25.05.2007, 00:00

Lieky, ktoré pomáhajú umrieť

Niekoľko minút pred smrťou sa ešte psychicky chorý muž z Domova sociálnych služieb v Olichove usmieval. O niekoľko ďalších minút neskoršie však preskočil ústavný plot a v neďalekom lesíku spáchal samovraždu. Splnil tento duševne chorý muž iba do slova a do písmena hlasy zo záhrobia, ktoré ho prenasledovali a nabádali, aby sa zmárnil? Alebo mu pomohol na druhý svet niekto reálnejší?

Hoci od záhadnej smrti chovanca olichovského domova už uplynulo zopár dní, nikto z personálu tamojšieho zariadenia o incidente nechce otvorene hovoriť. Ak sa aj niekto odváži, tak iba pošepky a anonymne.
Za posledný mesiac totiž v tomto ústave zaznamenali, okrem spomínanej samovraždy psychicky chorého muža, ďalšie štyri pokusy o samovraždu. Zamestnanci domova sa preto domnievajú, že ich chovanci sa stali obeťami "experimentov" s novými liekmi, ktoré im predpisoval ich ošetrujúci lekár. Keďže ide zatiaľ iba o nepotvrdené špekulácie, spojili sme sa s kľúčovou postavou celého prípadu.
Obvinenia odmieta
Doktor Juraj M. ošetroval psychiatrických pacientov v olichovskom zariadení vyše desať rokov. Kvôli množiacim sa samovražedným pokusom jeho pacientov však vedenie domova s týmto lekárom zrušilo dlhoročnú dohodu o poskytovaní lekárskej služby.
Psychiater zásadne odmieta, že skúšal na svojich psychiatrických pacientoch nové lieky, ktoré by ich mohli dohnať k hromadným samovraždám -- alebo ich dokonca mohli zabíjať. "To je číry nezmysel. My sa iba snažíme hasiť, čo horí," vysvetľuje doktor.
Lekár dokonca zvažuje trestnoprávne kroky v súvislosti s postojom ústavu, akúkoľvek zodpovednosť za smrť svojho pacienta odmieta. "Bol riadne nastavený na správne lieky, okrem toho pacienti s podobnou diagnózou dostávajú tzv. depotné injekcie -- injekčné dávky, ktoré pôsobia v organizme dlhodobo, a v určitých okamihoch môžu zastúpiť predpísané lieky."
Ďalšie štyri neúspešné pokusy svojich pacientov nekomentuje. Iba prízvukuje: "Žiadne lieky, ktoré by neboli klinicky otestované, som pacientom nikdy nepredpisoval."
Životná definitíva
O liekoch, ktoré podával pacientom, nechce psychiater hovoriť. "Je to lekárske tajomstvo," vysvetľuje Juraj M. Podľa neho smrteľné prípady vždy boli, sú aj budú, najmä medzi opustenými ľuďmi, odsúdenými na dožitie v podobných zariadeniach.
Ako doplnil -- ide o ľudí, ktorých na pomalé zomieranie odsúdila vlastná rodina a potom spoločnosť, pričom sa o ich osud nikto nezaujíma. Keďže na to títo ľudia skôr či neskôr prídu, v zúfalstve si siahajú na vlastné životy. "Nevládzu sa stotožniť so svojou životnou definitívou," dodáva lekár.
Päťkrát a dosť
Na incident v Olichove má trochu iný názor krajský lekár Ľubomír Šefčík z Nitrianskeho samosprávneho kraja. Ten dokonca odvolanému doktorovi M. (odvolal ho na podnet riaditeľky Domova sociálnych služieb v Olichove Kataríny Šurdovej) možné trestnoprávne kroky radšej ani neodporúča. "Mohol by mať totiž omnoho väčšie problémy, ako má doteraz," domnieva sa štátny lekár. Zatiaľ však o incidente nechce poskytovať bližšie informácie, prípad však bolo potrebné riešiť, pretože išlo o zdravie a životy chovancov v ústave.
