27.11.2009, 00:00

Príliš myslím, teda som. Mám IQ nad 130

Len dve percentá populácie sa môžu pýšiť tým, že patria k najinteligentnejším ľuďom na svete. Aký majú život Slováci s nadpriemerným IQ?

Príliš myslím, teda som. Mám IQ nad 130

Nie je to však med lízať, každodenne sa stretávať s obyčajným 98-percentným priemerom. Aký majú život Slováci s nadpriemerným IQ? Našli sme troch z nich.

Chceli ma vtesnať do normálu
Lekárska fakulta, právnická fakulta, Výberový vzdelávací spolok - to je len malý zlomok toho, čo má už za sebou právnik a politológ Daniel Šmihula. Tiež z kategórie nadpriemerne inteligentných, o ktorých si bežný človek povie: "Vieš, taký ten s dvoma titulmi pred menom a dvoma za menom.“ A práve Danielovi Šmihulovi nerobí problém porozprávať sa s "normálnymi“ ľuďmi. "Mne nie, skôr som mal vždy pocit, že im,“ hovorí s úsmevom a dodáva: "Často ten s nižším IQ si myslí, že je to ten druhý, kto je mentálne postihnutý, pretože na konkrétnu vec je len jeden ustálený názor a kto sa ho nepridŕža, je nejaký divný.“

Už v detstve sa mu zdali zábavky jeho rovesníkov infantilné a hlúpe. Namiesto hier s céčkami a guľôčkami si budoval veľké mestá a ríše z kociek alebo si vzal do ruky nejakú knihu. Rodina sa ho snažila vždy nasmerovať k väčšinovej priemernej spoločnosti, aby príliš neohuroval okolie sofistikovanými rečami. Časy, keď i jeho priatelia a kolegovia nad ním zalamovali rukami, sú však už našťastie preč. "Chceli ma vtesnať do normálu, aby som príliš nevytŕčal, a tak si vlastne v spoločnosti neškodil.“ Nemalo to význam. Priemer sa z nadpriemeru urobiť nedá, len Daniela na chvíľu pribrzdili v tom, v čom bol dobrý.

"Uchádzal som sa o jednu čiernovlásku, ktorá mi povedala, že my dvaja nemôžeme spolu nič mať, pretože by sa musela za mňa strašne hanbiť. Ja by som totiž napríklad svoj nesúhlas vyjadroval slovami: Nie, nemáte pravdu, mýlite sa; zatiaľ čo každý správny mladý Bratislavčan, ktorý je ,cool‘, v takej situácii zakričí: No néééé!“ smeje sa nad problémami so svojou inteligenciou, ktoré mal v minulosti. Dnes už svoje nadpriemerné IQ využíva. Ako vedecký pracovník, analytik, byrokrat, ale uvedomuje si, že hoci vysoké IQ pomáha lepšie sa orientovať v zložitej situácii a lepšie analyzovať situáciu, samo osebe neprináša pocit šťastia. Ten hľadá inde.
[[{"type":"hn-image","fid":"86183"}]]

Pomôžem zvýšiť IQ v politike
Má rád logické hádanky, spoločenské hry ho nudia. Ako teda svoju inteligenciu používa v praxi muž s nadpriemerným IQ 136? "Snažím sa ho využívať v oblasti intuície pri výbere zamestnancov, úprimne však poviem, že moje zamestnanie nie je extrémne stimulujúce pre rozvoj inteligencie,“ priznáva Michal Drotován, konzultant v oblasti ľudských zdrojov.

Už na strednej škole niekedy privádzal svojich učiteľov do šialenstva. "Keď riaditeľ písal na tabuľu rôzne postupnosti čísel a my sme ich mali doplniť, veľmi ho vytáčalo, že som často to číslo doplnil hneď potom, ako postupnosť dopísal na tabuľu.“ Po skončení osemročného gymnázia začal študovať politológiu a neskôr i geografiu, v súčasnosti si doplňuje znalosti na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne.

Už predškolský psychológ Michalovi napísal mimoriadne pozitívne hodnotenie. Keď teda už v dospelosti uspel v testoch Mensy a zaradil sa k dvom percentám najinteligentnejšej populácie na svete, nikto v jeho okolí nebol prekvapený. Veď už za mlada mal široké spektrum záujmov od ekológie až po fyziku, dnes sa vo voľnom čase venuje skôr spoločenským vedám, astronómii a genetike.

"Nikdy som nemal pocit, že by som niekoho prevyšoval. Samozrejme, mal som radosť, že som niekedy prišiel na riešenie problému skôr ako ostatní, ale niekedy ma hnevalo, že upozorňujem na riziká, ktoré nikto nebral do úvahy.“ Vysoké IQ však podľa Michala nielen pomáha, ale aj škodí, najmä pri podnikaní, keď sa niekedy oplatí skôr riskovať ako predvídať všetky možné nástrahy biznisu.

