07.04.2004, 00:00

Žijeme dlhšie ako obyvatelia ostatných postsocialistických krajín

Obyvatelia Slovenska žijú dlhšie ako obyvatelia Maďarska, Rumunska, Bulharska, Ukrajiny, Bieloruska, Ruska a pobaltských republík. Najkratšiu strednú dĺžku života, veľmi podobnú, aká je v Maďarsku, však majú južné okresy SR. Napriek rastúcemu veku dožitia sme v Európe medzi priemerom a muži zaostávajú v strednej dĺžke života za najdlhšie žijúcimi Švédmi o osem rokov a ženy za najdlhšie žijúcimi Francúzkami o 5 rokov.

Obyvatelia Slovenska žijú dlhšie ako obyvatelia Maďarska, Rumunska, Bulharska, Ukrajiny, Bieloruska, Ruska a pobaltských republík. Podľa správy Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ), vydanej pri príležitosti dnešného Svetového dňa zdravia, môže byť jedným z dôvodov nielen pokles dojčenskej a novorodeneckej úmrtnosti, ale aj nižšia úmrtnosť našich občanov na choroby obehovej sústavy, najmä na ischemickú chorobu srdca. Tá tvorí až 53 percent úmrtí na srdcovo-cievne ochorenia. Najkratšiu strednú dĺžku života, veľmi podobnú, aká je v Maďarsku, majú južné okresy Slovenska. Napriek rastúcemu veku dožitia sme v Európe medzi priemerom a muži zaostávajú v strednej dĺžke života za najdlhšie žijúcimi Švédmi o osem rokov a ženy za najdlhšie žijúcimi Francúzkami o 5 rokov.

Vzdelanejší ľudia sú zdravší
Zaujímavé je, že kým jednoznačná súvislosť medzi nižšou strednou dĺžkou života a znečisteným prostredím východnej Európy sa nepreukázala, existuje jej priama súvislosť medzi strednou dĺžkou života a úrovňou vzdelania. Dokumentujú to, napríklad, aj údaje zo slovenských okresov s vysokými emisiami chemických látok (Bratislava - mesto, Košice - mesto, Prievidza), kde mali muži najdlhšiu strednú dĺžku života a kde je aj vyššie percento obyvateľov s vyšším vzdelaním. Pozitívne je, že v roku 2002 klesala úmrtnosť na infarkt myokardu v skupine 25- až 64-ročných. Oproti roku 2000 to bol u mužov pokles o vyše 13 percent a u žien klesla o 14 percent. Naopak, úmrtnosť na rakovinu u oboch pohlaví stúpa. U mužov je pritom najčastejšia rakovina pľúc a dýchacích ciest, u žien rakovina prsníka.

Práceneschopnosť a invaliditu zvyšuje aj motorizmus
Práceneschopnosť v roku 2002 najčastejšie zapríčinili ochorenia dýchacej sústavy, ktoré sa na nej podieľajú vyše 39 percentami. Druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti boli s takmer 21 percentami ochorenia svalstva, kostry a spojivového tkaniva. Dlhodobo najčastejšími príčinami plnej invalidizácie sú srdcovo-cievne ochorenia, hneď za nimi duševné choroby a nádory. Na piatom mieste novopriznaných invalidných dôchodkov boli v roku 2002 úrazy, na ktorých sa podľa Úradu verejného zdravotníctva najviac podieľa predimenzovaná doprava a, najmä, zrýchľujúci sa životný štýl.

Reforma znížila počet ošetrovacích dní
Zhruba na rovnakej úrovni je od roku 1995 počet hospitalizovaných pacientov, no výrazne sa znížil počet ošetrovacích dní v nemocniciach. Kým v roku 1991 trvala hospitalizácia priemerne 12,9 dňa, v roku 2002 to bolo už len 8,3 dňa. Najdlhšie sú hospitalizovaní pacienti nad 75 rokov a najkratšie deti od 5 do 14 rokov. Na hospitalizácii sa najviac podieľajú srdcovo-cievne ochorenia, choroby tráviacej sústavy, onkologické ochorenia a úrazy.

Zhoršuje sa naše duševné zdravie
Kým najčastejšou príčinou návštevy psychiatra v roku 2000 boli ťažkosti podmienené stresom a poruchy podmienené somaticky, v roku 2002 to boli u mužov poruchy súvisiace s drogovou závislosťou, najmä od alkoholu. Deti, najviac v Bratislavskom, Nitrianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji, museli navštíviť psychiatra pre emočné poruchy a poruchy správania.

Príčiny smrti v roku 2002 v percentách
Srdcovocievne choroby 54,5
Nádory 22,3
Poranenia a otravy 5,9
Choroby dýchacej sústavy 5,7
Choroby tráviacej sústavy 5,4
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva