01.02.2008, 00:00

Život a doba prvého slovenského premiéra

"Sotva kdo druhý dovedl ohnivěji rozezvučeti slovenskou duši na melodii "Hej, Slováci". Hodža dovedl probuditi na Slovensku Jánošíka, Pankráce i Matúše Trenčanského, ale zůstal přitom vždy nadšeným Čechoslovákem." Tieto slová napísal v roku 1930 vtedajší československý ministerský predseda František Udržal. Výstižné? Nie celkom.

Hodža nespieva maďarskú hymnu
Milan Hodža sa narodil 1. februára 1878 v Sučanoch. Pochádzal z turčianskej národoveckej rodiny: otec Ondrej bol evanjelický farár, strýko Michal Miloslav patril k najvýraznejším postavám slovenskej politiky 19. storočia.
Už počas stredoškolských štúdií v Banskej Bystrici a v Šoproni sa prejavil jeho novinársky talent. Prispieval síce do maďarských časopisov, ale v šiestom ročníku gymnázia odmietol pri jednej príležitosti zaspievať maďarskú hymnu. Preto musel štúdium dokončiť v rumunskom Sibiu. Ako osemnásťročný začal študovať právo v Budapešti. Dostal sa však len po prvú štátnicu.

Hodža zakladá noviny
Oveľa viac sa mu darilo v novinách. Už v roku 1897 začal prispievať do Slovenských listov a do Novej doby. O rok neskôr sa stal parlamentným spravodajcom novín Budapestener Abendblatt.
Ako dvadsaťpäťročný začal Hodža vydávať noviny Slovenský týždenník, ktorý sa čoskoro stal najčítanejšími novinami na Slovensku. Jeho program, ako ho formuloval nielen v Slovenskom týždenníku, ale už aj v časopise Hlas, spočíval na rešpektovaní roľníckej a remeselníckej vrstvy slovenskej spoločnosti, na budovaní národného sebavedomia a na odmietnutí nečinnosti a stále živého rusofilstva. (Paradoxné je, že v roku 1906 ho napriek tomu zvolili za podpredsedu Slovenskej národnej strany.)
Hodža rešpektoval existenciu uhorského štátu i jeho ústavu, vyzýval však na rozvoj jednotlivých národností. Rozvíjal kontakty so Srbmi a Rumunmi a snažil sa tiež o česko-slovenskú spoluprácu -- najmä v oblasti osvety, kultúry a hospodárstva.

Hodža zakladá stranu
Vojnu prežil ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády, ale už v máji 1918 navrhol zvolať Slovenskú národnú radu.
Po vzniku Československa zastupoval Hodža československú vládu na rokovaniach v Budapešti. Do úzadia sa na krátky čas dostal po tom, ako súhlasil so stanovením demarkačnej čiary medzi Maďarskom a ČSR v neprospech Slovenska.
S myšlienkou založiť stranu, ktorá by nereprezentovala len niekoľko intelektuálov, ale aj široké masy, prišiel Hodža už v roku 1910. Jej realizácia však prichádzala do úvahy až po vojne. Hodža nelenil a už v roku 1919 založil Slovenskú roľnícku jednotu, predchodkyňu agrárnej strany.
V tom čase sa Hodža aktívne zapojil do prípravy pozemkovej reformy. Horlivo hlásal teóriu agrárnej demokracie, podľa ktorej je roľník ústrednou postavou a stabilizujúcim prvkom demokratického štátu.
Hodžova hviezda strmo stúpala: v decembri 1919 sa stal ministrom unifikácie (zjednocovania zákonov), v roku 1922 podpredsedom československých agrárnikov, neskôr ministrom poľnohospodárstva.

Hodža a jeho kariéra
Hoci bola Republikánska strana zemedelského a maloroľníckeho ľudu skôr centralistická a čechoslovakistická, Hodža niektoré excesy (ako napríklad ideu jednotného národa) odsudzoval. Zároveň však odmietal aj autonómiu, ktorú navrhovali ľudáci, najväčší súperi agrárnikov. V 30. rokoch, teda už po Udržalovom článku, Hodža vystúpil s koncepciou slovenského regionalizmu, čo pre neho znamenalo obhajobu špecifických slovenských hospodárskych záujmov a decentralizáciu politického života.
Nespochybniteľný politický talent doviedol Hodžu v roku 1935 až do kresla predsedu československej vlády. Prvý Slovák na tomto poste však nemal veľké šťastie -- komplikovaná medzinárodná situácia, požiadavky autonomistov i sudetských Nemcov spôsobili, že sa Hodža dostal do neriešiteľných problémov. Odstúpil presne týždeň pred prijatím Mníchovskej dohody.
Zatrpknutý nereagoval ani na vznik samostatného slovenského štátu a emigroval do Švajčiarska a neskôr do USA. Tu napísal svoje veľké dielo Federácia v strednej Európe. Zomrel v americkom exile 27. júna 1944.