Ak chceme pochopiť zmýšľanie a konanie bin Ládina, "otca 11. septembra“ a najhľadanejš

Pre niekoho terorista, pre niekoho svätec. Usama bin Ládin v provokatívnom zobrazení austrálskej výtvarníčky Priscilly Joyce Bracksovej. Snímka: SITA/AP
Zdroj: SITA/AP
ieho teroristu na svete, radikálnu organizáciu Moslimské bratstvo nemôžeme vynechať. Jej hlavná téza, že za chudobu, utrpenie a celkovú prehlbujúcu sa mizériu moslimského sveta môže odklon moslimov od skutočného islamu, je síce postavená na hlavu, no získala si srdcia mnohých, i vzdelaných pravoverných. Usama bin Ládin sa stal členom Moslimského bratstva hlásajúceho návrat ku koreňom islamu, už počas vysokoškolských štúdií. To radikálne zmenilo celý jeho život.

Moslim, drž sa svojho islamu
Moslimské bratstvo vzniklo ešte v 20. rokoch minulého storočia, no dlho bolo okrajovým hnutím. Ako uvádza americký odborník na islam a Blízky východ Serge Trifkovic, jeho význam začal rásť až v druhej polovici 20. storočia s prehlbujúcou sa priepasťou medzi životnou úrovňou Západu a islamských krajín.
Rastúcej popularite hnutia však pomohli najmä neúspechy arabského sveta vo vojnách proti Izraelu. "Skutočnosť, že 200-miliónový arabský svet dostal viackrát na frak od Izraela s troma miliónmi obyvateľov si začali mnohé islamské elity vysvetľovať ako dôsledok odklonenia sa moslimov od skutočnej viery. Vnímali to ako trest Alaha za ich ,neveru‘. Za to, že sa príliš prispôsobili neislamským vplyvom Západu,“ vysvetľuje Trifkovic.
V 60. rokoch minulého storočia už Moslimské bratstvo začalo predstavovať vážnu hrozbu pre vtedajšie vládne elity v arabských krajinách. Tie reagovali prenasledovaním členov bratstva, z ktorých mnohým poskytli vítané útočisko univerzity v Saudskej Arábii. Dvaja intelektuáli Moslimského bratstva - Egypťan Muhammad Kutb a Palestínčan Abdulláh Azzám - vstúpili na jednej z týchto univerzít do života mladého Usamu.

Smrtonosný profesor
"Čítali sme Sajjída Kutba, bol to on, ktorý najviac ovplyvnil našu generáciu,“ priznal v istom rozhovore jeden z blízkych priateľov Usamu bin Ládina zo študentských čias, Muhammad Džamál Chalifa. Egyptský filozof a učenec Sajjíd Kutb bol autorom revolučného diela Míľniky na ceste (Maálim fi al-Tarik), knihy hlásajúcej povinnosť viesť svätú vojnu, džihád, proti všetkému neislamskému. "Jeho hlavnou tézou bolo, že žiadna krajina dnes nie je skutočne islamská, pretože aj v takzvanom islamskom svete existujú neislamské sociálne idey importované zo Západu,“ vysvetľuje americký spisovateľ a analytik Lawrence Wright. Sajjíd Kutb bol pre snahy o zvrhnutie vlády a nastolenie islamského kalifátu v Egypte popravený v roku 1966. Ako dodáva Wright, autor knihy Opevnená veža: Al Káida a cesta k 11. septembru (The Looming Tower: Al Qaeda and the Road to 9/11), Sajjídov brat Muhammad pokračoval v jeho diele v exile v Saudskej Arábii. Pôsobil ako profesor na prestížnej Univerzite kráľa Abdulláha v Džidde, kde v tom čase študoval ekonómiu Usama bin Ládin.

