05.06.2009, 00:00

Mistrík pre HN: Biznis vo vede? Amerika mi otvorila oči

Hlava roku 2008. Chemik, ktorý sa presadil v biznise, Róbert Mistrík pre HN:

Od začiatku si bol istý, že uspeje. Po takmer dvadsiatich rokoch vyvinul prevratnú metódu, ktorá okrem iného napomáha zisťovať rakovinu už z krvi a ktorú na identifikáciu látok využíva aj americká FBI. Vedec a podnikateľ Róbert Mistrík.

Získali ste ocenenie Hlava roka 2008 za chémiu za prevratný objav. Vedeli by ste ho zjednodušene vysvetliť?
Cena bola udelená za novú metódu na identifikáciu chemických látok. Zisťujeme zloženie organizmov, kvapalín, drog atď. teda presnejšie určujeme chemickú štruktúru látok. To býva v chémii ten najväčší problém.

[[{"type":"hn-image","fid":"75595"}]]

V akých oblastiach sa vaša metóda dá prakticky využiť?
V medicíne, vo farmácii, v kriminalistike, toxikológii, vo výskume, v praxi, všade kde sa analyzujú chemické látky. Sme napríklad súčasťou celoeurópskeho projektu METAcancer, ktorého cieľom je zisťovať chemické látky pochádzajúce z rakovinového tkaniva. Veríme, že raz v budúcnosti to bude cenovo veľmi dostupný test, teda po odbere krvi sa automaticky urobí kontrola na rakovinu, ako sa dnes robí kontrola na cukor alebo cholesterol.

Ako to fungovalo doteraz? V čom je vaša metóda prevratná?
Teraz, keď prídete k lekárovi, automaticky vám z krvi urobí pečeňové testy, cholesterol, cukor atď. Chceme dosiahnuť, aby sa takto v budúcnosti robili aj testy na rakovinu. Tie sa z krvi dajú zisťovať aj dnes, ale naša metóda pracuje na inej báze a v tom je cenná. Je to akoby doplnková metóda k tým, čo už existujú. Keď napríklad hovoríme o rakovine prsníka, výsledky mamografie môžu byť nejasné a nasledujúce lekárske zákroky potom nevhodné. Stáva sa, že ľudia sa liečia chemoterapiou úplne zbytočne.

Čo nastane, keď človek príde na nejaký prevratný objav?
V prvom rade by si svoj objav mal nechať patentovať, čo som bez váhania urobil aj ja. Teraz sa to snažíme komercionalizovať a expandovať do sveta, aby to ľudia mohli využívať. Pred mesiacom nám v prestížnom americkom vedeckom časopise vyšiel článok, kde je táto metóda rozpísaná a na praktických príkladoch dokázaná. Vedecká literatúra je plná úžasných teoretických prác, objavov, vynálezov a prianí, no urobiť z vedeckého objavu skutočný komerčný produkt, na ktorý si môžu siahnuť tisíce, to je veľký skok, ktorý sa nepodarí každému.

Ste jedným z mála vedcov na Slovensku, ktorý vedou dokáže zarábať. Ako ste prišli na to, že sa to dá?
Oči mi otvorili Spojené štáty. Tam ide veľa vecí cez biznis, vrátane vedy, čo považujem za veľmi osožné, pretože peniaze nie sú len motorom ľudskej činnosti, ale v istom ohľade i kritériom úspešnosti práce. V USA som strávil viac ako dva roky a po návrate na Slovensko som založil firmu a začal vyvíjať softvér, databázy a rôzne vedecké aplikácie.

Vy teda predávate vaše know-how? Čo je vlastne vaším produktom?
My vedu, technológie a postupy zabalíme do produktu - do softvéru a databáz, a to už je komerčne predateľný produkt. Keďže my sa zaoberáme len vedou, robiť marketing po celom svete je pre nás absolútne vylúčené, na to nemáme zdroje ani kapacity. Predávame komplikované produkty. To sa nedá robiť tak, že niekomu pošlete prospekt - kúpte si toto. Preto sme si našli distribútora, ktorý celú obchodnú činnosť robí za nás a my sa môžeme venovať našej vede. Samozrejme, s marketingom musíme vypomôcť, preto prezentujem naše vedecké výsledky na odborných sympóziách v USA a v Európe.

Komu je tento finálny produkt určený?
V prevažnej miere farmaceutickým firmám, no používajú ho aj výskumné ústavy, univerzity, kriminalisti. Minule som sa náhodou dozvedel, že náš systém používajú dokonca aj v FBI. Na jednej konferencii som stretol človeka, ktorý mi povedal, že používajú náš softvér, a keď som sa ho spýtal, odkiaľ je, vytiahol "placačku“ FBI. Oni nám, samozrejme, nepovedali, na čo konkrétne to používajú, ale dá sa vytušiť, že pravdepodobne na identifikáciu drog, toxických látok a chemikálií, na ktoré narazia. V spomenutom vedeckom článku, čo nám práve vyšiel sme prezentovali analýzu derivátov heroínu, morfínu a iných alkaloidov. S kolegami zo Slovenskej akadémie vied najnovšie spolupracujeme na analýze produktov antraxu.

