23.01.2009, 00:00

Gardisti kradli a terorizovali obyvateľstvo

Kedy sa začala na Slovensku organizovať Hlinkova garda?
Prvé Hlinkové gardy vznikli v lete v roku 1938 ako pokračovanie Rodobrany, ktorá pôsobila pri Hlinkovej slovenskej ľudovej strane už v dvadsiatych rokoch minulého storočia a, samozrejme, podľa vzoru gárd v Taliansku a Nemecku. Hlavným veliteľom bol Karol Sidor, neskoršie ho vystriedal Alexander Mach. Od septembra 1939 vládne nariadenie prikazovalo všetkým mužom vo veku od 18 do 60 rokov povinné členstvo v Hlinkovej garde, chlapcom od 6 rokov zase v Hlinkovej mládeži. Kontroverzné nariadenie neskôr pod tlakom verejnosti zmenili na nepovinné členstvo v Hlinkových organizáciách. Štátni zamestnanci boli však naďalej nútení vstupovať do organizácie, v opačnom prípade im hrozilo častokrát rozviazanie pracovné pomeru. Pôvodne sa rátalo s gardistami v tzv. malej vojne s Maďarskom v marci 1939 a na jeseň v poľskej vojne.

Aké mala Hlinková garda postavenie v slovenskom štáte?
Najskôr mala plniť "len" poriadkovú j služby, v roku 1940 bol prijatý osobitný zákon, prostredníctvom ktorého sa vtedajší zákonodarcovia snažili organizáciu spacifikovať. Aj garda mala vnútorný vývoj. V istom čase v nej prevládala niečo ako umiernenosť, neskoršie, keď sa do jej čela postavili Alexander Mach a na miesto náčelníka hlavného štábu HG nastúpil Kubala, sa organizácia zradikalizovala a jej členovia sa angažovali v psychickom a fyzickom terore na obyvateľoch, ktorých označili za druhotriednych.

Príslušníci Hlinkovej gardy si osobovali predovšetkým vyriešenie tzv. židovskej otázky.
Začalo sa to s terorizovaním najmä židovského obyvateľstva. Gardisti svojvoľne vnikali do židovských obchodov a domov, tyranizovali a rabovali...

Už v roku 1938 asistovali pri transportoch 7-tisíc Židov na odstúpené územie, ktoré po Viedenskej arbitráži pripadlo Maďarsku.

Príbuzní gardistov aj žijúci gardisti dnes tvrdia, že ako správni kresťania nikdy nesiahli na majetok cudzieho?
Potomkovia bežných gardistov, ale aj ich veliteľov, budú vždy tvrdiť, že chceli Slovensku len dobre. Žiaľ, gardisti kradli a terorizovali.

Mimoriadne smutnou kapitolou Hlinkových gárd boli Pohotovostné oddiely...
-- Tie sa začali vytvárať v roku 1944 a aktívne sa zapojili do protipartizánskeho boja počas SNP. Mnohí gardisti boli nasadení aj proti civilnému obyvateľstvu, dokonca asistovali pri hromadných popravách v Kremničke alebo v Nemeckej.

Kde sa ocitli gardisti po skončení vojny?
Hneď po skončení vojna boli Hlinkové gardy rozpustené povstaleckou Slovenskou národnou radou, mnohí boli postavení pred retribučné. Niektorých potrestaní veľmi tvrdo, iní sa trestu vyhli a keďže išlo o stúpencov sociálnej demagógie, väčšina z nich sa neskoršie uplatnila v Komunistickej strane. Poznám prípad gardistu Petra Dudáša, ktorý si "vypožičal" meno od svojho menovca povstalca, ktorý padol vo vojne. Vyše 35 rokov žil ako hrdina, stal sa ústredným tajomníkom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, dokonca členom SNR. Bohužiaľ, nikto nemohol proti nemu nič podniknúť, pretože navyše pôsobil aj v Štátnej bezpečnosti.