21.04.2008, 00:00

Hľadám ľudí, ktorí sú lepší ako ja

Režisér Juraj Nvota pre HN:

Slnko v sieti, národná filmová cena sa v sobotu večer udeľovala po druhýkrát. Akademici Muzike udelili 14 nominácií, z ktorých na cenu premenila deväť. V čom spočíva "mágia" Muziky?
Na filme vždy pracuje strašne veľa ľudí, skladá sa to zo strašne veľa profesií. Jednou úlohou režiséra je zvažovať a vyberať umelcov, ktorí na filme pracujú. Naozaj režisér nie je ústredná postava pri filme a všetko sa deje podľa jeho vízií. Prosto sa to vždy tak zhrnie, že sa hovorí: "Film Juraja toho a hentoho." V skutočnosti za tým filmom stojí oveľa viacej ľudí, takže to je vždy taký sumár. Ja sa vždy snažím hľadať si spolupracovníkov, ktorí sú v tej-ktorej oblasti oveľa lepší ako ja, pretože nie je možné, aby človek bol najlepší kameraman, režisér - v zmysle práce s hercom, najlepší strihač, najlepší zvukár či najlepší skladateľ. To prosto nie je možné, aby to bolo v jednom človeku.

Počas galavečera Marián Labuda s úškrnom podotkol, že slovenskí filmári si v budúcnosti budú môcť povedať: "Poďme nakrútiť film, aj keď sa nám nechce." Je to podľa vás vzhľadom na stav slovenskej kinematografie reálne?
Nie, nie je to reálne. Vždy mladosť prichádza, začína odznovu, chce priniesť svoj vlastný pohľad na vec, mať voči čomu bojovať. Synovia sa búria proti otcom a nadväzujú na svojich starých otcov. Takto nejako to ide dokola.

Zlatá éra slovenskej kinematografie mnohokrát pripomenie, aký bol slovenský film. Máte medzi slovenskou klasikou svojho obľúbenca?
Môj obľúbený film je 322 od Dušana Hanáka alebo Ľalie poľné Ela Havettu.

Čo chýba slovenskému filmu, aby bol skutočne dobrý?
Jediné, čo slovenskému filmu chýba, je divák.