Keď sa povie prvý slovenský panovník, mnohým z nás sa vybaví franský kupec Samo či niektoré z veľkomoravských kniežat. Prvým panovníkom našich prapredkov však nebol Samo, ktorý spojil slovanské kmene v boji proti Avarom a obrovskej ríši rozprestierajúcej sa aj na území južného a juhozápadného Slovenska vládol 35 rokov. Prvým kráľom nebol ani Pribina, ktorý až do porážky spravoval Nitrianske kniežactvo.
Titul prvého kráľa vládnuceho aj nad časťou dnešného slovenského územia patrí kvádskemu náčelníkovi Vanniovi. Meno vtedajšieho chránenca Rimanov sa s vývojom na juhozápadnom Slovensku území stredného Dunaja spájalo necelých 30 rokov. Na začiatku budovania Vanniovho kráľovstva boli vnútorné rozbroje v silnom "štáte" na území stredných Čiech. Hoci ten bol tŕňom v oku Rimanov, nezakročili a počkali, kým si to medzi sebou nevyriešili úradujúci markomanský náčelník Marobud a jeho rival, náčelník Cheruskov Arminiom. Potom ako Arminiom vyhnal Marobuda a zaujal jeho miesto, bolo treba niečo urobiť s časťou Marobudovej vojenskej družiny. Rimania sa rozhodli zveriť vojakov svojmu chránencovi Vanniovi. Kvádsky náčelník tak mohol začať s budovaním kráľovstva.
Vannius využíval susedstvo Panónie, odkiaľ prúdila na Slovensko keramika, bronzový riad, zbrane i dary Rimanov pre verných barbarských susedov. Bohatol aj vďaka ochrane kupcov, ktorí putovali po prastarej Jantárovej ceste vedúcej z juhu až k Baltskému moru. Vytvoril spojenectvo s kočovnými Jazygmi, ktorí mu za úplatu poskytovali v prípade potreby jazdecké oddiely. Po troch desaťročiach zveľaďovania kráľovstva však prišli vnútorné rozpory. Ambiciózni Vanniovi príbuzní - synovia jeho sestry Vangio a Sido, sa postavili proti strýkovi/ujovi. Vannius síce vzdoroval, ale napokon musel o pomoc požiadať Rimanov. Dožil pri západných brehoch Neziderského jazera.

Vannius
- dátum narodenia a úmrtia nie je známy
- od roku 21 do roku 50 spravoval štátny útvar, ktorý rímski historici označovali "regnum Vannianum" (Vanniovo kráľovstvo) a samotného Vannia titulovali "rex" (kráľ)