Milionárov syn na štúdiách
Usama bin Ládin sa podľa vlastných slov narodil 10. marca 1957 v Džidde, druhom najväčšom meste Saudskej Arábie. Bol sedemnástym synom Muhammada bin Ládina, majiteľa prosperujúcej stavebnej korporácie Bin Ladin Group, ktorý prišiel k majetku vďaka výnosným kontraktom pre saudskú kráľovskú rodinu.
V Džidde, významnom prístavnom meste na brehu Červeného mora a neďaleko najposvätnejšieho moslimského mesta Mekka, prežil Usama detstvo v prísnej výchove podľa najlepších tradícií sunitského islamu. Ako syn bohatého otca mal vždy všetkého dostatok. V roku 1974, vo veku 17 rokov, sa oženil so sesternicou Najwou Ghanim, s ktorou mal syna Abdulláha.
Po absolvovaní prestížnej strednej školy Al-Tager sa v roku 1976 pustil do štúdií ekonómie na Univerzite kráľa Abdulláha. Viac než ekonómia ho však fascinovali idey niektorých jeho profesorov z Moslimského bratstva o nutnosti islamského sveta zbaviť sa jarma pochybných neislamských hodnôt a vrátiť sa k pravej viere.
Trávil veľa času štúdiom Koránu i Hadísov, zbierok opisujúcich život proroka Mohameda, i nekonečnými diskusiami a plánmi na stretnutiach Moslimského bratstva. Okrem profesora Muhammada Kutba, ktorý ho zasvätil do ideí boja za autentický islam, mal na mladého ekonóma veľký vplyv aj palestínsky učenec Abdulláh Azzám. Keď v roku 1979 vtrhol Sovietsky zväz do Afganistanu, bin Ládin bez váhania nasledoval Azzáma do ťaženia proti neveriacim.

Džihádisti všetkých krajín, spojte sa!
"Na Usamovi bin Ládinovi je zaujímavá jeho transformácia z mecenáša a staviteľa na bojovníka a teroristu,“ hovorí český analytik Cyril Bumbálek. Skutočne, v prvej polovici 80. rokov počas vojny proti Sovietom v Afganistane sa bin Ládin priamo nezapájal do bojových operácií. Skôr pomáhal z pozície saudského boháča zabezpečovaním financií pre afganský odboj. Organizoval finančné zbierky, zároveň sa, ako syn známeho stavebníckeho magnáta, výrazne zaslúžil o budovanie ciest, skladov i opevnených bunkrov pre mudžahedínov, bojovníkom proti Sovietom.
"S Božou pomocou sme do Afganistanu prepravili stovky ton stavebných strojov, buldozéry, bagre, nákladiaky,“ spomínal bin Ládin na časy protisovietskeho boja v televíznom rozhovore pre americkú televíziu CNN v roku 1997. Mal však väčšie ambície, ako zostať len mecenášom a staviteľom.
Súbežne totiž vytvoril v pakistanskom Pešaváre, ktorý bol centrom protisovietskeho odboja, akýsi klub pre oddaných bojovníkov za islam. "Vďaka tejto platforme sa mohli stretnúť ľudia z rôznych krajín, ktorí by sa inak nikdy nestretli. Dovtedy boli radikáli väčšinou izolovaní, každý bojoval za svoju vec vo svojej krajine. Až bin Ládin vytvoril akúsi džihádistickú internacionálu,“ hovorí Bumbálek.

Sladké víťazstvo i trpká prehra
Vojna v Afganistane prišla bin Ládinovi veľmi vhod. Vďaka nej mohol naplno využiť mladícky zápal za vec boja proti nepriateľom islamu, ktorý dodnes považuje za jedinú pravdu. "Stačila správa v rádiu, že Sovietsky zväz zaútočil na moslimskú krajinu. To bola pre mňa dostatočná motivácia pomáhať bratom v Afganistane,“ povedal v rozhovore pre CNN. Ako dodal, vďaka vojne v Afganistane získal za krátky čas v očiach Alaha viac zásluh ako kdekoľvek inde za desaťročia. Pravdepodobne sa tým odvolával na verš 20, kapitoly (súry) 9 z Koránu, podľa ktorého si Alah cení viac tých, ktorí v jeho mene bojujú, než tých, čo sedia doma.
Víťazstvo nad Sovietmi v Afganistane, aj keď nebolo zďaleka dielom len bin Ládina, malo preňho obrovský význam. Islam v jeho očiach triumfoval a zdalo sa, že sen o nadvláde Božieho kráľovstva sa napĺňa. O to väčšie muselo byť jeho sklamanie, keď v roku 1991, po tom ako Irak obsadil Kuvajt a vyhrážal sa vojnou aj Saudskej Arábii, saudská vláda odmietla jeho ponuku na spojenectvo proti Saddámovi Husajnovi. Radšej sa spoľahla na pomoc USA.

