26.09.2008, 00:00

Najväčší útok na náboženstvo

Každý pokrok vedy v histórii zatriasol piliermi náboženstva. Najprv Zem prestala byť stredom vesmíru, neskôr sa Boh musel uspokojiť s funkciou projektanta. Proces ústupu náboženstva pred vedou pokračuje, smrteľný úder sa možno už priblížil.

[[{"type":"hn-image","fid":"54634"}]]

Najväčší projekt v histórii vedy sa prednedávnom začal v obrovskom podzemnom laboratóriu pri Ženeve. Urýchľovač častíc CERN (skratka pre Európsku organizáciu pre jadrový výskum) s priemerom 27 kilometrov, v ktorom by sa mali pri obrovských rýchlostiach a energiách robiť pokusy s elementárnymi a ešte elementárnejšími časticami, začal prednedávnom skúšobnú prevádzku. Bez ohľadu na prechodné komplikácie po spustení by rádovo do roka mohol tento gigant operujúci v hĺbke 100 metrov pod povrchom priniesť viacero kľúčových objavov na poli modernej vedy.

"Urýchľovač má dať odpoveď na otázky týkajúce sa štruktúry vesmíru a jeho vzniku,“ hovorí fyzik Dušan Bruncko z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied. Bruncko je vedúcim jednej z dvoch pracovných skupín slovenských vedcov zainteresovaných na prácach na svetoznámom urýchľovači. "Dúfame, že CERN nám povie, čo sa stalo v raných štádiách existencie vesmíru,“ dodáva.

A človeka sa hneď zmocní "kacírska“ myšlienka. Ak odhalíme spôsob fungovania vesmíru a mechanizmy jeho vzniku, aký to bude mať vplyv na Boha? Mohlo by to, čo sa dozvieme, otriasť základmi náboženstva?

Začal to Newton
Ľudské poznanie sa vyvíjalo odpradávna a s ním sa menilo aj vnímanie sveta. Materialistická teória vzniku náboženstva predpokladá, že to boli chýbajúce vedomosti, ktoré primali našich dávnych predkov vykonštruovať si rôznych bohov, ktorí sú zodpovední za všetko, čo sa deje. Podľa notoricky známej predstavy vesmír vznikol, lebo to tak chcel Boh, za sedem dní. Na záver "týždňa kreativity“ stvoril Boh z hliny človeka, čím bolo dielo zavŕšené.

Nie každý sa však uspokojil s takýmto jednoduchým, aj keď veľmi poetickým vysvetlením. V priebehu histórie sa v mase nevedomých sporadicky objavovali nespokojní jednotlivci s odvahou postaviť sa dogmám a túžbou namiesto slepej viery dosiahnuť poznanie. Nezaobišlo sa to bez obranných manévrov cirkvi ani bez obetí. Všeobecne známy je príbeh talianskeho filozofa a fyzika Giordana Bruna. V roku 1600 ho za trúfalé tvrdenie, že Zem sa krúti okolo Slnka, a nie naopak, upálila inkvizícia.

O necelé storočie nato však svetoznámy britský fyzik Isaac Newton spôsobil revolúciu. Dokázal, že celý svet i vesmír sa riadia podľa pevných zákonov gravitácie a mechaniky. Jeho revolučný model vesmíru odsunul Boha do pozície projektanta, ktorý síce mohol na začiatku nastaviť prírodné zákony, ale potom už do fungovania sveta nezasahoval. Veda vytlačila náboženstvo z dovtedy žiarlivo, doslova ohňom a mečom stráženého teritória jedinej pravdy.