Ako zástupcovi štátu mu totiž priamo zo zákona vyplýva povinnosť chrániť zdravie a životy týchto bezbranných ľudí. "Štyri pokusy o samovraždu a jedna dokonalá, to bol pre nás dostatočný signál, aby sme pána doktora zastavili a zabránili prípadným ďalším samovraždám alebo pokusom o ne," vyhlásil Šefčík.
Biely biznis
Kauza Olichovo môže mať aj iné, zatiaľ neoficiálne súvislosti: dôveryhodný zdroj z prostredia nitrianskej župy (tá má spomínaný domov na starosti) nám naznačil, že pán doktor mohol figurovať aj v lukratívnom biznise s liekmi -- ide o to, že mal za zaujímavé provízie predpisovať svojim pacientom drahé lieky, ktoré platil štát. Oficiálne nám túto indíciu v nitrianskeho VÚC nikto nepotvrdil, ale ani nevyvrátil. Striktne to vylúčil aj samotný Juraj M.
Na tomto mieste musíme pripomenúť, že "biely biznis" (obchod s liekmi) trestný nie je. Iba ak neetický, ako spomína aj odvolaný psychiater. Fungujú však v ňom ťažké milióny, aj preto zostáva prípad Olichov v tomto konkrétnom bode zahalený tajomstvom.
Neatraktívni psychiatri
Zástupca riaditeľa Štátneho ústavu kontroly nad liečivami Pavol Gibala nám potvrdil, že sociálny domov v Olichove nebol nikdy zaradený medzi oficiálne pracoviská, na ktorých sa klinicky alebo inak testujú lieky. O "experimentoch" psychiatra v Olichove, samozrejme, doteraz vôbec netušil. O biznise s liekmi, ktorý funguje medzi lekármi a distribučnými firmami, však vie svoje, ale podľa neho zákon podobné kšefty priamo nezakazuje. "Stalo sa už bežné, že lekárov obliehajú medicínski reprezentanti s novými liekmi, presviedčajú ich o vysokých kvalitách nimi ponúkaného lieku a jeho prednostiach pred produktmi konkurenčnej firmy," doplnil Gibala.
Lekári dostávajú od distribučných spoločností ako pozornosť drahé dovolenky, pozvania na prednášky do známych letovísk v zahraničí s plnou penziou a peňažné bonusy z každého balenia nového produktu, ktorý uvedú do života, pričom najdrahšie balenie pre schizofrenikov stojí až 12-tisíc korún. Díleri od nich požadujú za to jedinú protislužbu -- predpisovať pacientom práve ich lieky. "Ide o tvrdý biznis, medzi liekmi však nie je veľký rozdiel, maximálne v ich cene a vedľajších účinkoch," hovorí aj Juraj M. Doktor však podotýka, že psychiatri nie sú pre dílerov príliš atraktívni.
Pohárik tvrdého
Vidiecka Psychiatrická nemocnica Hronovce je jedna z mála nemocníc, v ktorej testujú už klinicky otestované lieky priamo na ťažkých psychiatrických pacientoch. Do tejto nemocnice zvážajú najťažšie psychiatrické prípady, samozrejme, aj zo sociálnych domovov. Najčastejšie paranoikov, schizofrenikov a alkoholikov s vražednými a so samovražednými sklonmi.
Obviazaný chlapík s čerstvými ranami na celom tele si pýta od návštevy cigaretku. Na oplátku hovorí, že je alkoholik, ktorý skočil do ohňa. Hovorí, že do ohňa ho nahnali biele myši. Tento muž ma predpísaných deväť druhov liekov. Akých, to veru netuší. Vie len, že pri nich nesmie piť kávu. Za bufetom pri hlavnej bráne do nemocnice má však šálku s čiernym mokom a potajomky si z nej uchlipkáva. Na rozlúčku hovorí, že v nemocnici sa dá zohnať aj pohárik tvrdého. Tento muž je hospitalizovaný na otvorenom oddelení nemocnice, môže ísť na prechádzku do parku alebo aj na priepustku domov. Ak ho doma niekto čaká.
