majiteľ bazára na Štrbskom Plese, pražský redaktor Alois Chytil, na vilu Jiskra, podľa vodcu bratríkov. Za slovenského štátu ju „ nenápadne“ premenovali na Iskra.

Celý článok >>