07.09.2007, 00:00

Kronika, rovnošata, odznak, preukaz

1. Pionierska kronika
Hrubá kniha v pevnej väzbe sýtočervenej farby. Na titulnej strane zlatým tušom doslova vyryté slovo KRONIKA a nad ním pioniersky znak. Tak vyzerala pionierska kronika, ktorú viedla každá pionierka družina. Tá väčšinou zodpovedala jednej triede, ktorá bola v závislosti od počtu žiakov rozdelená na pionierske oddiely. Pionieri poverení funkciou kronikárov do nej úhľadným písmom zaznamenávali dôležité udalosti, ako napríklad zraz mladých požiarnikov, priebeh pionierskej cesty odvahy či zber papiera. Texty boli doložené fotografiami alebo ilustračnými výstrižkami z novín.
Na ilustráciu uvádzame zápis o výsledkoch zberu papiera mladých pionierov z jednej bratislavskej základnej školy: V čase od 9. do 16. marca sme organizovali zber papiera. Spolu sme nazbierali 4-tisíc kilogramov. Najaktívnejšie sa do zberu zapojili: Unčíková, 6.C a Palacká, 6.C.

2. Školská kronika
Kroniku si neviedli iba pionieri, ale aj školy. Školské kroniky pritom vyzerali veľmi podobne ako tie pionierske: tvrdá väzba, červená farba a zlatou farbou napísané KRONIKA. Na rozdiel od tých pionierskych však bol pomer medzi obrázkami a textom v prospech písaného slova. V školskej kronike, ako už napovedá samotný názov, sa zaznamenával život školy, úspechy žiakov, významné návštevy predstaviteľov komunistickej strany či zo spriatelených krajín či výlety do prírody. Dočítať sa v nich možno nielen o žiackych aktivitách, ale aj činnosti učiteľského zboru. Písaním kroniky bol väčšinou poverený učiteľ, ktorý mal úhľadné písmo a skrýval sa v ňom spisovateľský talent.

3. Pionierska rovnošata
Nebovomodrá košeľa, tmavomodré tesilové nohavice pre chlapcov a tmavomodré sukne nad kolená pre dievčatá, jasnočervená šatka okolo krku. Tak vyzerala pionierska rovnošata, ktorá však nebola uniformou na každý deň. Naopak, pionieri sa do "pionierskeho" obliekali jedine pri slávnostných príležitostiach, ako boli napríklad oslavy 1. mája, začiatok a koniec školského roka či návštevy významných predstaviteľov strany. Osobitou príležitosťou boli triedne fotky, ktoré sa každoročne robili v telocvični alebo na školskom dvore. Tí, ktorí boli chorí alebo na fotenie zabudli, potom "kričali" na fotografiách v bežnom oblečení. Pomyselnou čerešničkou na pionierskej rovnošate alebo tiež kroji boli sľubový odznak, funkčný štít, domovenka, znak oddielu, záujmové odznaky, odznaky odbornosti, vyznamenania či iné značenia. V zásade platilo, čím aktívnejší pionier, tým viac "rekvizít" na košeli a rukávoch.

4. Sľubový odznak
Kúsok lesklého kovu so štátnou, vtedy československou vlajkou, plameňom a knihou -- kronikou by sme možno našli v nejednom domácom "archíve". Sľubový alebo tiež pioniersky odznak nesmel chýbať na žiadnej košeli správneho pioniera. Rovnako ako pionierska šatka okolo krku, ktorú v prípade zlého správania neposedným pionierom odoberali. Pred celou školu, ktorá stála nastúpená vo vyrovnaných radoch na školskom dvore či v telocvični. Mladší pionieri mali odznak podložený žltou a starší tmavomodrou podložkou z filcu s priemerom 3,5 centimetra.

5. Iskričkovský odznak
Najmladší žiaci boli čakateľmi na pionierov. Hovorilo sa im iskry. Nosili malý okrúhly odznak s červenou hviezdičkou. Podobnou, akú nosili ruskí vojaci na čiapkach.

6. Odznak člena Socialistického zväzu mládeže Československa

8. Pioniersky a zväzácky preukaz
Každý pionier a zväzák mal vlastný preukaz. V pionierskom preukaze bolo uvedených napríklad desať zásad pioniera. Zásada č. 3 hovorila: Pionier si váži pamiatku všetkých bojovníkov padlých za slobodu. V zásade č. 8 sa pionier zaväzoval, že "je smelý, nebojí sa ťažkostí a prekážok, otužuje sa, cvičí a športuje".
Do zväzáckeho preukazu sa vlepovali mimoriadne známky -- hodnota jednej z roku 1971 bola tri koruny československé. Každý, kto sa stal členom Socialistického zväzu mládeže Československa, tak urobil preto, "aby svojou prácou a svojím životom prispel k budovaniu a obrane socialistickej vlasti".