Ak sa v novembri zastavíte v Slovenskom národnom múzeu, zaujme vás výstava architekta menom La-s'-luo Wu-ta-kche, ktorý nechal svoj rukopis v múroch stavieb medzivojnového Šanghaja. Zišlo by vám vôbec na um, že pochádzal zo Slovenska?
[[{"type":"hn-image","fid":"85267"}]]

Laco z Banskej Bystrice
"Narodil som sa v Besztercebányi 8. januára 1893. Som synom staviteľa Györgyho Hugyecza a dcéry evanjelického kňaza Pauly Skultéty,“ píše vo svojej autobiografii z roku 1941. Pre Slovákov neznámy architekt Ladislav Hudec žil v detstve s rodičmi a piatimi súrodencami v Banskej Bystrici. "On chcel byť pôvodne kňazom, podľa toho, čo vravia jeho deti,“ hovorí sinologička Henrieta Hatalová z Ústavu orientalistiky SAV, ktorá sa venuje Hudecovmu životu už dva roky. Práve pred týždňom sa vrátila z trojtýždňovej výpravy po stopách Ladislava Hudeca v Šanghaji, ktorý absolvovala s filmovým štábom Ladislava Kaboša, režiséra, ktorý sa rozhodol sfilmovať Hudecov príbeh.

Hudecovu nádej stať sa služobníkom Božím veľmi rýchlo rozptýlil otec, renomovaný bystrický staviteľ a Ladislav teda vyštudoval architektúru v Budapešti. Jeho rozbiehajúcej sa kariére sa však zakrátko postavila do cesty prvá svetová vojna. Narukoval do rakúsko-uhorskej armády a o dva roky neskôr padol do ruského zajatia. Skončil v zajateckom tábore v Krasnej Rečke na Sibíri, odkiaľ sa mu neskôr podarilo spolu s tromi spoluväzňami utiecť a dostať sa na severovýchod Číny.

Ako sa ako člen nepriateľskej armády a zbeh v období, keď československých legionárov prepravovali z Číny späť do vlasti, dostal až do Šanghaja? To zostáva záhadou, isté však je, že sa postupne z ilegálneho zbeha stal renomovaným architektom.
[[{"type":"hn-image","fid":"85264"}]]

Paríž Orientu
V Šanghaji sa Hudec vďaka nespornému talentu rýchlo prepracoval od kresliča až k veľmi úspešnému architektovi. Jeho pôsobenie v americkej architektonickej firme Rowlanda Curryho mu dalo dobrý základ na neskoršie otvorenie si vlastnej spoločnosti. V kariére mu pomohla i svadba s Gisellou Meyer, dcérou bohatého podnikateľa, a tak už šesť rokov po príchode do mesta si otvoril vlastný ateliér.

"Cudzinci v Šanghaji ho brali ako Európana, dostával zákazky od západných firiem, a bohatí a vplyvní Číňania využívali jeho služby, lebo mali pocit, že nekolaborujú s vykorisťovateľmi,“ zdôrazňuje Hatalová vtedajší čínsky odpor voči prítomnosti západných mocností. Počas svojho takmer tridsaťročného pôsobenia postavil Hudec v Šanghaji okolo 60 stavieb.
[[{"type":"hn-image","fid":"85261"}]]

Z Ladislava Hudeca sa stal László Hugyecz a nakoniec La-s'-luo Wu-ta-kche. Pár rokov po svadbe sa mu narodili synovia Martin, Theodor a dcéra Alessa de Wet a Hudec sa postupne odvážil cestovať z Číny. Do Československa sa vrátil prvýkrát s dočasným pasom v roku 1921. "Tu vidieť veľkú benevolenciu našich konzulárnych úradov v Číne, že mu toto tolerovali. Veď on bol utečenec.“ Na Slovensku sa musel vtedy postaviť zoči-voči krutej realite smrti svojho otca a ďalším smutným okolnostiam. "Prvé Československo skonfiškovalo jeho otcovi majetok. Práve z toho vznikla averzia k slovenskému občianstvu,“ hovorí Hatalová o Hudecovej snahe získať maďarské občianstvo, čo sa mu v roku 1938 podarilo.