Na druhom poschodí budovy je však uzatvorené oddelenie pre mužov. Niektorí sú agresívni, a preto sú dvadsaťštyri hodín, vo dne aj v noci, pod pozorným dohľadom špecializovaného tímu lekárov. Na jeho čele stojí primár oddelenia Ajit Chandra Das, ktorý má svojich pacientov rád. Tvrdí, že aj s tými najťažšími pacientmi sa dá úspešne pracovať.
Ostro sledované testy
V tejto časti nemocnice sa robia testy už klinicky overených liekov. Ajid Chandra Das hovorí: "Najskôr však musíme zistiť, prečo sú pacienti agresívni, pričom sa snažíme ich agresivitu pochopiť, až potom ich môžeme nastaviť na niektoré lieky".
Lieky na tomto mužskom oddelení zohrávajú priam životnú úlohu. Pacienti si ich musia vyskúšať na vlastnej koži. Primár Chandra Das musí "experimentovať, vystaviť svojich pacientov najväčšej skúške v ich živote. Závisí od nej, či prežijú alebo poslúchnu hlas svojho temného vnútra, ktorý im prikazuje zabiť sa. Bez testov na vlastnej koži to jednoducho nejde, napriek tomu, že všetky lieky sú už riadne klinické otestované na dobrovoľníkoch. Psychofarmaceutiká viac ako iné lieky môžu veľmi účinne pomáhať, ale aj bezpečne zabíjať. Dasovi psychiatrickí pacienti sú preto pod nepretržitým dozorom jeho špecializovaného tímu psychiatrov.
"Nestačí, ak pacientovi, ktorému vnútorný hlas prikazuje, aby sa zabil, podáme jeden liek, ktorý potláča tieto symptómy," vysvetľuje Das. "Pacient môže byť napríklad výbušný, preto je vhodné liek kombinovať s tzv. emočnými stabilizátormi. Variantov je však viac." Zvyšovať len dávku antipsychika nestačí. Pritom treba pozorne sledovať doslova každý záchvev pacientovej tváre a byť neustále poruke.
Špecializovanému tímu lekárov sa obyčajne v priebehu niekoľkých dní podarí stabilizovať a nastaviť pacienta na správne lieky. Nikdy to však nie je ľahké a trvá to niekoľko týždňov. Až potom opúšťajú nastavení pacienti na novú liečbu nemocnicu. Bohužiaľ, niektorí odchádzajú práve do sociálnych domovov, v ktorých chýba zdravotnícky personál...

Manažéri v plášťoch
D
istribučné spoločnosti si chránia svojich spolupracovníkov v bielych plášťoch, a tiež svoje know-how. Skoro všetko, čo sa deje v spoločnostiach, je prezieravo definované ako predmet obchodného tajomstva. Napriek tomu sa nám do niekoľkých takýchto firiem podarilo "prepašovať" a zistiť ich interné metódy presviedčania najmä lekárov. "Pracujem v spoločnosti už päť rokov, zarábam slušný balík peňazí, chodím na prednášky do zahraničia, mám k dispozícii služobné auto a telefón, a navyše za každý predaný produkt dostávam k základnému platu províziu, s ktorou sa delím so svojím lekárom," chváli sa asi 30-ročná žena, bývalá učiteľka pre prvý stupeň základnej školy -- teraz úspešná medicínska reprezentantka.
Podľa našich zistení každý záujemca o tento post by mal byť vysokoškolsky vzdelaný, komunikatívny a ochotný lekárov presviedčať vo dne v noci. Okrem toho musí ovládať reč tela, asertívnu komunikáciu, dohadovanie a mať obchodné zručnosti. Medicínske vzdelanie pritom nie je podmienkou.
Ešte predtým, ako sa vydá takýto reprezentant za svojím prvým lekárom, absolvuje niekoľko školení a kurzov, až potom, patrične vyzbrojený vedomosťami, vydáva sa na svoju púť za lekárom. Tomu stačí, aby lieky začal svojim pacientom predpisovať, lekárne musia podľa zákona liek objednať... Provízia pre doktora môže byť aj luxusná zahraničná dovolenka alebo exkluzívny seminár v známom letovisku. Časy, keď distribútori ponúkali lekárom za liek "len" horský bicykel, sú dávno preč.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.