12.05.2011, 00:00

Regulované nájomné skončí. Od septembra

Bývate v centre mesta a výšku vášho nájmu drží na uzde štát? Tak potom sa pripravte na zdražovanie. Stačí, aby parlament schválil navrhovaný zákon z dielne ministerstva dopravy a od septembra budete platiť o 20 percent viac.

A to až dovtedy, kým vás z bytu nevysťahujú.



Regulované nájomné stúpne
Dlho neriešená situácia, keď sa majitelia reštituovaných bytov nevedeli dostať k svojmu majetku a navyše si za jeho prenájom nemohli pýtať ani adekvátne nájomné, sa pomaly končí. Minister dopravy Ján Figeľ ide totiž napraviť krivdy bývalého režimu.

Skutoční majitelia bytov budú môcť najskôr od septembra tohto roka zvyšovať nájomné – každoročne o 20 percent z výšky nájmu, a do konca roka potom vypovedať nájomníkom zmluvu. „Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená,“ píše sa v zákone.
Navyše tak môže urobiť bez uvedenia dôvodu.

Nájomníci sa môžu brániť len zvýšeniu nájmu. Do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia o zvýšení ho môžu napadnúť na súde. Vypovedanie nájmu je však konečné. Ak v byte chcete zostať, musíte si ho od reštituenta kúpiť, samozrejme, za trhovú cenu.

Byty len pre niektorých
Kto takúto možnosť nemá, môže požiadať o pridelenie náhradného bytu od obce, v ktorej býva. Podmienkou však je, aby nevlastnil žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. To sa týka aj spoluposudzovanej osoby. „Zákon podľa predchádzajúcich prieskumov počítal s približne tisíc žiadateľmi. Ak podajú žiadosť o bytovú náhradu ešte ďalší nájomníci reštituovaných bytových domov, ktorí budú spĺňať podmienky na poskytnutie náhradného nájomného bytu podľa navrhovaného zákona, bude im náhradný nájomný byt pridelený,“ povedal k návrhu zákona hovorca ministerstva Martin Krajčovič.

Najväčšie problémy to môže spôsobiť bratislavskej mestskej časti Staré Mesto, kde je podľa odhadov až 527 takýchto bytov. Najviac na Slovensku.
„Situácia je taká, že Staré Mesto má k dispozícií približne 200 bytov, v ktorých sú už nájomcovia a ďalších približne 20 bytov, no tie sú neobývateľné. Nielen byty sú v dezolátnom stave, ale aj celý bytový blok,“ informuje Tomáš Halán, hovorca mestskej časti.

Podľa návrhu zákona by situáciu mala riešiť obec ako celok. Nájomníkom môže nájsť nové bývanie v ktorejkoľvek časti mesta. Môže sa vám teda stať, že sa z centra razom dostanete na perifériu. Samozrejme, sťahovanie vám vláda preplatí. „Nájomcovia majú právo na úhradu nevyhnutných a preukázaných výdavkov spojených so sťahovaním. Tieto výdavky uhrádza obec, v ktorej katastrálnom území sa nachádza vypratávaný byt. Uplatniť si ich môžu do 30 dní od poskytnutia bytovej náhrady,“ píše sa v zákone.
Po Bratislave majú druhý najväčší počet takýchto bytov Šahy. Údaj o 38 nájomných bytoch v domoch súkromných vlastníkov sa im však nepozdáva. „Momentálne už nemáme takéto byty. A ani náhradné nájomné. Potrebovali by sme postaviť nové,“ hovorí Margita Husáková, z oddelenia regionálneho rozvoja mestského úradu Šahy.

Maximum je 90 metrov
Nielen lokalita, ale aj veľkosť bytu sa vám môže zmeniť. Kým dnes niektorí obývajú aj viac ako sto štvorcových metrov, po novom to bude maximálne 90. Kľúčom na prideľovanie náhradných bytov totiž bude počet osôb v ňom žijúcich. Pre jednu fyzickú osobu je určených 45 m2, pre šesť a viac fyzických osôb je určených maximálnych 90 m2.
Výstavbu alebo úpravu náhradného bytu hradí štát, maximálne však do výšky 1 000 eur za m2. Nesmiete však o presťahovanie zabudnúť požiadať. Čas máte do 30. júna 2012, inak váš nárok zanikne.


Reštituenti verzus nájomníci
Ministerstvo dopravy išlo pri riešení situácie vlastnou cestou. Ak parlament zákon schváli, realizácia sa ukončí v decembri 2017. Dovtedy totiž musí obec prideliť postihnutým nájomníkom náhradné bývanie. Štátnu pokladnicu by to stálo viac ako 72 miliónov eur.

Zástupcovia oboch strán – reštituentov aj nájomníkov, pritom mali vlastné riešenia. Občianske združenie Právo na bývanie okrem nájomných bytov navrhlo odškodnenie nájomníkov. „Opatrenie, ktoré navrhujeme my, je rýchle, okamžité a lacnejšie pre štát. Podľa našich prieskumov si z ľudí, ktorých zastupujeme, 83 percent želá odškodnenie,“ povedal HN predseda združenia Kristián Straka. Nemuselo by pritom ísť o plnú sumu nehnuteľnosti, ale podľa neho napríklad 70 percent.

„My hovoríme, nechajte tam tých ľudí bývať, a ten, kto je naozaj sociálne odkázaný, tak mu prispievajte na bývanie. To znamená rozdiel medzi tržným a regulovaným nájomným vyplácajte priamo majiteľovi budovy na účet,“ hovorí predseda Občianskeho združenia vlastníkov nehnuteľností s regulovaným nájomným Karol Spišák. Nikto by sa nemusel nikam sťahovať a navyše by obce nemuseli stavať žiadne náhradné byty.