"Vzhľadom na to, že som napísal a dal vytlačiť knihu, v ktorej pojednávam o tom odsúdenom názore a prinášam v nej názory, ktoré sú mu prospešné... bol som odsúdený ako nanajvýš podozrivý z kacírstva, to jest ako človek zastávajúci názor a veriaci, že Slnko je v strede sveta a je nehybné a že Zem nie je v strede sveta a že sa pohybuje. Preto, chtiac zbaviť myseľ Vašich Eminencií a všetkých verných kresťanov tohto veľkého podozrenia, prichádzam s úprimným srdcom a nepredstaviteľnou vierou zriecť sa uvedených bludov a kacírstva a všeobecne každého bludu, kacírstva a sektárstva, ktoré sa protiví svätej cirkvi, prekliať ich a opovrhnúť nimi."

Ten, ktorý videl
Tieto slová predniesol slávny astronóm Galileo Galilei 22. júna 1633 pred inkvizičným tribunálom. Zachránili mu život. No Galilei nebol prvý, kto viedol "kacírske" reči o tom, že Zem sa otáča okolo Slnka. Ak si odmyslíme niektoré vedecky nepodložené heliocentrické názory starých Grékov a Arabov, s názorom, že v strede slnečnej sústavy leží Slnko, a nie Zem, prišiel v roku 1510 ako prvý Mikuláš Kopernik. Problémom bolo, že na jeho teóriu takmer sto rokov nikto nenadviazal. Napríklad dánsky astronóm Tycho de Brahe (1546 -- 1601) heliocentrickú predstavu rázne odmietol.

Bol to až Florenťan Galileo Galilei (*15. februára 1564, + 8. januára 1642), človek, ktorý ako prvý použil na astronomické pozorovanie ďalekohľad a získal pre Kopernikovu teóriu pozornosť širšej verejnosti. Vďaka tomu, čo videl, Galileo uveril tomu, čo si prečítal.
Galileo spočiatku formuloval svoje argumenty tak, aby zároveň vyhovovali Biblii i Kopernikovej teórii. Tvrdil, že existuje len jedna pravda, ktorá je však zvestovaná dvoma spôsobmi: jazykom Biblie a jazykom prírody. "Vyplýva z toho, že prírodné javy, ktoré sú predkladané ako výsledky zmyslových skúseností alebo nutných dôkazov, nesmú byť v žiadnom prípade spochybňované pod zámienkou, že niektorá pasáž Písma sa tomu svojím doslovným významom protiví, pretože slovo Písma nepodlieha takým prísnym pravidlám ako prírodné javy," napísal.

Tieto názory sa vydal Galileo v roku 1616 brániť priamo do Ríma. Výsledok bol rozpačitý: cirkevných otcov síce nepresvedčil, na druhej strane však ani neboli zakázané jeho knihy.

Kniha ako rozbuška
Skutočne účinnou rozbuškou sa stala až Galileiho kniha z roku 1632 Dialóg o dvoch najvýznamnejších systémoch sveta. Pre svoje dielo zvolil platónsku formu dialógu, kde sa uvádzali argumenty v prospech Kopernikovej i starej Ptolemaiovej sústavy. Zmiasť cenzorov sa však Galileimu nepodarilo.

Naopak, ich pozornosť pritiahol aj preto, že svoje dielo napísal v (vo vede dovtedy nepoužívanej) taliančine, čím si získal množstvo sympatizantov. Smolu mal aj v tom, že sa dostal do bitky medzi katolíkmi a protestantmi. Ako píše Daniel J. Boorstin v knihe Člověk objevitel: "Vzhľadom na rastúce útoky zo strany protestantov považoval pápež Urban VIII. za nutné dokázať, že sa katolícka cirkev drží starých dobrých kresťanských dogiem. Protestantom sa jednoducho nemohol nechať monopol na fundamentalizmus."

A predsa sa netočí
Zvyšok prípadu je dobre známy. Vážne chorého Galilea priviezli vo februári 1633 do Ríma. Proces sa týkal len technických záležitostí, Galileimu síce hrozilo mučenie, ale nikdy k nemu nedošlo. Rozsudok, ktorý vyniesli 16. júna, bol najpokorujúcejší zo všetkých možných verzií: Dialóg bol zakázaný, Galileo musel verejne a oficiálne svoje názory odvolať a na bližšie nešpecifikovaný čas bol odsúdený do väzenia. Efektné zvolanie: "A predsa sa točí!" je podľa všetkého len výmysel.

Chorý, slepý a v depresii zo smrti dcéry Galiley o deväť rokov zomrel. Mladý vedec Vincenzo Viviani, ktorý starému kolegovi robil spoločnosť v poslednom období jeho života, povedal: "S pokojom filozofa a kresťana poručil dušu svojmu Stvoriteľovi a poslal ju, ako rád veril, aby sa tešila a pozorovala z výhodnejšieho bodu ony večné a nemenné zázraky, ktoré on pomocou svojho krehkého nástroja približoval tak dychtivo a netrpezlivo očiam nás smrteľníkov."

Tomáš Gális, spolupracovník HN