Ako a prečo
Náboženstvo novú pozíciu prijalo napodiv dobre. Akceptovalo vedu ako disciplínu so svojím poľom pôsobnosti, ktoré nezasahuje do oblastí náboženstva. "Niekedy si neveriaci myslia, že veriaci musí brať doslovne obrazné príbehy o stvorení v Biblii, ktoré sú poplatné kozmológii doby, v ktorej vznikali. Nie je to však tak. Sväté písmo nám neopisuje, ako nebo funguje, ale ako sa do ,neba', chápaného ako bytie s Bohom, dostať,“ objasňuje úlohu náboženstva v modernom svete biblista a rímskokatolícky farár Jozef Jančovič. Ako ďalej prízvukuje, Biblia nás nerobí matematikmi, ale veriacimi. "Boh ako primárna príčina nie je ohrozený existenciou reálnych sekundárnych príčin v prírode.

Zjednodušene povedané, pod tlakom vedeckého pokroku v histórii akceptovalo náboženstvo v rámci ústupovej stratégie pozíciu, v ktorej odpoveď na otázku "ako funguje svet?“ prenecháva vede. Samo si však naďalej ponechalo patent na zodpovedanie inej otázky: "Prečo existuje svet? Aký má zmysel, že svet funguje práve tak, ako funguje?

Veda, viera a náboženstvo
Očakávať preto od urýchľovača CERN, že vymaže Boha z existencie, by bolo trochu trúfalé. Žiadny fyzikálny experiment, nech by dokázal čokoľvek, nemôže otriasť vierou človeka v Boha. Veda a viera sú totiž úplne odlišné kategórie. Teoreticky, aj ak by fyzika priniesla dôkaz, že žiaden Boh nie je a celé náboženstvo je len výplodom ľudskej mysle, pre skutočne veriaceho človeka by nebolo problémom tento dôkaz jednoducho ignorovať. Viera nepotrebuje dôkaz, preto je vierou. Ak niekto naozaj verí, nič na svete ho nepresvedčí o opaku, tvrdí Bruncko. "Darmo vám ukážem 10-tisíc dôkazov, vy si nájdete 10-tisíc prvý, prečo Boh existuje.

Z tohto hľadiska akékoľvek výsledky experimentov v urýchľovači CERN nemôžu otriasť vierou skutočne veriaceho človeka. Čo však platí pre vieru, teda iracionálne subjektívne presvedčenie o povahe reality, nemusí platiť pre náboženstvo. To je odlišné od viery tým, že ju vtesnáva do nejakého dogmatického systému, usmerňuje vieru a diktuje jej konkrétnu predstavu Boha. Tu môže pokrok vedy znamenať isté ohrozenie.

Bradatý pán na obláčiku
"Boh je odrazom predstavy ľudí o sebe samých, aj podľa Biblie stvoril Boh ľudí na svoj obraz. No platí to aj opačne, človek neustále tvorí Boha na svoj obraz, vo svojich predstavách,“ vysvetľuje fyzik Vladimír Bužek z Fyzikálneho ústavu SAV. V reakcii na vývoj vedy sa vyvíja aj náboženstvo. "Nevylučujem, že obraz Boha v ľudskej mysli sa bude na základe nových poznatkov vedy meniť,“ dodáva.

Obraz Boha v ľudskej mysli môže byť totiž len taký, aký je ľudská myseľ schopná vyprodukovať. Kedysi to bol bradatý patriarcha sediaci na obláčiku a ovládajúci blesky. Dnes môže mať úplne inú formu, poprípade byť bez formy, len ako nejaký všezahŕňajúci princíp. "Existuje napríklad predstava o takzvanom inteligentnom dizajne. Robí z Boha akéhosi programátora, ktorý svet naprogramoval a už doň nezasahuje,“ hovorí Bužek.

Urýchľovač CERN, aj keď ide o najväčší vedecký projekt všetkých čias s ohromnými investíciami, úsilím i PR, pritom nie je jediným vedeckým laboratóriom pátrajúcim po podstate vesmíru. Podľa Bužeka existuje množstvo experimentov, ktoré môžu zmeniť náš pohľad na svet podobne ako experimenty v obrom urýchľovači, len sa o nich toľko nehovorí. No žiadny z experimentov zatiaľ nie je tak ďaleko, aby knokautoval Boha. Pre náboženstvo ako systém však môžu znamenať väčšiu hrozbu teórie ako výsledky experimentov.

