06.10.2006, 00:00

Filantrop z dolného Liptova

Jeden z najvplyvnejších a najmocnejších mužov na Liptove Milan Fiľo sa stal nedávno čestným občanom Ružomberka. On sám považuje titul Čestný občan za najvyššie ocenenie vo svojom živote.

Jeden z najvplyvnejších a najmocnejších mužov na Liptove Milan Fiľo sa stal nedávno čestným občanom Ružomberka. Spolumajiteľ priemyselno-investičného holdingu Eco-Invest Business Paper (bývalé Slovenské celulózky a papierne v Ružomberku), spoluvlastník Markízy a iných spoločností, dostal najvyššie ocenenie od primátora a poslancov Mestského zastupiteľstva v Ružomberku za prínos pre rozvoj mesta. On sám považuje titul Čestný občan za najvyššie ocenenie vo svojom živote a pokladá ho za cennejšie ako Krištáľové krídlo, Dar roka, uznania za pomoc chudobným deťom v Afrike a mnohé ďalšie, ktoré dostal ako dobrodinec regiónu za posledných 10 rokov.

Na Mestskom úrade v Ružomberku sa doslova rozplývajú nad filantropom Milanom Fiľom. Akoby aj nie. Minimálne jednu sedminu mestského rozpočtu za posledných šesť rokov tvorí finančný dar bývalého 100-percentného majiteľa papierní. Pri zhruba 350-miliónovom rozpočte je ročná suma asi 45 miliónov skutočne povšimnutiahodná.
"Aj keď pán Fiľo už predal polovicu fabriky, naše vzťahy sú stále nadštandardné a dovoľujem si tvrdiť, že na Slovensku nemajú obdobu," nešetrí chválou vedúci sekretariátu primátora Ján Pavlík.
A nezabudne zdôrazniť - aj s novými spolumajiteľmi fabriky máme podpísané vyhlásenie o spolupráci a treba za ňou vidieť predovšetkým obrovský ľudský rozmer a nezištnú obetavosť Milana Fiľa. Obrovský vplyv tohto muža cítiť v centre dolného Liptova na každom kroku.
Na podnikateľskom štarte
Kto je vlastne tento dobrodinec, ktorý pred desiatimi rokmi privatizoval ružomberské papierne za miliardu korún a svoj dlh splatil údajne za tri mesiace? Rozhadzuje milióny iba preto, že krátko po svojom vstupe do fabriky našiel údajne v podnikovom trezore zabudnuté štyri miliardy korún, alebo je v tom niečo iné?
Milan Fiľo, ktorý v tom čase patril do ekonomicky záujmovej skupiny budúcich miliardárov, podporujúcich Stranu demokratickej koalície a Stranu občianskeho porozumenia, pôvodne sprivatizoval iba 67 percent akcií, z ktorých 15 percent mal ponechať zamestnancom. Dolnoliptovský samaritán ich však zamestnancom, z ktorých mnohí už vo firme nepracujú, dosiaľ nevyplatil. Ich cena sa momentálne nedá odhadnúť - predpokladá sa, že ide zhruba o jednu miliardu korún.

