08.12.2006, 00:00

Vtedy na východe: na život a na smrť

V druhej polovici 90. rokov boli pouličné prestrelky priamo pred očami vydesených svedkov takmer na každodennom poriadku. V košickom podsvetí sa však navzájom vyvražďovali bývalí priatelia na život a na smrť. Všetko tvrdí východniari, ktorí jeden druhému výdatne pomáhali ku kariére gangstrov prvého rangu. Muži, ktorí jedli zo spoločnej misy, spávali na jednej posteli a jeden od druhého sa nepohli ani na krok, sa zrazu začali posielať do horúcich pekiel. Rešpektovaný boss podsvetia Róbert Holub, mozog zločineckej organizácie na východe republiky Štefan Fabián, najbrutálnejší výpalník všetkých čias Karol Kolárik, kat v slovenskom podsvetí Alojz Kromka a jeho bratia, Miroslav Stojka... Všetkých silných mužov východoslovenského podsvetia a ich vrahov spájalo zaživa priateľstvo na život a na smrť.

Prvým nepohodlným a odsúdeným na odstrel sa stal Róbert Holub, 28-ročný boss košického podsvetia, ktorého už nebavila dobrodružná hra na tvrdého chlapíka a túžil sa dostať medzi vtedajšiu podnikateľskú smotánku. Bývalý generálny riaditeľ SBS Secura si robil chúťky na členstvo v dozornej rade vtedajších Východoslovenských železiarni a dvadsaťpercentný podiel z jej ziskov. Železiarne mali vtedy pod palcom rezešovci. Krátko pred svojou smrťou sa však už Holub neobjavoval na zozname hostí spoločenských podujatí, ktoré organizovali košickí železiarski magnáti, aj keď neskoršie sa Rezešova dcéra blysla medzi smútočnými hosťami na jeho pohrebe. Holub bol krátko pred smrťou s rezešovcami "na nože". Po dvoch týždňoch honby ho zlikvidoval policajtom priamo pred nosom vychýrený zabijak v košickom a dunajskostredskom podsvetí Alojz Kromka alias Čistič, Holubov priateľ na život a smrť... Jeho nástupcu, Karola Kolárika (prezývaného Karči), ktorý sa takmer nikdy nepohol bez sprievodu svojej desaťčlennej ochranky, dal "dole" profesionálny strelec priamo pred jeho domom. Všetky projektily, ktoré s obľubou používajú ruskí výsadkári, uviazli v Karčiho tele, ani jeden neminul cieľ. Aj tohto muža pravdepodobne odsúdil na smrť jeho životný priateľ -- Dušan Borženský prezývaný Borža...
"Nebola to žiadna mafiánska balada, alebo nebodaj omyly v podsvetí," tvrdí bývalý vysoký policajný dôstojník, ktorý v čase vojny gangov vyšetroval činnosť "bielych golierov" v podsvetí. Podľa tohto muža odstrel vojakov riadili skutoční mafiáni -- biele goliere, ktorí vždy stoja v pozadí vojny gangov.
Mafiánova mama
"Neviem prečo Lojzo (Kromka -- pozn. red.) zabil môjho syna," tvrdí v exkluzívnom rozhovore pre HN matka Róberta Holuba Margita. "Bol u nás varený-pečený, s Robom bol nerozlučný priateľ, stále boli spolu."
Táto žena, ktorá vychovala sama troch synov a jednu dcéru v najprísnejšom kresťanskom duchu, údajne vôbec netušila, že jej synovia patria do zločineckej organizácie, dokonca že Róbert stojí na jej čele.
"Róbert bol po tretiu triedu veľmi dobrý žiak, pravidelne miništroval v kostole a dokonca uvažoval, že sa raz stane kňazom. Pán farár sľúbil, že mu pomôže ním sa stať," spomína žena, ktorá doteraz nevie ani to, prečo jej dvaja synovia už niekoľko rokov sedia vo väzení.
O tom, že Róbert bol niekoľko rokov šéfom košického podsvetia, sa vraj dozvedela až z televíznej obrazovky, keď jej syna zabil odstreľovač priamo v nemocničnej izbe na ARO. Holubová matka dokonca nechápala ani to, prečo ju po smrti syna niekoľko dní a nocí strážili holubovci.
Žena, ktorej syn patril medzi najmocnejších mužov košického podsvetia, žije stále v malom rodinnom domčeku v Spišskom Podhradí. Jediný zdroj jej obživy je dôchodok a príležitostný zárobok. Tvrdí, že nikdy nemala ani halier zo synových kšeftov, ani by nechcela.
Podľa všetkého najsilnejší muž v košickom podsvetí sa svojej prísnej mamy bál až do konca svojho života. Svoju matku dokonca ani nikdy nepozval k svokrovcom do Vaľkoviec, kde tri roky pred smrťou žil s manželkou. Údajne preto, aby matka nevidela, v akom prepychu žije.
