Každá doba má svoje viditeľné znaky. 3. októbra 1990 sa uskutočnil právny akt znovuzjednotenia Nemecka, ktorý bol po roku 1989 najviditeľnejším prejavom spájania ľudí.
Devätnásť rokov je časom jednej generácie. Je to zvláštny čas. To, čo ostáva pre mnohých aktuálnou súčasťou ich života, je už pre mladých minulosťou. Nemecko sa stalo jedným štátom. Pre staršiu generáciu je síce ešte stále podľa toho, odkiaľ pochádzajú, Nemeckom západným a východným, ale pre mladú generáciu už nepochybne jedným Nemeckom.
Celkom také jednoduché to však nie je. Rozdiely medzi oboma časťami už nemajú nápadnú podobu sivého, ekonomicky zdevastovaného a do seba zahľadeného sveta východnej "ostalgie", ale sú stále prítomné v trhlinách, prebiehajúcich v mysliach, cítení a pamätiach ľudí. Z východných spolkových krajín odchádzajú ľudia ešte stále na západ a ešte stále tu fungujú tiché, ale o to účinnejšie bývalé väzby. Ľudia sú ešte stále poranení a volia viac radikálne vľavo a vpravo. Ale ak bude mať Nemecko šťastie, má šancu stať sa počas ďalšej generácie naozaj jednou krajinou, a tak ako dnes vtipkuje o rozdieloch medzi Švábmi a Bavorákmi, bude môcť pokojne hovoriť a vtipkovať o rozdieloch medzi Bavorákmi a Prusmi či Švábmi a Sasmi.
Svet sa za tých devätnásť rokov delil aj spájal. Rozdelil sa Sovietsky zväz, Juhoslávia, Československo. V prvom prípade to bola podľa dnešných ruských predstáv "najväčšia katastrofa dvadsiateho storočia", v druhom prípade prebiehalo delenie krvavo až po dnešné Kosovo, v treťom pokojne, aj keď s nedopovedanými otázkami. Spojila sa Európa, dominoval euroatlantický svet.
Dnešné znaky čias sa však menia rovnako nápadne ako pred devätnástimi rokmi. Najnápadnejší z nich je pád newyorských dvojičiek, ekonomický rozmach Číny a návrat Ruska k tradičnej imperiálnej politike vojenských zásahov v cudzích krajinách. Sú to znaky aj pre nás. Zdvíhanie železnej opony a pád Berlínskeho múra sme si veľmi nevšimli, hoci mali kľúčový význam pre náš ďalší vývin. Ani dnes nás to, čo sa deje vo svete od Nemecka po Gruzínsko, veľmi nezaujíma. Tá otázka je však nástojčivá -- čo to bude znamenať pre náš slovenský svet?
Peter Zajac, germanista