Slovenskí grófi
Bratislavský právnik Marian Alušic, ktorý spoločne s poškodenými zamestnancami vytvoril občianske združenie, a žiada filantropa Fiľa vrátiť akcie zamestnancom, bol za svoju iniciatívu v Bratislave dokonca surovo zbitý priamo na ulici. "Bitkári mi povedali, že som dostal pre svoju snahu," tvrdí právnik.
Pokuta za minulosť
Obchodný spor sa ťahá už niekoľko rokov. Občianske združenie požiadalo súd v Ružomberku o vrátenie akcií a odškodnenie zamestnancov len v marci tohto roka, súd však časť žaloby predbežne zamietol s odôvodnením, že žalobca musí presne vyčísliť výšku odškodnenia. "Nevieme túto sumu odhadnúť ani približne, pretože majitelia nám neumožnili nahliadnuť do ziskov," hovorí Alušic.
Možno vychádzať iba z verejne prístupných informácií. Základné imanie fabriky totiž bolo rozdelené na vyše štyri milióny tisíckorunových akcií, z toho vyše tri milióny akcii kúpil práve Fiľo. Podľa právnika Alušica mal mať Fiľo z nich ročný výnos z dividend asi 600 miliónov korún.
Za to, že zamestnanci sa napokon k 15 percentám akcií papierní napokon nedostali, dostal nový majiteľ Milan Fiľo od Fondu národného majetku zmluvnú pokutu 10 miliónov korún. Podnikateľ považoval pokutu za konečný verdikt v spore so zamestnancami.
"Ku kauze dokonca existuje prípis od bývalej vlády Mikuláša Dzurindu, podľa ktorej je vlastne všetko v najlepšom poriadku," hovorí advokát podvedených zamestnancov.
Vládne udobrenie Fiľovi umožnilo 50 percent fabriky pomerne bez problémov predať zahraničným záujemcov približne za štyri miliardy korún. Dovtedy väčšinový majiteľ papierní totiž medzitým kúpil zvyšné percentá akcií od zamestnancov obchodnej spoločnosti Papko, vďaka čomu sa stal stopercentným majiteľom SCP.
Alušic si však nemyslí, že prípad ukradnutých akcií je ukončený a žaluje aj Fond národného majetku. "Podľa mňa pokuta neznamenala, že Fiľo už nemusí vrátiť akcie zamestnancom," tvrdí. Žalobu "papierových" akcionárov posudzujú na Krajskom súde v Žiline, kde bola podstúpená kvôli procedurálnej chybe.
Útok na radnicu
Na ružomberskej radnici je Fiľo pečený aj varený. Rozdáva milióny, pozýva radných na medzinárodné futbalové zájazdy, pričom nešetrí peniazmi na ich ubytovanie a pohostenie. Skutočne nadštandardné vzťahy. "V roku 1998 mal pán Fiľo dokonca ambície obsadiť radnicu svojimi ľuďmi z fabriky," hovorí miestny poslanec Martin Alušic, syn spomínaného bratislavského právnika. "V komunálnych voľbách rozdávali šampanské, tenisky a balíčky s darčekmi pre tých, ktorí ich mali voliť," vysvetľuje. Útok na ružomberskú radnicu sa však skončil pre majiteľa papierní doslova fiaskom. "Vtedy bolo najlepšie vidieť, ako reaguje mesto na manažment papierní," hovorí poslanec. "Nie je jednoduché kúpiť si úctu a všetko nemožno robiť ani cez peniaze."
Po komunálnej prehre si pravdepodobne aj manažment spoločnosti so svojím majiteľom uvedomil, že omnoho lepšie ako obsadiť radnicu, je dohodnúť sa s politikmi. "O aké dohody išlo, netreba asi bližšie vysvetľovať," mieni Alušic. Musíme pripomenúť, že to bol jediný z poslancov, ktorý sa s nami na tému Milan Fiľo bol vôbec ochotný rozprávať.
V tom čase (po komunálnych voľbách v roku 1998) začali papierne omnoho výdatnejšie podporovať mesto. Za šesť rokov išlo o úctyhodnú sumu - 240 miliónov korún. Podľa Jána Pavlíka z primátorovho sekretariátu sa peniaze použili najmä na šport, kultúru, a pre ružomberskú Vojenskú nemocnicu. Peniaze z rovnakého zdroja išli aj do Mestského futbalového klubu Ružomberok, kde má 51 percent akcií práve Fiľova firma Ecoinvest. Mimochodom, "Fiľovým" futbalistom odsúhlasili mestskí poslanci darovanie mestského pozemku, ktorý neskoršie klub predal Tescu za 40 miliónov korún.
Televízia verzus televízia
Tridsaťtisícový Ružomberok bude mať čoskoro dve mestské televízie. Zaslúžil sa o to tiež údajne Milan Fiľo. Prvú televíziu založil Jozef Daniš, bývalý odborový predák z papierní, ktorého Fiľov manažment vyhodil z práce ako posledného zlodeja, druhú založilo mesto s podporou pána fabrikanta. "Pracoval som vo fabrike ako výrobný robotník a predseda dielenskej odborárskej organizácie až do okamihu, keď sme požiadali manažment o zvýšenie hodinového platu," hovorí zakladateľ jednej z televízií Jozef Daniš.
Danišov televízny štáb tvoria aj ľudia (bývalí akcionári obchodnej spoločnosti Papko), ktorí sa dostali s Fiľom do sporu pri jeho definitívnom ovládnutí papierní.
Obavy jedného z najvplyvnejších mužov na Liptove z prítomnosti súkromnej televízie sa teda ukazujú ako veľmi opodstatnené. To bol zrejme aj dôvod, prečo v Ružomberku začali budovať druhú mestskú televíziu. "Nebojím sa konkurencie, toto je však trucpodnik pána Fiľa," hovorí Daniš, ktorému v Ružomberku odmietli banky poskytnúť na vybudovanie televízie úver.
Ku všetkým informáciám sme sa pokúšali získať aj stanovisko samotného Fiľa. Jeho reakcia bola mimoriadne stručná: "Nie som významný muž, nevlastním žiadne spoločnosti a nikoho neobdarúvam."

Jeden z najvplyvnejších a najmocnejších mužov na Liptove Milan Fiľo sa stal nedávno čestným občanom Ružomberka. Snímky autor (2) a archív
Zdroj: autor (2) a archív

Kto je Milan Fiľo
Narodil sa v Brezne, vzdelanie zavŕšil na VŠT, strojníckej fakulte - Katedre ekonomiky a riadenia strojárskej výroby. Pôsobil v rôznych manažérskych funkciách, v roku 1996 privatizoval najväčšiu fabriku v Ružomberku a do dnešného dňa je jej 50-percentným majiteľom. Okrem toho je spoluvlastníkom Markízy a spoločnosti, ktorá je väčšinovým vlastníkom futbalového klubu. V regióne dolný Liptov patrí k najvplyvnejším mužom. Okrem iného sa preslávil ako štedrý sponzor mesta, chudobných detí na Liptove a v rozvojových krajinách a podvodom 15 percent zamestnaneckých akcií.

Bývalý odborársky predák Jozef Daniš: " V meste mi všetky banky odmietli poskytnúť úver."
Bývalý odborársky predák Jozef Daniš: „ V meste mi všetky banky odmietli poskytnúť úver.“