09.02.2009, 00:00

Rúfus zanechal dojímavý posledný odkaz

Posledná kniha básnického velikána, ktorá vychádza dnes, je pretkaná spomienkami na mladosť aj prvé lásky.

"Večerný hosť mi klope na dvere. A hovorí, že nebude už svitať. Porozumel som: je taký Boží predel medzi bytím a medzi nebytím. Tušil som to. Tak dlho tušil, až napokon som - vedel.“ Aj takto cítil svoje konečné chvíle Milan Rúfus. Dnes prichádza do kníhkupectiev jeho posledná knižka Ako stopy v snehu, ktorú dopísal krátko pred smrťou.

[[{"type":"hn-image","fid":"63546"}]]

"Čakajúc na svoj vlak, nestojí príliš o slová. Srdce je ako vták... A nohy - ako z olova,“ pokračoval s rozlúčkovým tónom v inej básni. Nemal rád rozruch okolo svojej osoby. A zastával názor, že všetko, čo chce povedať, je v jeho básňach. A tak aj svoje posledné pocity, spomienky, životné úvahy a ďakovania vložil do veršov.

Spolu 45 básní, ktoré sa nachádzajú v novej zbierke, odovzdal vydavateľovi krátko pred Vianocami. Navždy sa odmlčal 11. januára, mesiac a deň po svojich 80. narodeninách.

Básne manželke a dcére
Ako stopy v snehu je pritom najosobnejšia Rúfusova zbierka. Vracia sa v nej do detstva, do rodného kraja na Liptove. Spomína na rodičov, prvé modlitby. Neobchádza ani prvé lásky, školské časy, ťažký odchod na štúdiá do Bratislavy. O svojej matke píše v básni Mamin mrežovník: "Nedeľné obedy zdobieval... A bol vzácny

jak tvoje ruky, mama. Dnes už ten koláč vonia iba v básni. A spolu s tebou odišiel do neznáma.“

Dojímavé sú aj posledné vyznania svojej manželke Magde a mentálne postihnutej dcérke Zuzane v Balade o matkinom srdci: "Ďakujem za srdce bijúce pre Zuzanku. Anjela, toho, ktorému Boh na krídla už nemal. I prenechal ho osudu. A osud vtedy driemal. Matkino srdce. To je chrám, zvoniaca katedrála. Čo Boh v nej ukryl, vie On sám. A tak sa, láskou živá, nepateticky stala spolutvorkyňou Bytia.“

V básni Zuzanke zasa píše: "Raz pre úžas, raz pre útechu, je tvoja, navždy mimo hriechu, naveky detská, hlávka. Moje dni napĺňa

od zeme po oblohu... Ty, mama, ja - sme na tej ceste tri telá, jedna bytosť... Tri mená jednej lásky. “

Otázky Bohu
Píše aj o Kľukatej ceste k Pánbožkovi, v ktorej opisuje seba ako malého chlapca učiaceho sa prvú modlitbičku a smiech nad biblickými slovíčkami, v Prvej lekcii sa zamýšľa nad strácaním kúskov detstva, v Hlbokom lete sa prenáša k bosým nohám detí, teplému prachu, zlatej vode Váhu. Spomína si aj na spolužiačku, ktorú do neba poslali osvienčimské komíny. Pripomína si prvý oblek, ktorý dostal do gymnázia, v básni Chlapcove prvé lásky píše o vstupe do tajomstva.

Matke ďakuje za kolísku, otcovi za bolesť aj lásku. Rekapituluje životné kroky v Mojej ceste a hovorí: "Vo sne som netušil, že môže byť aj dlhá.“ Nechýbajú ani verše plné otázok Bohu či zamýšľaní sa nad Božou silou. "Povedz mi, ja sa nebránim samote ani biede, čím bol môj život? - Hľadaním. Hľadaním odpovede. Ibaže ústa tajomstva nie sú až také zdieľne. Čím bol môj život? Trvalým úžasom z Božej dielne,“ napísal Rúfus v Post scriptum.

"Zbierka je veľmi osobná, formálne a obsahovo vybrúsená do detailov, akoby básnik vopred vedel, že to bude jeho posledná kniha,“ povedal pre ČTK básnik Peter Bilý, ktorý ako jeden z prvých už zbierku čítal. Súčasne ju označil za najlepšiu Rúfusovu zbierku za posledných dvadsať rokov. Podľa neho je knižka ďalším z dôkazov, že Rúfus bol vnútorne hlboký a krásny človek.

Koniec tvorby, koniec života
Jedna časť zbierky má názov Záhadný vzorec bytia, ďalšia Dar i bremeno. Formátom aj estetikou je rovnaká ako predošlé dva diely. Ilustrácie opäť vytvoril Ivan Pavle.

"Pánovi Rúfusovi sme na konci decembra predviedli ilustrácie, bol nimi nadšený. Ivana Pavleho si veľmi obľúbil, volal ho Ivaninko. Tesne pred Vianocami ešte stihol schváliť korektúrne zásahy a dal nám súhlas na vydanie,“ povedal pre HN riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ Martin Chovanec, ktorý si myslel, že Rúfus sa dočká aj vydania knižky. Ešte decembri, pri príležitosti jubilea bol totiž v dobrej kondícii, a hoci rád žil v tichosti, uskutočnil verejné vystúpenie a prevzal si medzinárodné ocenenie.

"Touto zbierkou dokončil trilógiu, ktorá vlastne ani nemala vzniknúť,“ pripomína Chovanec. Keď totiž v roku 2005 Rúfus vydal knižku Báseň a čas, označil ju za svoj básnický testament. O dva roky neskôr sa však zrodila zbierka Vernosť. A pred hospitalizáciou stihol dokončiť aj poslednú časť Ako stopy v snehu. Bolo doslova zázrakom, že v takom vysokom veku ešte tvoril. Zdá sa, že dokončením tejto knižky sa rozhodol dokončiť aj svoju životnú púť.

Knižka vychádza v náklade 10-tisíc kusov. "Takýto náklad pre básnickú zbierku je výnimočný. Nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Ak by napríklad Nemci mali takéhoto básnika, museli by jeho verše, vzhľadom na ich takmer stomiliónovú populáciu, vychádzať v stotisícových a miliónových nákladoch,“ zdôrazňuje Chovanec.

Prečítajte si aj:
Výber básní z novej zbierky Milana Rúfusa Ako stopy v snehu

Večerný hosť

Zapadlo slnko v živej nádhere.
Ani som nemal čas
na niečo sa ho pýtať.

Večerný hosť
mi klope na dvere.
A hovorí, že nebude už svitať.

Porozumel som:
je taký Boží predel
medzi bytím a medzi nebytím.

Nie mi je ľúto
a strach necítim.

Tušil som to.
Tak dlho tušil,
až napokon som – vedel.

Celý článok >>