Hawkingov čas
S jednou z nich prišiel svetoznámy fyzik Stephen Hawking. Nadviazal na revolučne nové chápanie kategórie času, ktoré zaviedol už Albert Einstein, že čas tiež podlieha zakriveniu pod vplyvom gravitácie, rovnako ako priestor. "Čas a priestor sú pre nás, ľudí žijúcich dávno po veľkom tresku a v nízkoenergetickom vesmíre, vnímané odlišne. No v klasickej teórii relativity tvoria čas i priestor štvorrozmernú konštrukciu, v ktorej sú tri priestorové rozmery a jeden časový rozmer stmelené dokopy,“ vysvetľuje britský profesor astrofyziky Peter Coles v knihe Hawking a mysl boží (Hawking and the Mind of God).

Gravitácia je tým silnejšia, čím je hustota hmoty vyššia. Ak pritom rozprávame o situácii v čase pri vzniku vesmíru, vtedy bola všetka hmota vesmíru stlačená vo veľmi malom objeme s extrémne vysokou hustotou, a teda aj veľmi silnou gravitáciou. A čas sa správal úplne ináč ako sme zvyknutí dnes.

Niet hraníc, niet Boha
"Jedna myšlienka spojená s kvantovou kozmológiou, ktorú vytvorili Hawking spolu s fyzikom Jamesom Hartlom, hovorí, že charakteristický rozlišovací znak času možno zmazať, ak je gravitačné pole veľmi silné,“ pokračuje Coles. Logickým záverom je, že ak čas prestane byť v silnom gravitačnom poli odlišný od priestoru, stane sa rovnako nekonečným, bezhraničným ako priestor. Nebude sa teda dať hovoriť o nejakej hranici času, teda počiatku času. "Neexistuje veľký tresk, pretože neexistuje čas, len ďalší smer v priestore. Ak neexistuje čas, vesmír nemá počiatok. Pýtať sa, čo sa stalo pred veľkým treskom, je ako pýtať sa, čo je severnejšie ako severný pól. Otázka nemá zmysel,“ píše sa v knihe Hawking a mysl Boží.

Takto predložený model neexistencie počiatku času, podľa ktorého teda čas je nekonečný rovnako ako priestor, nielen nepotrebuje existenciu nejakého stvoriteľa, ale ho priam zo svojej podstaty vylučuje. Ak priestor nikdy nevznikol, teda nemal počiatok v čase, potom logicky nemohol ani byť stvorený, pretože nemal byť kedy stvorený. Kde niet hraníc, niet Boha.

Našťastie pre náboženstvo je Hawkingova teória dosť vzdialená nášmu bežnému chápaniu a vnímaniu pojmov čas a priestor. Navyše veda stále nemá možnosti a dlho ich ani nebude mať, ako experimentálne preskúmať, či dokázať, čo sa skutočne dialo v čase predpokladaného vzniku vesmíru. Možno posledné slovo bude mať tak či tak náboženstvo: Na základe vašich experimentov ste prišli konečne na to, aký je vesmír. Je to tak preto, že Boh to presne takto chcel.

Prečítajte si aj:
Pre vedca je Bohom poznanie

Fyzikálny chemik Dušan Velič v rozhovore pre HN:

Ako vnímate vzťah medzi vedou a náboženstvom?
Sú to dva rozdielne svety, ktoré sa nestretávajú. Každý nový objav vedy môže Boha len posunúť vo vnímaní ľudí niekam inam. Vždy si budeme môcť povedať, že Boh je ešte zložitejší a ešte prefíkanejší a sofistikovanejší, ako sme si predtým mysleli.

Celý článok >>