29.02.2008, 00:00

Rusko, Spojené štáty... a potom už iba náš Remek

Europoslanec za KSČM Vladimír Remek bol prvým kozmonautom vo vesmíre z inej krajiny ako vtedajšie kozmické veľmoci -- Rusko a USA.

Presne pred tridsiatimi rokmi - 2. marca 1978 vyslalo Československo, ako tretia krajina po ZSSR a USA, do vesmíru svojho kozmonauta - Vladimíra Remeka. Pôvodne bol štart naplánovaný na 30. výročie "víťazného februára," technické problémy ho však o niekoľko dní presunuli. Sovietska kozmická loď Sojuz 28 odštartovala o 16.28 hod. stredoeurópskeho času a po 18 obletoch Zeme a 27 hodinách letu sa spojila s orbitálnou stanicou Saľut 6. Posádka Sojuzu zotrvala vo vesmíre 7 dní a 10. marca ich loď úspešne pristála v Kazachstane.

Sojuz a Interkozmos
Sovietsky vesmírny program mal v tých časoch za sebou už dvadsaťročie veľkých úspechov. V roku 1957 vyskúšali Sovieti prvú medzikontinentálnu balistickú strelu, vyslali do vesmíru prvý umelý satelit Zeme Sputnik 1 a na obežnú dráhu taktiež vystrelili prvého živého tvora - psa Lajku. O dva roky neskôr uskutočnil ZSSR prvý rádiový prenos z vesmíru a sonda Luna 3 priniesla prvé snímky odvrátenej strany Mesiaca. Po neúspešných pokusoch dosiahnuť blízke planéty Mars a Venuša prišiel rok 1961 a s ním aj prvý človek vo vesmíre - Jurij Gagarin, ako aj prvý človek v otvorenom vesmíre - German Titov.

[[{"type":"hn-image","fid":"42251","attributes":{"class":"right","width":"300","height":"180"}}]]Ďalšou métou, ktorá mala byť v krátkom čase dosiahnutá, bolo pristátie na Mesiaci: Sovieti na tento účel už od začiatku 60. rokov pripravovali program Sojuz. Technické problémy, ako aj dôkazy, že Američanom sa vďaka sústredenej snahe konečne podarí dohnať ZSSR vo vesmírnych úspechoch - teda že na Mesiaci pristanú prví, spôsobili, že program Sojuz sa vyvinul do množstva menších civilných i vojenských projektov.

Len desať dní predtým, ako vyletel na palube Sojuzu do vesmíru prvý človek - 13. apríla 1967, sa zišli v Moskve zástupcovia deviatich socialistických krajín - Bulharska, Československa, Kuby, Maďarska, Mongolska, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska, Rumunska a Vietnamu s predstaviteľmi ZSSR. Na zasadnutí vytvorili organizáciu, ktorá od roku 1970 niesla meno Interozmos a ktorej cieľom bol výskum a mierové využitie kozmického priestoru.

Úlohy organizácie spadali do oblasti kozmickej fyziky, pre spomínané krajiny sovietskeho bloku bolo však prestížnejšie vyslať do vesmíru svojho kozmonauta. Od marca 1978 do mája 1981 sa to podarilo všetkým. Počas spoločných letov na palube Sojuzov sa tiež uskutočnilo viac ako 150 vedeckých experimentov.

[[{"type":"hn-image","fid":"42252","attributes":{"class":"right","width":"300","height":"445"}}]]Prvý a posledný
Československo bolo po Sovietskom zväze a Spojených štátoch treťou krajinou, ktorá sa mohla pochváliť vlastným kozmonautom. Až do jeho štartu do vesmíru vzlietlo po 43 ľudí z oboch superveľmocí.

Dnes asi už nikto nezistí, prečo bola prvá ČSSR (historky o úplatku za okupáciu z augusta 1968 sú zrejme len klebetami). Bez ohľadu na ideologickú a propagandistickú motiváciu je však isté, že to bol krok dopredu: ako by sa bol vesmír otvoril pre všetkých.

Kozmonaut - výskumník Remek pracoval na 6 experimentoch, okrem iného na pokuse Chlorella, ktorého cieľom bolo sledovať rozmnožovanie morských rias v stave beztiaže. Priniesol však aj iné poznanie. Ako nedávno napísal riaditeľ Hvezdárne a planetária hlavného mesta Prahy Marcel Grün: "Zásluhu má, naopak, na tom, že ako prvý kozmonaut otvorene hovoril o zdravotných problémoch pri lete - možno i preto, že na rozdiel od Rusov a Američanov vedel, že on už viackrát nepoletí. Až po jeho vystúpení sa začalo hovoriť o problémoch prispôsobenia sa beztiažovému stavu, ktoré pripomínajú morskú chorobu."

Po návrate do vlasti pôsobil Remek ako vedúci pracovník vo výskumnom vojenskom pracovisku v Prahe-Kbeloch. Čím redšie sa dostával k lietaniu na bojových lietadlách, ktoré pilotoval pred letom do vesmíru, tým častejšie besedoval na školách. Až do odchodu do zálohy v roku 1995 bol riaditeľom pražského Vojenského múzea vojenstva a kozmonautiky. Pre tromi rokmi sa ako nestraník na kandidátke Komunistickej strany Čiech a Moravy dostal do Európskeho parlamentu.