V tom čase už Holub totiž s obľubou používal miliónové džípy a Mercedesy, ako generálny riaditeľ riadil bezpečnostnú službu, s bývalým prešovským siskárom Jánom D. podivuhodne sprivatizoval košický mäsopriemysel, vlastnil nočný klub a vyberal od podnikateľov výpalné.
"Ak náhodou prišiel domov, vždy sa doviezol iba na staručkom žiguláku," hovorí skoro bez smútku Holubova matka.
Holubova pevnosť
Dom na samote vo Vaľkovciach, vieske vzdialenej od Košíc niekoľko kilometrov, patrí Holubovej manželke Márii. Holub ho údajne kúpil za podivuhodných okolností pred jedenástimi rokmi. Jeho údajná komplicka -- advokátka, ktorú si mal Holub najať na prinútenie pôvodného majiteľa domu predať svoju nehnuteľnosť, bola niekoľko mesiacov dokonca vo vyšetrovacej väzbe. Holub napokon dom kúpil približne za 200-tisíc korún, napriek tomu, že bol ohodnotený na vyše jeden a pol milióna korún, a jeho majiteľ sa musel presťahoval do podnájmu v Košiciach. Obvinenie z vydierania, aj vďaka Holubovmu svedectvu, sa však na súde nepotvrdilo a advokátka bola oslobodená. Reči však trvajú dodnes.
V tomto dome mali 24. septembra 1997 Holubovci pred smrťou mučiť aj Jána Kromku, Čističovho brata. Z domu ho mali so zalepenými očami odviesť do poľa, tam mu vpálili päť guliek do hlavy (každý vystrelil jednu ranu) a telo spálili. Mala to byť odplata za prvý neúspešný pokus zavraždiť Holuba. Róbert bol totiž presvedčený, že na benzínovej pumpe na košickom sídlisku KVP sa o jeho vraždu neúspešne pokúsil práve Kromkov brat Čistič. Podobné udalosti však ustráchaní dedinčania v hlave pre istotu nenosia.
"O žiadnej podivuhodnej kúpe domu ani o ostatných udalostiach nič neviem," tvrdí starosta Eva Čoperová. "Dom je na samote, bokom od dediny," vysvetľuje.
Holuba však nezabudla predstaviť ako slovenského Jánošíka. Vraj pravidelne obdarúval chudobných, vdovy a siroty, ktoré prežili iba vďaka nemu...
Posledná návšteva
Holubová svokra, ktorá momentálne veľký dom obýva spolu s manželom a deťmi, je pravdepodobne veľmi dobre informovaná osôbka. Tvrdí, že z Holubovej smrti zbohatlo už niekoľko novinárov, preto za informácie o svojom nebohom zaťovi požaduje tučne sumy. Grátis však naznačuje, že naozajstný grázel bol iba jej druhý "zať" Šani. Ten vraj okrádal vlastné dieťa a celú rodinu. "Robo bol iný, rodina bola pre neho svätá," prízvukuje.
Kde sa teda podel majetok po jej dobrom zaťovi? Mafiánova svokra odmietavo krúti hlavou. Tesne pred Holubovou smrťou bola v nemocničnej izbe na Kramároch, kde ťažko zraneného Košičana previezli po atentáte v hoteli Danube, jeho manželka Mária. Sprevádzali ju najlepší priatelia ťažko zraneného mafiána Jozef Kolárik (brat Karčiho) a Šani.
Podľa exkluzívnych informácií HN Mária niekoľko hodín pred smrťou svojho manžela obliekla do čistého pyžama a starostlivo si pozapisovala čísla manželových účtov a podiely vo firmách.
Po zabitých mafiánoch však obyčajne dedia najbližší príbuzní iba veľmi malú časť ich majetku. Väčšinovým dedičom sa obyčajne stáva ten, kto rozhodol o smrti bossa alebo nástupca na uvoľnený trón. To by čiastočne vysvetľovalo aj prítomnosť dvoch vplyvných mužov pri smrteľnej posteli Holuba. Po ceste späť sa Kolárik a Šani ešte na skok zastavili u Mikuláša Černáka, aby sa údajne dohodli na spôsobe, ako dať dole Jozefa Holuba. Vraj "iba" preto, aby boss vedel, aké to je, keď mu zastrelia brata.
Kolárikov koniec
Už na Holubovom kare v reštaurácii Modrá lagúna si obaja pobočníci zavraždeného bossa -- Karol Kolárik i Dušan Borženský, skočili do vlasov. Obaja si totiž nárokovali na uvoľnené šéfovské kreslo. V tichej vojne zvíťazil Karči, ktorý diplomaticky uznal Černáka za capo di tutti capa a dostal od neho najvyššie požehnanie. Černák sa dokonca stal krstným otcom Karčiho syna. Borža sa nevedel podriadiť novému bossovi. Takisto nevedel zabudnúť na vraždu svojho priateľa na život a smrť Štefana Fabiána. Odvtedy sa Borža stal v košickom podsvetí lovnou zverou, honbe však neunikol ani Karči. Na toho si neprestal brúsiť zuby Lojzo Čistič, ktorý mu nevedel odpustiť, že aj on vpálil jednu guľku do hlavy jeho brata.
