03.04.2009, 00:00

Antišrotovné. Svojho miláčika sa nikdy nevzdám

Antišrotovné. Svojho miláčika sa nikdy nevzdám

Dlhé fronty starších aut pred šrotoviskami pripomínajú časy, keď Slováci stáli v rade pred obchodmi na nezrelé kubánske pomaranče alebo toaletný papier. Každé chcelo ísť do šrotu. Na Slovensku sú však aj takí, ktorí by sa svojho obstarožného plechového miláčika nevzdali za žiadnu cenu.

[[{"type":"hn-image","fid":"71502"}]]

 

Autá, ktoré prežili svojich majiteľov aj fabriky, ktoré ich pred desiatkami rokov vyrobili. Stali sa nemými svedkami chvíľkových lások, režimov aj dávno padlých vlád. Na cestách ich už takmer nevidieť. Ich bývalý lesk a tichú slávu vracajú na cesty "báječní“ muži na kolesách. Blázni alebo géniovia?

Fiatka, ktorej zahrali hymnu

Príbeh prvý
Fiat 500, rok výroby 1970
majiteľ Vladimír Čiampor

Po hrboľatej ceste v Radimove pri Holíči sa rúti červená fiatka. Jej vodič Vladimír Čiampor pred niekoľkými rokmi prifrčal do tejto záhorskej dedinky z Banskej Bystrice na péraku vyrobenom v roku 1952 a okamžite vzbudil všeobecný záujem dedinčanov. Títo dobrí ľudia pokladali muža, z ktorého sa vykľul ich nový družstevný zootechnik, za blázna, ktorý pchá svoje poctivo zarobené peniaze do "ledačiny“. Po tom, ako sa začal voziť po dedine na svojej miniatúrnej fiatke 500 z roku 1970, ich presvedčenie zosilnelo. Keď odmietol kupca, ktorý mu za jeho miniautíčko núkal 4-tisíc eur a dokonca neuvažoval ani o šrotovom vo výške 2-tisíc, to už bola pre dedinu prisilná káva.

"Svoju fiatku som kúpil za 50-tisíc korún, postupne som do nej vrazil ďalších 30, ale nepredal by som ju ani za milión,“ vysvetľuje.

Ešte donedávna najmenšie auto na svete - je široké 132, vysoké 132,5 a dlhé 297 centimetrov - vyzerá ako by práve zišlo z výrobného pásu. Má červený lak, rozšírené nápravy a liatinové kolesá. Jeho majiteľ otvára zadný kufor, v ktorom je umiestnený dvojvalcový motor. Pyšne ukazuje nový olejový chladič. Pôvodný vzduchový už nevládal chladiť dvojvalec. Aj brzdy posilnil, pretože jeho fiatka dosiahne rýchlosť až 120 kilometrov za hodinu.

"Keď sa rozbehne, treba ho aj bezpečne zastaviť,“ usmieva sa.

Koleso na kolene
Na Slovensku je už len asi 30 podobných autíčok, po svojej osi jazdí možno šesť alebo sedem. V 50. rokoch postavili na nohy vojnou zničené Taliansko a na Slovensku ich bolo možné kúpiť len v Tuzexe. Vladimír Čiampor nedávno absolvoval na tom svojom viac než 3-tisíckilometrovú cestu do Talianska na stretnutie majiteľov legendárnych fiatok. "Každému autíčku zahrali hymnu, aj tomu môjmu. Nikde na Slovensku nenájdete auto, ktorému zahrali štátnu hymnu,“ tvrdí.

Auto, ktoré má spotrebu asi 5 litrov, možno kdekoľvek zaparkovať, pri jeho váhe asi 500 kilogramov dvaja muži ľahko vymenia koleso aj bez pomoci podpery.

"A letia naň aj dievčatá,“ nezabudne zdôrazniť. O podobné príbehy nie je na Slovensku núdza.

Zlety dobrých holubov

Príbeh druhý
Škoda 1000 MBX, rok výroby 1967
majiteľ Michal Kačmár

Michal Kačmár z Bardejova je tiež jeden z nich. Momentálne je jediný majiteľ výnimočného pojazdného dvojdverového modelu Škoda 1000 MBX z roku 1967, ktoré ešte stále brázdi slovenské a zahraničné cesty. Ročne najazdí asi 4-tisíc kilometrov. Prvý a posledný raz v celej histórii.

"Je to dvojdverové coupe bez bečkovych stĺpov, ktoré sa sťahujú spolu s oknami. Po ich stiahnutí sa vlastne otvorí cela strana vozidla,“ vysvetľuje východniar. Nezabudne dodať, že do dnešných čias sa zachovalo len niekoľko exemplárov.

Podľa Kačmára je na Slovensku iba 6 MBX, v Českej republike je pojazdných 27. V stodolách a garážach však čaká na znovuzrodenie v oboch krajinách asi sto exemplárov. Ostatné zmizli zo zemského povrchu,“ smúti.

Takto zomierali
EMBeX-y mali vždy problém s náhradnými dielcami, nikdy ich nebolo dosť. Možno si vo fabrike uvedomili, napriek tomu, že boli o asi 15-tisíc drahšie ako ostatné embéčky, že to nebol dobrý nápad. Ak napríklad takéto auto havarovalo, zdeformovanú karosériu nahradili zo štandardného sedanu.

"Preto sa asi ocitli na čiernej listine,“ myslí si Kačmár.

