Generál Jozef Turanec bol za prvej Slovenskej republiky veliteľ Rýchlej divízie, nasadenej na Ukrajine a neskoršie najvyšší veliteľ slovenskej armády. Muž, ktorý bezhranične obdivoval wehrmacht, führera, sníval o vytvorení nacistického systému aj na Slovensku a do roztrhania tela slúžil domácemu ľudáckemu režimu, za čo si vyslúžil od slovenskej vlády všetky vojnové kríže. Do svojho denníka si však vojnový zločinec počas svojej najväčšej "slávy" poznačil: "Dostal som vyznamenanie železného kríža II. triedy. Som na to skutočne pyšný, lebo som to dostal od štátu, ktorému som vždy prial a budem mu verný až do smrti. Nech žije führer a  Veľkonemecká ríša!" Denník objavili pri prehliadke v dome jeho nemeckej manželky v Trenčíne.

Pred tribunálom
Počas SNP, keď sa slovenská armáda fakticky rozpadla, sa jej veliteľ dobrovoľne prihlásil v štábe partizánskej brigády Alexeja Jegorova, bol zatknutý a odoslaný do Sovietskeho zväzu. Po druhej svetovej vojne ho Sovieti vydali do Československa. Generál vystupoval v procese s Jozefom Tisom a sám čelil obvineniu zo zrady a kolaborantstva. Slovenský "Norimberg" ho odsúdil na popravu zastrelením.

"Bol som vojak, " bránil sa pred tribunálom. "Keby mi nariadili: Páľ!, bol by som pálil aj do Nemcov." Tribunál generálovi neuveril. Neskoršie prezident Eduard Beneš zločinca omilostil a hrdelný trest mu zmenil na 30-ročné väzenie v najťažšej väznici v Leopoldove, v ktorej o 10 rokov neskôr ako 65-ročný zomrel.

Milý generál
"Bol to obyčajný fašista," spomína Vladimír Turanec, bývalý príslušník Jegorovovej brigády, protifašistický bojovník, tajomník Zväzu partizánov na Slovensku a vzdialený príbuzný generála. "Zaslúžil si guľku do čela, postrieľal 11 vojakov, ktorí chceli prebehnúť v Rostove nad Donom k Rusom."

Nemci však považovali generála Turanca za najschopnejšieho slovenského vojaka, oceňovali najmä jeho spoluprácu s nemeckou armádou a nazývali ho "unseren lieber Vorwärtsgeneral", teda milý pokrokový generál. Dokonca ho Tisovi navrhovali za ministra obrany, ten ho však odmietol, pretože ho považoval za radikála.

Jozef Turanec napokon zomrel roku 1957 v leopoldovskej Bastile.