13.03.2009, 00:00

Židovská otázka -- Žid. Majetný nepriateľ štátu

Židovská otázka je ostrá a bolestivá ako šesťcípa Dávidova hviezda, ktorú museli nosiť na hrudi. Podľa historičky Kataríny Hradskej z Historického ústavu SAV treba zdôrazniť, že slovenský holokaust je veľmi paradoxný . "Slovenský štát bol jediná krajina, ktorá nebola okupovaná nemeckou ríšou a deportovala Židov. Zaplatila 500 ríšskych mariek ako vysídľovací poplatok a ako prvý štát mala nemeckého poradcu pre riešenie židovskej otázky.“

Deportácie židovského obyvateľstva. Snímka: SNA -STK
Zdroj: SNA -STK

Kde však antisemitizmus pramenil? Deportácie boli len vrcholom, ktorý sa začal po vzniku slovenského štátu, protižidovské nálady boli zreteľné už predtým. "Židom sa vyčítalo všetko. Veľké majetky, fakt, že nechali ukrižovať Ježiša Krista (tento zdroj antisemitizmu má na Slovensku pomerne hlboké korene) a Židia v neposlednom rade inklinovali k Maďarom,“ hovorí Hradská pre HN.

Prvá zásadná právna norma namierená proti menšine, ktorá mala nálepku zlata, udrela už v apríli 1939. Vymedzil sa pojem Žid a postupne sa Židia stávali sociálnym a spoločenským problémom. "Najskôr sa zhabal majetok, ktorý prešiel do rúk kresťanov, Židov zbavili základných ľudských práv a slobôd a neskôr aj štátneho občianstva.“

Prvá vlna deportácií do koncentračných táborov trvala od marca do októbra 1942. Deportovaných bolo 57 752 ľudí. "Súhra medzinárodných okolností, ostré protesty Vatikánu, ale najmä predzvesť porážky Nemecka prinútili slovenskú vládu uvažovať v medzinárodných súvislostiach a ďalšie deportácie na čas zastaviť.“ Ani po zastavení transportov nemohli Židia pokojne spávať. Keď Vojtech Tuka nenašiel podporu vo vlastnom kabinete, prišli na "pomoc“ Nemci. Hitlerov splnomocnenec Edmund Veesenmayer vyjadril Tisovi nespokojnosť s priebehom deportácií a prezident prisľúbil, že židovská otázka bude doriešená. "Po Povstaní a obsadení nemeckými vojskami hrozili deportácie každému.“ Nemci pochopili, že plnú podporu domácej vlády nedosiahnu a začali ju ignorovať a organizovať sami. "Vláda s prezidentom Tisom sa nezmohla na žiadny výraznejší odpor,“ pripomína Hradská. Druhá vlna deportácií zo Serede sa skončila transportom z marca 1945. Tým sa zatvorila kapitola, ktorá nechala na vlajke slovenského štátu krvavú škvrnu vytvorenú kvapkami v tvare Dávidovej hviezdy.