Ako dlho ste sa zaoberali výskumom tejto konkrétnej problematiky?
Hmotnostnej spektrometrii sa venujem vlastne celý svoj profesionálny život, teda od začiatku 90. rokov, kedy som si začal robiť doktorát na Univerzite vo Viedni. V USA som v tom pokračoval a venujem sa tomu bez prestávky dodnes.

[[{"type":"hn-image","fid":"75594"}]]

Ako ste sa dostali do USA?
Pozvali ma tam ako hosťujúceho vedca. Robil som tam tzv. postdoktorát, ktorý je mimo akademickej pôdy, aby človek získal predstavu aj o reálnom živote. Pozvali ma na základe mojej dizertačnej práce, ale ako to už v živote chodí, určite pomohlo, že môj školiteľ z Viedne a budúci šéf v Amerike sa dobre poznali. Pracoval som v americkom výskumnom ústave - niečo ako naša SAV - v Gaithersburgu v štáte Maryland.

Ako by ste porovnali rozdiely v prístupe k novým objavom v USA a u nás?
Keď americká súkromná firma zbadá u niekoho potenciál, tak dotyčný môže prísť aj z Marsu s tykadlami, okamžite ho oslovia. Ten proces ide úžasne rýchlo, to sa s našimi podmienkami nedá ani porovnať. Slovensko, ale aj celá Európa sú v tomto veľmi skostnatené, kým sa tu niečo schváli a rozhodne, tak to trvá veky. Nie je to len o rýchlosti ale aj o filozofii. Američania sú naklonení inováciám, nie verbálne ako u nás ale fakticky. Oni už veľmi dávno pochopili, že nie jednoduchá montáž ale vyspelé technológie generujú pohodlné zisky. My mozgy vyháňame, oni ich lákajú. Kto to asi robí rozumnejšie? Tam nevidíte jednu fabriku, krajina žije z technológií, zo servisu, z finančných inštitúcií, z biznisu - jednoducho z rozumu.

Nemali ste ako vedec problém začleniť sa do biznisu?
Vo svete mnohí vedci obchodujú. Každý, kto niečo vymyslí, sa to okamžite snaží predať. Dokonca aj univerzity majú tzv. spin-offy - vytvoria si firmu a cez ňu predávajú svoje know-how. Len u nás to zvláštne vyznieva, vo svete je to bežná prax.

Nemali ste problémy s manažérskymi schopnosťami a podobne?
Áno, ani ja som sa nenarodil ako biznismen. Učil som sa za pochodu, improvizoval som, nemal som na to žiadne školy ani kurzy. Snažil som sa odkukať od tých ostatných, ako to celé robia. Samozrejme, aj ten produkt tomu treba prispôsobiť, lebo my vedci máme tendenciu k takej rozrobenosti. Produkt musí byť ucelený, pekne zabalený, pekne nafarbený. Ten náš výskum, ktorý je publikovaný v nejakom odbornom magazíne, nemôže byť komerčným produktom. Takže som sa snažil aj o to, aby bol produkt predateľný.

Čím to je, že napriek tomu, že ste nikdy neštudovali obchod ani manažment, sa vám v podnikaní tak darí?
Presvedčenie o správnosti vlastnej cesty a buldočia vytrvalosť nemôže skončiť neúspechom. Keď som začínal, môj šéf v Amerike ma odhováral, aby som do podnikania nešiel. Môj vedúci dizertačnej práce z Viedne dokonca išiel za mojou mamou, aby mi to vyhovorila, že to nemá šancu na úspech. Neverili tomu, že to komerčne uspeje. Ja som ich, samozrejme, nepočúval a dobre som spravil.

Prečo si myslíte, že váš produkt bol nakoniec úspešný?
Úspech v podnikaní vo vede závisí predovšetkým od kvality a originality ponúkaných riešení. Keď som začal podnikať, bol som natoľko odborne rozhľadený a vedomý si kvality nášho produktu, že som do toho išiel bez akýchkoľvek pochybností.

Vy teraz v podstate pracujete v dvoch sférach - vo vedeckej a v komerčnej. Ktorá je pre vás fascinujúcejšia?
Samozrejme, v každej oblasti vás najviac uspokojuje ten úspech, čo si budeme nahovárať. Peniaze sú uspokojením. Ale keď na niečo vo vede prídete, to je taký obohacujúci pocit, že sa to nedá s ničím porovnať. To je to, čo ma drží nad vodou.