Na otázku, či by si dal svoje auto zošrotovať, razantne myká hlavou. "V žiadnom prípade, je to citová záležitosť.“

Unikát a legenda
Príbeh tretí
Trabant, rok výroby 1979

Karel Fibík
Na slovenské pomery je nezvyčajné vidieť seriózneho muža v obleku riadiť Trabant. Karel Fibik z Bratislavy má svoje skúsenosti. So svojím Trabantom mesačne najazdí po Bratislave a okolí asi tisíc kilometrov.

"Myslia si o nás, že sme menej ako tí, ktorí riadia drahé limuzíny,“ sťažuje si. On je však na svoj Trabant hrdý. Hovorí, že ich boli vyrobené 3 milióny a s výnimkou posledných všetky boli predané skôr, ako zišli z výrobného pásu.

"Trabant predbehol svoju dobu tým, že jeho karoséria je z ľahkého duroplastu. A vodičovi netreba nič iné len tankovať benzín a pridávať doň olej,“ pochvaľuje si.

Fibik vždy túžil vlastniť podobné auto. V Trabante prežil detstvo, keď cestoval s rodičmi k starej mame. "Keď otec auto predal a nahradil ho Ladou, bolo mi smutno,“ priznáva. Smutno mu bolo až do roku 2000. Vtedy si kúpil svoj prvý Trabant za 12-tisíc korún. Cena sa vraj odvíja od technického stavu a pohybuje sa od ceny za fľašku pálenky po tisíc eur. Ten jeho vyrobili pred 40 rokmi, po rokoch vernej služby ho čaká generálna oprava. Nie šrotovisko.

"Môj Trabant je pre mňa srdcová záležitosť a životný štýl,“ vyznáva sa.

Ruské nezmary

príbeh štvrtý
Moskvič 408, rok výroby 1968
majiteľ Jozef Váry

Báječní muži žijú v každom kúte Slovenska. "V otcovom Moskviči som vozil svoju frajerku a zbieral naturálie na stužkovú,“ spomína si Jozef Váry a vedie ma do dvora rodičovského domu. V zapratanej garáži skrýva svoj klenot z roku 1968. Najskôr však musí odložiť z kapoty rôzne súčiastky, dobovú dokumentáciu a iné užitočné veci. Po niekoľkých minútach sa pred našimi očami vynára červený Moskvič. Ešte zopár ťahov metličkou, trocha prachu a ruský krásavec sa ukáže v celej nádhere.

"Tu čaká na lepšie časy,“ hovorí. "Už sa neviem dočkať, kedy dokončím opravy a budem na ňom znova jazdiť. Aj v súčasnosti je však Moskvič pojazdný. "Stačí iba načerpať benzín do plavákovej komory, nechať zohriať motor a hotovo,“ hovorí o starom členovi rodiny.

Lacnejšia Amerika

Príbeh piaty
Volga M 21, rok výroby 1970
Miloš Karell

Tento muž l z Trnavy je jediný v celom okrese, ktorý jazdí na Volge M 21 z roku 1970.

Kúpil ju pred 8 rokmi ako nepojazdný vrak za 5-tisíc korún, do jeho opravy už vrazil 5-tisíc eur. Predtým vlastnil americký Ford Taurus, automat. Forda však predal, pretože v tom čase potreboval peniaze na kúpu bytu. "Vždy ma lákali americké autá, masívne automaty, a Volga je taká lacnejšia Amerika.“

"Aj Volga je automat, ibaže ruský,“ žartuje. "Keď v Trnave zaradím trojku, vyradím ju až v Liptovskom Jáne,“ smeje sa.

Volga je špeciálne auto. Predná kapota je konštrukčne zosilnená, približne ako stará vetrieska. Nárazníky držia ipysilonové profily. Na žiadnych osobných autách na celom svete sa podobné profily nepoužívali. Ak teda ruská mašina narazí do múru, je pravdepodobné, že múr nevydrží. Keď mu nedávno padol na blatník strom, trocha mi ho len ošúchal. Miloš Karell nikdy neoľutoval, že kúpil ruskú mašinu. Hovorí, že má doma kus histórie. Každý, kto v minulosti niečo znamenal, používal Volgu. "Bolo to najlepšie, čo sme mali.“

Prečítajte si aj:
[[{"type":"hn-image","fid":"71499","attributes":{"class":"right","width":"300","height":"270"}}]]Autá, ktoré využívala vláda aj mafiáni

Do súkromného Múzea historických vozidiel v Moravanoch nad Váhom vchádza návštevník so zbožnou úctou. Znenazdania sa ocitne vo svätyni automobilových veteránov, ktorých možno stretnúť na ceste len veľmi zriedkavo. Obyčajne vtedy, keď ich ide majiteľ a vášnivý zberateľ v jednej osobe Ján Horňák „prevetrať“ na stretnutie podobných vyslúžilcov.

Celý článok >>

Veterány u nás

Medzi veteránmi na slovenských cestách ešte stále prevládajú autá z bývalého Československa, predvojnové aerovky, pragovky alebo povojnové spartaky, tudory, a Felicie. Aj našinec si však v súčasnosti už zvykne urobiť radosť a privezie si zo zahraničia pre potešenie výnimočný exemplár, a tak na cestách i necestách 21. storočia pribúdajú exempláre z minulého tisícročia.

Celý článok >>

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.