23.12.2009, 00:00

Alžbetka z Perinbaby pre HN: Prosili ma, aby som zariadila, nech sneží

Každý si ju pamätá ako Alžbetku z legendárnej rozprávky Perinbaba režiséra Juraja Jakubiska. Film a sneh však miluje dodnes. Petra Kolevská-Vančíková.

Alžbetka v podaní Petry Kolevskej-Vančíkovej a Jakub patria neodmysliteľne k Perinbabe. Snímka: archív SFU/ V. Polák
Zdroj: archív SFU/ V. Polák

Potešila vás snehová nádielka, ktorú babka Perinbaba nadelila aj v týchto dňoch skoro ako vždy pred Vianocami?
Priznám sa, že niekoľko posledných rokov to nemám čas vnímať. V tomto období som vždy veľmi pracovne vyťažená, i keď viem, že je to nefér voči mojej rodine. Som síce narodená v lete, ale pre mňa veľmi veľa znamená, keď sa všetko prikryje snehom. Neuveriteľne ma to nabije energiou, preto si tieto posledné dni užívam. A posielam hore poďakovanie, že sme si aspoň trošičku mohli priňuchnúť, ako vyzerá poriadna zima.

Kvôli zime ste si teda nakrúcanie rozprávky o Perinbabe užívali?
Je to krásne, ale užila som si tej zimy až priveľa. Odniesla som si z toho aj nejaké zdravotné problémy a doživotnú fóbiu zo zimy. Nakrúcali sme, keď teploty u nás klesli až na mínus tridsaťpäť stupňov pod nulou. Chvíľkami to už prestávala byť na pľaci "sranda“.

A čo okrem zimy vám z nakrúcania utkvelo v pamäti?
Náročnosť nakrúcania a profesionalita, s akou bolo zvládnuté. Možno aj to je jedným z hnacích motorov mojej momentálnej profesionálnej činnosti. Priala by som, aby na Slovensku boli opäť podmienky a prostriedky na točenie takýchto náročných a zároveň kvalitných filmov. Aby sa zase diváci tešili do kín na slovenské filmové rozprávky a aby aj mladší slovenský filmári mohli časom spomínať na nakrúcanie v podobných podmienkach, v akých sa točila Perinbaba.

Ako si spomínate na spoluprácu s režisérom Jakubiskom či samotnou Perinbabou?
S pánom Jakubiskom sa stretávame pomerne často. Nestáva sa síce, že pri čajíku spomíname na nakrúcanie, ale z mojej strany tam zostala hlboká úcta k jeho neuveriteľnej fantázii. Vždy sa teším na stretnutie s ním, nestratil nič zo svojej obrazotvornosti a schopnosti preniesť to na to plátno.

Ste rada, že ste boli súčasťou rozprávky, ktorá je už dlhé roky symbolom Vianoc?
Môžem byť iba vďačná. Nie každému sa to podarí, je to otázka šťastia. Bola som vtedy na správnom mieste v správnej chvíľke. Na druhej strane si hovorím, že by sa už možno aj patrilo, aby už prevzala žezlo nejaká mladšia a modernejšia rozprávka, ale je to príjemný pocit, ktorý vás sprevádza celý život. Je lepšie, keď sa na vás ľudia usmievajú a pýtajú sa, kedy bude snažiť a prečo toľko sneží, ako keby vás mali spojenú s niečím negatívnym.

Patrí Perinbaba aj medzi vaše najobľúbenejšie rozprávky?
Ja som už asi vyrástla z rozprávok. Perinbaba však určite patrí k filmom, ktoré vo mne vždy vyvolajú obdiv z profesionálneho hľadiska.

A čo je teda pre vás ako Alžbetku symbolom Vianoc?
Pre mňa je to zastavenie sa v čase, pokoj, niekoľko dní, keď sa venujeme rodine, trávime čas a rozprávame s ľuďmi, ktorých máme radi.

Majú ešte dnes takéto rozprávky možnosť nechať odkaz aj dnešným mladým generáciám?
Perinbaba je zvláštna v tom, že má v sebe prvky nadčasovosti, ktoré dokážu upútať aj dnešného detského diváka. Ten je totiž veľmi nekompromisný hodnotiteľ... Asi je v tejto rozprávke niečo, čo ešte dokáže osloviť, pohladiť dušu, zorientovať nás v hodnotách, ktoré majú skutočný význam. A to je dobre. Stále si však myslím, že by sa už oplatilo natočiť niečo nové, rovnako silné a schopné osloviť.

Čo je pre dnešné deti to "rozprávkové“?
Je veľmi ťažké toto uhádnuť. Majú dostupných tak neskutočne veľa informácií, podnetov a impulzov, že si možno každé z nich vytvára svoju vlastnú predstavu "rozprávkova“. A čo sa týka nejakého jednotného symbolu Vianoc... som možno trocha skeptická. Neviem, či ešte vôbec takýto jednotný symbol majú... Dúfam, že ním nie je len netrpezlivé očakávanie bombastických darčekov, lebo to by nebola dobrá vizitka nás rodičov.

Ako vaše deti vnímajú, že ich mama bola súčasťou Perinbaby?
Moje dievčatá to nikdy neriešili, vyrastajú vo filmárskom prostredí a neberú to ako niečo z iného sveta. Keď boli menšie, niektorí ich rovesníci posielali odkazy, aby som zariadila, nech sneží a podobne.A to bolo veľmi milé. Snažila som sa - a niekedy to aj vyšlo...

A čím si podľa vás dokážu rozprávky ako Perinbaba či napríklad Popoluška získať divákov na dlhé roky?
Na to neexistuje jednoznačná odpoveď, je to asi nejaké čaro, ktoré majú v sebe. Racionálnejšie povedané, je to možno tým, že sa pri vzniku týchto filmov stretli kvalitní tvorcovia, ktorí sa navzájom úžasne dopĺňali a k tomu ešte zafungovali dohromady všetky šťastné a priaznivé okolnosti...

Je to ako keď varíte vianočnú kapustnicu... Recept môže byť rovnaký, no raz sa kapustnica podarí fantastická a inokedy sa nepodarí vôbec - a tiež neviete, čo ste urobili zle. Ani to netreba chcieť vedieť, lebo točenie filmov by už nebola taká fascinujúca zábava.

Kto je Petra Kolevská-Vančíková

Narodila sa 25. júna 1966 v Bratislave. Je slovenská herečka, scenáristka, moderátorka a producentka. V roku 1989 absolvovala herectvo na VŠMU. Už ako dieťa hrala vo viacerých televíznych projektoch, inscenáciách a filmoch, napríklad Farba tvojich očí, Priama úmera, Alžbetin dvor, Chlapci a chlapi, My sme malí muzikanti a v niekoľkých hraných českých a slovenských filmoch ako Perinbaba, Zánik samoty Berhof, Svět nic neví, Prokletí domu Hajnů, Sedm hladových, Kanárska spojka. V súčasnosti má produkčnú spoločnosť Artreal a spolupracuje hlavne so Slovenskou televíziou, kde pracovala od 1. mája 2008 ako programová riaditeľka. Je vydatá, s manželom Alexom má dve deti Bianku a Teu.