Ako teda vyzerá váš bežný deň?
Každý deň je iný. Vedci sú trošku ako umelci, nemôžete si v pondelok ráno sadnúť za počítač a povedať si, tak a teraz idem niečo prevratné vymyslieť. Keď mám chuť, tak rozmýšľam, keď sa mi chce tak píšem, keď som hladný po informáciách tak študujem a keď mi nad hlavou visia Damoklove meče "deadlinov“ tak musím robiť i veci ktoré ma nebavia. Často cestujem a v poslednej dobe ma to začína aj baviť. Občas navštevujem našich zákazníkov, inokedy som na vedeckých konferenciách, už pomenej programujem, to delegujem na mojich kolegov. Priznám sa, že to delegovanie robím čoraz častejšie, lebo už nestíham.

Kedy ste v sebe objavili talent na chémiu?
Ešte na základnej škole. V posledných ročníkoch som sa začal venovať chémii. Moja prvá známka z chémie bola päťka. Bola prvá hodina, a mňa učiteľka vyvolala ako prvého, to si pamätám, akoby to bolo dnes. Mal som odpovedať z kyslíka a absolútne nič som nevedel. Ale hneď na to sa to vo mne zlomilo.

Čo vás na vede baví najviac?
Veda je fascinujúca v tom, že je na hrane poznania. Fascinujú ma tajomstvá prírody, chémie, fyziky, matematiky. Ak chcem niečomu rozumieť, tak to musím vyskúmať. To ma na tom fascinuje - pochopiť, ako to vlastne funguje. Mne sa zdá, akoby tí ostatní ľudia, čo sa tým nezaoberajú, len prežívali, akoby chceli prežiť len príjemný život, nič viac. My chceme pochopiť, ako tento svet funguje.

Môj svet: Róbert Mistrík

Obľúbené jedlo
: halušky
Obľúbené miesto: Banská Bystrica
Hobby: kozmonautika
Šport: lyžovanie
Hudba: organová hudba

Prečo si myslíte, že chémia ako predmet na školách je už u detí taká nepopulárna?
Chémia je nepopulárna preto, lebo sa vyučuje neatraktívnou metódou. Koho dnes v puberte zaujíma čo je produktom reakcie zinku s kyselinou dusičnou. Čo tak učiť o mechanizmoch adrenalínu, čo je budiacou zložkou Red Bullu, ako vyzerá vzorec viagry, prečo po konzumácii alkoholu ráno človeka smädí. Druhý problém je forma. V deťoch je vrodená zvedavosť, sú veľmi otvorené a zvedavé. Keď mojim takmer sedemročným synom ukážem malý chemický experiment, sú úplne vo vytržení a chcú to vidieť znovu a znovu. Aj keď neskôr som zvážil, že radšej som im to nemal ani ukazovať (smeje sa). Na to treba ale moderné školské laboratóriá.

Dosiahli ste medzinárodný úspech a uznanie a prišli ste na významný objav. Čo je váš ďalší cieľ?
Hm, to je pekná otázka. Môj najväčší cieľ je aspoň čiastočne pochopiť tento svet. To hovorím aj preto, že mojím koníčkom sú komplexné systémy. Snažím sa porozumieť, ako zložité systémy, ako napr. človek, ekonomika alebo firma, fungujú a aké súvislosti medzi nimi existujú. Mojím amatérskym koníčkom je aj ekonómia.

A na aké súvislosti ste prišli?
Zatiaľ si to len tak utriasam v hlave. Je to taká zvláštna veda. Ide tam o to, dať tie súvislosti do súvislostí. Napr. jeden z veľkých problémov ekonómie je mať k dispozícii kvalitné ekonomické dáta. Aj pred touto krízou málokto, ak vôbec niekto tušil, v akom stave je svetové hospodárstvo. Rovnako je to aj v organizme - človek netuší, čo presne sa v ňom deje. To rieši aj analytická chémia, ktorou sa živím. Snažím sa prísť na nejaké univerzálne princípy, lebo verím tomu, že existujú a dejú sa podľa nich mnohé veci. Napísať o tom knihu je môj životný cieľ.

Ako sa ako vedec pozeráte na rôzne ezoterické teórie, ktoré sa tiež zaoberajú vyššími princípmi?
Človek sa od ostatných živých tvorov líši tým, že má vyspelú psychiku a psychika ovplyvňuje biochemické procesy. Človek vníma isté veci cez svoju psychiku a tá psychika môže mať nepriamy vplyv na organizmus - to je placebo efekt. Farmaceutické firmy nepustia lieky ďalej, kým nespravia test na placebo efekt. Sto ľuďom sa dá vyvinuté liečivo, sto ľuďom sa dá len cukrík a minimálne 20 - 30 % z tých, čo zjedli ten cukrík, sa polepší. Energia od ľudových liečiteľov, ktorá prechádza na chorého a tým ho lieči, neexistuje. Je to absolútny výmysel.