Karči ovládol podsvetie, znížil tarify za ochranu a zostavil zoznam ľudí na odstrel. Na piatom mieste bol priateľ Borža. Kolárik, ktorý sa mal poznať aj s vtedajším prezidentom VSŽ Júliusom Rezešom, bol záhadným spôsobom zbavený viny v niektorých trestných činoch a postupne získaval presvedčenie o vlastnej nesmrteľnosti, prerátal sa však. Muž, ktorý sa bez svojej desaťčlennej ochranky dovtedy nepohol ani na krok, si ráno 16. decembra 1999 išiel zacvičiť. Sólo.
Možno sa naozaj spoliehal na večný život. Presné výstrely zo samopalu vzor 58 jeho ilúzie približne o ôsmej hodine ráno pochovali spoločne s ním. V košických baroch v tom čase neotvárali šumivé vína pravdepodobne iba preto, že bolo skoré ráno. Pocit neohrozenosti a beztrestnosti tentoraz zlyhal... Borža, ktorému nový šéf podsvetia blahosklonne dovolil počas svojho panovania "obhospodarovať" teritóriá okolitých dediniek, dal vierolomne dole svojho odporcu...
Legenda Čistič
Najbrutálnejší nájomný vrah všetkých čias Alojz Kromka, v podsvetí známy ako Čistič, vykonával špinavú robotu v podsvetí -- údajne pod ochranou SIS -- v druhej polovici 90. rokov. Polícia je presvedčená, že má na svedomí mnohé nájomné vraždy v košickom a dunajskostredskom podsvetí. Na psychicky labilného nájomného vraha striedavo poľovali členovia znepriatelených gangov i policajti. Neúspešne. Bezpečne unikal z nastražených pascí aj vďaka informáciám, ktoré vždy a včas dostal. Nepolapiteľný vrah sa stával pomaly, ale isto v podsvetí legendou, spával s nabitým samopalom pod hlavou, obložený bombami a profesionálne vyrobenými nástražnými výbušnými systémami, ktoré bol odhodlaný v prípade potreby odpáliť priamo na svojom tele. Aj tento muž patril k Holubovým priateľom na život a na smrť, možno práve preto sa mu triasol na spúšti ukazovák, keď sa dvakrát neúspešne pokúsil zabiť košického bossa.
Čistič sa pôvodne zaprisahal, že za jeho usmrteného brata musí ísť "dole" desať holubovcov, samotný Holub na jeho zozname budúcich mŕtvol ešte nefiguroval. Lojzo však niekoľko týždňov využíval pohostinnosť údajného bossa banskobystrického podsvetia Mikuláša Černáka v jeho hoteli Hybe, kde prijal aj objednávku na odstrel samotného Holuba. Po dvoch zbabraných pokusoch o jeho vraždu vraj na istý čas upadol u Černáka do nemilosti.
V 98. roku najobávanejšieho nájomného vraha zadržali českí policajti pri pokuse prekročiť česko-rakúsku hranicu. Nájomný vrah, ktorý dostal doživotie za tri dokonané vraždy a miniminálne šesť pokusov o vraždu, je podozrivý z mnoho ďalších doteraz neobjasnených vrážd medzi košickými priateľmi na život a na smrť.
Bezvládie? Zabudnite
V podsvetí druhého najväčšieho mesta na Slovensku nie je bezvládie. Potvrdil nám to aj policajný dôstojník, ktorý v čase veľkej slávy starých košických mafiánov niektoré ich prípady vyšetroval. "Ak nejaká zločinecká organizácia zanikne, či už preto, že ju rozložila polícia alebo jej členov vystrieľala konkurenčná banda, objaví sa vždy nová, alebo si teritóriá rozdelia zvyšky pôvodných skupín," tvrdí vyšetrovateľ, ktorý nechcel byť menovaný.
Košické podsvetie sa momentálne usilujú rozdeliť si a vládnuť v ňom dve skupiny. Pešiaci, ktorí si hovoria okoličániovci, sa zgrupujú okolo miestneho "Napoleóna" -- Róberta O., ktorý je, mimochodom, Kolárikovým bratancom, a brozmanovcami, ktorí sa pozviechali so zvyškov kolárikovcov.
"Keď niekto doručil do baru na Ulici generála Ludvíka Svobodu v Košiciach, ktorý patrí manželke Róberta O., chemický granát, vzápätí vyhorel automobilový park brozmanovcom. Vojna gangov sa však neudiala, súperiace gangy iba dávajú na vedomie, že v Košiciach nie je bezvládie," hovorí policajt...

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.