Hudec sa v Šanghaji stal členom golfového či dostihového klubu, podieľal sa na aktivitách krajanských spolkov a neskôr sa stal honorárnym konzulom Maďarska. Situácia začala byť nebezpečná počas vypuknutia občianskej vojny v Číne, kedy ho uväznili jednotky čínskej ľudovo-oslobodzovacej armády a až po úteku z väzenia sa mu podarilo dostať sa späť do Európy. Na požiadanie pápeža Pia XII. pomáhal ako poradca pri úprave hrobu Svätého Petra a okolia Vatikánu, krátko žil vo Švajčiarsku, až sa nakoniec s rodinou presťahoval do USA. Tam sa po tridsiatich rokoch praxe vzdal svojej profesie a stal sa z neho pedagóg. Ako 65-ročný zomrel v Berkley na infarkt, v Amerike dodnes žije jeho syn Theo a dcéra Alessa, syn Martin sa presťahoval do Monaka.
[[{"type":"hn-image","fid":"85263"}]]

Späť ku koreňom
Ladislav Hudec bol i napriek svojmu neľahkému osudu neustále v kontakte so svojou rodinou. "Pomáhal svojim maďarským príbuzným celý život,“ hovorí Virág Csejdy, ktorá je koordinátorkou projektu Hudec Heritage Project, ktorý spustili potomkovia Hudecovej sestry Jolany v Maďarsku. Práve jej písal listy, ktoré ukrývajú podrobnosti z jeho zážitkov v zajatí i ciest. Táto kapitola Hudecovho života však bude ukrytá v Pandorinej skrinke, až kým jeho príbuzná, historička umenia Julia Csejdy spolu s talianskym architektom Lucom Poncellinim, nevydajú pripravovanú knihu o Hudecom živote. Jeho súčasťou bude snáď i odpoveď na otázku: Maďar či Slovák? "Ak beriem človeka podľa toho, čím je po rodičoch, tak mamička a otecko boli jednoznačne Slováci,“ hovorí Hatalová a so smiechom pokračuje: "Keď to tak vezmete podľa dĺžky pobytu, bol zase Hudec v podstate Číňan.“ Hudec sám bol rád, že mal kontakt aj so slovenským, aj s maďarským národom a rovnako sú radi i jeho deti, ktoré sa i dnes v pokročilom veku zaujímajú o svoj európsky pôvod.
[[{"type":"hn-image","fid":"85262"}]]

Ako Slováci sa radi hlásime k jeho predkom, no Maďarská vetva rodiny sa všemožne snaží preukázať maďarský pôvod. Skúsenosti s tým má i sinologička: "Bolí ma, keď sa s vami niekto odmietne baviť preto, že tvrdíte, že mal slovenský pôvod, a nie že mal slovenských predkov,“ zdôrazňuje absurdnosť prístupu časti Hudecovej rodiny v Maďarsku.

"Oceňujem osobne najmä to, že po tejto ceste svetom si želal byť pochovaný v rodnej zemi - na cintoríne v Banskej Bystrici,“ konštatuje Štefan Šlachta, hlavný architekt mesta Bratislava, no Hatalová nesúhlasí: "To nebolo gesto návratu na Slovensko, ale do rodného mesta. Keby bola teraz Bystrica v inej krajine, asi by mu to bolo jedno.“

Prečítajte si aj:
Hudec navrhol prvý mrakodrap v Ázii

Akčný dokumentarista. Rozhovor s režisérom Ladislavom Kabošom, ktorý sa rozhodol sfilmovať príbeh Ladislava Hudeca.

Prečo ste sa rozhodli natočiť film o Ladislavovi Hudecovi?
Raz som sa prechádzal po Hviezdoslavovom námestí, kde ma zaujala výstava Návrat odídených a príbeh Ladislava Hudeca, ktorého životné osudy by boli aj na celovečerný hraný film. Najprv som mal myšlienku, že to bude dokument so štylizovanými sekvenciami. Keď sa mi podarilo navštíviť deti Ladislava Hudeca Alessu, Thea a Martina, uvedomil som si, že štylizácia by bola falošná popri silných, autentických výpovediach.

Paríž Orientu s rukopisom Slováka

Hoci Ladislav Hudec žil spočiatku na Slovensku a architektúru študoval v Maďarsku, svoj najvýznamnejší rukopis zanechal až v múroch čínskeho veľkomesta – Šanghaja. „Diapazón jeho prác bol veľmi široký. Vily, bytové domy, nemocnice, kluby, banky, kostoly, továrne, pivovar, univerzita, atď. Dohromady je známych 63 stavieb,“ hovorí Štefan Šlachta, hlavný architekt mesta Bratislava. Hudec tak prispel k vytváraniu architektonickej vizáže medzivojnového Šanghaja a spolupodieľal sa na vytváraní kozmopolitného charakteru tohto mesta.