Američania najhorší na svete
Pre mladého bojovníka za vieru, ešte opojeného z porážky a následného kolapsu Sovietskeho zväzu, to musel byť hrozný šok. Jeho domovina a zároveň krajina dvoch najposvätnejších miest islamu - Mekky a Mediny, privítala na svojej pôde americké jednotky. Na pôde, kde sa narodil najsvätejší prorok Mohamed, zrazu kráčali barbari - vojaci barbarskej krajiny neveriacich!
"Ste tou najhoršou civilizáciou, akú kedy ľudstvo poznalo. Ste národom, ktorý namiesto toho, aby nasledoval zákony Šarie dané Alahom, sa svojvoľne rozhodol vymyslieť si vlastné zákony. Oddelili ste náboženstvo od politiky, čo je v rozpore s prirodzenosťou, ktorá dáva absolútnu moc Pánovi a vášmu Stvoriteľovi,“ karhá Usama bin Ládin americký ľud. V "liste Američanom“ zo septembra 1988 okrem drzého nápadu s demokraciou vyčíta Amerike množstvo ďalších vecí, od nemravnosti cez znečisťovanie ovzdušia až po podporu štátu Izrael.
Nečudo, že od okamihu, ako Saudská Arábia uzavrela spojenectvo s USA, bin Ládin zanevrel na svoju rodnú vlasť a dodnes ju považuje za skorumpovanú krajinu, ktorá škodí veci islamu.
Po tom, ako ho odmietla jeho domovina, mal zatrpknutý Usama len jednu cestu. Sieť vojenských základní a oddaných veteránov z Afganistanu premenil na štruktúru pod vlastným velením. Vznikla Al-Káida, dnes najobávanejšia teroristická sieť. S jediným cieľom - bojovať proti nepriateľom islamu. Jej prvým teroristickým útokom bol výbuch dvoch bômb nastražených pred hotelmi v jemenskom Adene v roku 1992. O rok neskôr zaútočila Al-Káida na budovy Svetového obchodného centra v New Yorku, výbuch zabil šesť ľudí, no dvojičky ešte zostali stáť. Nasledovali ďalšie teroristické útoky, ktorých vyvrcholením bol 11. september 2001.

Mohamedov klon
Nájde sa mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že skutky a názory Usamu bin Ládina sú v rozpore s učením islamu. Že svetoznámy terorista len zneužíva náboženstvo na svoju nenávistnú agendu. Takéto názory však stoja na vode, vychádzajú z neznalosti Koránu, teda slov, i Hadísu, čiže skutkov, proroka Mohameda. V skutočnosti sa Usama bin Ládin až úzkostlivo snaží, aby všetko, čo robí a povie, bolo v súlade s najčistejšími učeniami islamu. Ustavične cituje Korán a údajne už od detstva sa vedome štylizuje do polohy čo najvernejšej imitácie svojho milovaného proroka.
"Namiesto lyžice používa prsty pravej ruky, pretože tak to robil prorok. Postí sa v dňoch, keď sa postil prorok, oblečením, spôsobom života či dokonca polohou tela pri sedení i jedení sa snaží čo najviac priblížiť tomu, čo tradícia pripisuje prorokovi Mohamedovi,“ tvrdí Lawrence Wright.

Krvavé verše
Keďže Korán je plný veršov nariaďujúcim zabíjať neveriacich a viesť proti nim vojnu, až kým islam nebude dominovať svetu (napr. súra 9, verš 5, resp. 9:29, 2:193, 8:39 atď...), Usama bin Ládin nemá najmenší dôvod cítiť sa ako renegát. Naopak, ako upozorňuje kanadský analytik Ali Sina, aj prorok Mohamed viedol vojny proti neveriacim, nariaďoval vraždiť svojich oponentov a dokonca osobne zabíjal vojnových zajatcov.
Bin Ládin je hlásaním násilia jeho vydarenou kópiou, dodáva Sina, autor knihy Pochopenie Mohameda - psychologický životopis (Understanding Muhammad, a Psychobiography). "Správa sa v súlade s tým, čo hovoril a robil prorok Mohamed. Usama bin Ládin je tým pravým moslimom. Na rozdiel od takzvaných umiernených moslimov môže na každý svoj čin nájsť oprávnenie v Koráne,“ dodáva analytik.
Pre mnohých je Usama bin Ládin hrdina, ktorý neohrozene bojuje proti agresívnej superveľmoci neveriacich. Je to bezpochyby výnimočný človek, ktorý pevne verí, že koná dobro. Takými však boli aj Adolf Hitler či Josif Stalin, fanatici s tými najlepšími úmyslami. Možno by bolo dobré mať na svete menej výnimočných ľudí. Napokon, všetci vieme, čím je dláždená cesta do pekla.