Do budúcnosti si Michal Drotován stanovil náročný cieľ. "Rozmýšľam, že pomôžem zvýšiť IQ v slovenskej politike,“ zastrája sa a pokračuje: "Tiež by som sa chcel podieľať na zmene systému slovenského školstva, ktoré vytvára a formuje ľudí smerom do beztvarého priemeru.“ Uvidíme o pár rokov, či sa mu podarí vyformovať slovenských študentov do nadpriemerných tvarov.
[[{"type":"hn-image","fid":"86186"}]]

Myslím rýchlejšie, ako hovorím
Ak by ste Ivana Syrového stretli v nedeľu popoludní na prechádzke s malým synčekom, asi by nemal na klope saka visačku: Mám vysoké IQ. A predsa má.

Taký normálny advokát, ktorý sa vo voľnom čase venuje turistike, cudzím jazykom, volejbalu, bojovým umeniam či kráľovskej hre - šachu, vám v logických úlohách dá ľavou zadnou mat.

"Ako dieťa som mal na rodičov veľa otázok. Snažil som sa vedieť viac ako to, čo mi mohlo stačiť.“ A kto sa viac pýta, viac sa dozvie, vďaka čomu Ivan vyštudoval právo. "Bežne mi spolužiaci hovorili, že myslím rýchlejšie ako hovorím. V hlave som riešil už inú vec a ešte som nedopovedal tú poslednú.“ Stáva sa mu to i dnes, no našťastie má okolo seba šikovných ľudí, ktorí ho vždy zastavia. Snaha patriť niekam, kam patria len tí inteligentní, ho priviedla až do Mensy. A s odstupom času sa len usmieva nad mensáckymi diskusiami, pri ktorých vždy lietajú argumenty, logické vysvetlenia a málokedy sa dá niekto vo svojom názore zlomiť.

Svoju nadpriemernú inteligenciu Ivan Syrový využíva najmä pri riešení problémov v práci. Hľadanie súvislostí a logická argumentácia predsa len niekedy dajú zabrať. Tej má niekedy problém ubrániť sa aj jeho manželka. "Miška to má ťažké, keďže aj pri bežnom rozhovore vraví, že argumentujem, akoby som bol na súde.“ Vo svojej profesii sa Ivan stretáva s rôznymi ľuďmi z rôznych sfér a i tak nemá problém s každým sa dohovoriť. "Darmo budem múdro oponovať človeku, ktorý to nepochopí. To možno stačí na ohúrenie, no nie na pomoc v jeho probléme.“ Na súdoch zasa treba inteligenciu rozbaliť a maximálne ju využiť.

"Myslím si, že ako mladý advokát som úspešný, no mám pred sebou toľko cieľov, že asi ťažko si raz poviem, že som úspešný a dosiahol som to, čo som chcel.“ Tomu najbližšiemu cieľu sa postaví zoči-voči už začiatkom roka. Odloží bokom svoje obľúbené bojové umenia a popasuje sa s obhajobou dizertačnej práce. A dúfa, že ju hravo položí na lopatky.
[[{"type":"hn-image","fid":"86184"}]]

Prečítajte si aj:
Inteligenti nejdú do rizika

Rozhovor: Staronový predseda Mensy, ktorá združuje nadpriemerne inteligentných ľudí, Miroslav Macko v rozhovore pre HN

Mensa je organizácia, ktorá združuje nadpriemerne inteligentných ľudí. Kto je teda nadpriemerne inteligentný človek?
Vyberáme ľudí podľa nášho testu, ktorým meriame všeobecné IQ a musí to byť nad 130.

Blázni s červeným diplomom

Ako sa môže človek s vysokým IQ chovať ako blázon? Rovnakú otázku si položil aj profesor ľudského rozvoja a aplikovanej psychológie z Torontskej univerzite Keith Stanovich. 15 rokov študoval ľudskú inteligenciu, aby napokon prišiel k pozoruhodnému záveru: To, že človek má vysoké IQ, neznamená zaručene, že je „rozumný“. „IQ testy sú dobré na zmeranie niektorých psychických schopností, ktoré zahŕňajú logiku, abstraktné uvažovanie, schopnosť učiť sa alebo množstvo informácií, ktoré je človek schopný udržať v hlave,“ hovorí Stanovich. Nehovoria však nič o tom, ako vie človek tieto schopnosti uplatniť v bežnom každodennom živote. Podľa Stanovicha testy zlyhávajú v prípadoch, keď ide o meranie schopnosti urobiť správne rozhodnutia v bežnom živote.

Anketa IQ: Je podľa vás vysoké IQ ľuďom na osoh alebo skôr na príťaž?

Vedia sa rýchlo zorientovať v hlavolamoch a hodiny presedia nad riešením zložitých logických úloh. Hoci ich IQ vysoko prevyšuje svetový priemer, niekedy sa nevedia práve kvôli tomu zaradiť do spoločnosti a viesť normálnu konverzáciu s obyčajným človekom. Ľudia s nadpriemerným IQ to majú niekedy v živote ťažké. Opýtali sme sa známych ľudí, čo si o tom myslia.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.