To znamená, že vy vôbec neveríte na akúsi výmenu energií vo vesmíre, karmu, teóriu príčiny a následku a podobne?
Nemusím mať všetko podložené, lebo nie všetko sa dá teoreticky vysvetliť. Je veľmi veľa nevysvetliteľných vecí, a aj v biochémii je tak veľmi veľa neznámych. Ale to ešte neznamená, že musím veriť nejakým zjednodušeným vysvetleniam. Ľudia často hľadajú jednoduché vysvetlenia na zložité problémy. To je typický problém súčasného človeka. Dennodenne sme postavení pred úlohu orientovať sa v zložitej veci. Už len to, že prídete do obchodu a máte si kúpiť najnovší model fotoaparátu. Ja mám rád elektroniku, ale keď si pozriem tie skratky, tak o polovici z nich nemám ani šajnu. A jednoduchšie to už nikdy nebude. Moderný človek je konfrontovaný so strašným množstvom zložitých problémov. Raz sa deti budú učiť, ako zložitú situáciu analyzovať a ako sa v nej zachovať.

Čím sa teda v živote riadite?
Riadim sa tým, že človek sa musí spoliehať hlavne na svoj rozum. Samozrejme, treba počúvať aj názor druhých, lebo nikto z nás nezjedol všetku múdrosť sveta.

Keď idete kupovať potraviny, nemáte neustále nutkanie zamýšľať sa nad chemickým zložením jednotlivých vecí a uvažovať, aké biochemické reakcie to vo vašom tele vyvolá?
Na mnohé veci jednoducho nemôžem ísť vedecky. Zloženie potravín je neuveriteľne zložité, štúdie sa stále menia, z neškodných látok sa stávajú škodlivé a naopak. V takýchto prípadoch využívam najmä intuíciu a zdravý rozum. Keď viem, že jedlo obsahuje kopu chémie, tak asi nebude úplne zdravé. Treba znižovať najmä tú komplexitu látok obsiahnutých v nejakom produkte. Napr. keď zjem jablko, pravdepodobne nebude (okrem nejakých pesticídov) obsahovať veľa chemických látok. Snažím sa o to, aby som do tela neprijímal niečo, čo je nad moje pochopenie. To je jeden z dôvodov, prečo nepijem kávu. Pri pražení kávových zŕn vznikajú desaťtisíce dosiaľ neidentifikovaných látok a nikto nevie, o aké látky vlastne ide. No možno dôležitejšie ako zloženie je množstvo. Jeden z prvých farmaceutov v stredoveku Paraceulsus povedal, že každá látka je jed, záleží len na množstve. Málokto si uvedomuje, že aj čistá destilovaná voda je jedovatá. Keby ste vypili tri litre destilovanej vody, zomriete. Môžete si dať v podstate čokoľvek, ale s mierou. Aj ja si dám raz za čas vyprážaný syr.

Hovorili ste, že vaším najväčším koníčkom sú komplexné systémy. Máte nejaké koníčky aj pre bežných smrteľníkov?
Jasné, mám veľmi veľa koníčkov, veľmi rád čítam, modelujem, naposledy som zložil veľkú helikoptéru, a s mojimi malými synmi skladám rôzne stavebnice, ktoré za bývalého režimu neboli dostupné a tak som sa stal ešte raz malých chlapcom. Tiež veľmi rád lyžujem.

Máte dvoch sedemročných synov (dvojičky) - budete trvať na tom, aby sa venovali chémii?
Nie, nechám tomu voľný priebeh. Moji rodičia robili tiež niečo úplne iné ako ja. To je najväčší nezmysel, niekoho do niečoho nútiť. To potom zvyčajne končí averziou.

A keby vôbec nechceli študovať?
S tým by som už mal vážny problém. O tom nechcem ani počuť. Tomu ani náhodou nenechám voľný priebeh.

Kto je Róbert Mistrík

Narodil sa 13. augusta 1966 v Banskej Bystrici. Vyštudoval Chemickotechnologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej, odbor analytická chémia, neskôr pokračoval doktorandským štúdiom na Univerzite Viedeň. Ako hosťujúci vedec pôsobil v USA na Národnom inštitúte štandardov a technológií v Gaithersburgu. V roku 1998 založil na Slovensku firmu HighChem a v roku 2007 si dal v USA patentovať prevratnú metódu na identifikáciu látok. Je ženatý, má dve deti.