24.10.2008, 00:00

Fero Fenič. Ľudské, pracovné i citové zázemie v Prahe

Rodák z východoslovenskej obce Nižná Šebastová prišiel do vtedy hlavného mesta Československej socialistickej republiky -- Prahy na jeseň v roku 1972 kvôli vysokoškolskému štúdiu. Jeden z najvýznamnejších československých dokumentaristov sa po troch rokoch štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského rozhodol prestúpiť na odbor filmovej a televíznej dokumentárnej réžie na FAMU v Prahe. "Šesť rokov vysokoškolského štúdia v tomto meste bolo pre mňa natoľko inšpiratívnych, že som sa už nedokázal vrátiť do môjho bydliska, kde by na výkon môjho povolania neboli žiadne možnosti," vysvetľuje riaditeľ nezávislej filmovej a televíznej spoločnosti FEBIO.
Autor najlepšieho československého dokumentu rokov 1969 až 1989 Tam a späť Fero Fenič si v stovežatej metropole vytvoril podľa vlastných slov "ľudské, pracovné i citové zázemie". Hoci po skončení školy pracoval niekoľko rokov v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby v Bratislave, z Prahy sa nepresťahoval. "Možno to bolo aj tým, že ako východniar som k Bratislave nemal nijaký vzťah -- zostala pre mňa cudzím mestom, zatiaľ čo najsilnejšie, študentské roky života, som prežil v Prahe a českom kultúrnom prostredí," pokračuje medzinárodne oceňovaný dokumentarista.
Keďže do českej metropoly prišiel v čase spoločného štátu Čechov, Moravanov a Slovákov, zžívanie sa s novým prostredím bolo rovnaké ako pri prechode z Prešova do Bratislavy. "Vysokoškolský internát bol plný Slovákov, písomné práce i študentské filmy som realizoval výhradne v slovenčine," spomína režisér celovečerných hraných filmov Džúsový román či Zvláštne bytosti. Preto sa nikdy ani nepokúšal hovoriť česky. Ak mu niečo chýbalo, tak to boli priatelia a "možno i lepší kolektívny život na bratislavskom internáte".
Dnes mu v Prahe okrem skutočne dobrej a cenovo dostupnej slovenskej reštaurácie v centre mesta nechýba nič. Rovnakú reštauráciu s českou a moravskou kuchyňou by doprial aj Slovákom. "Na oboch stranách sme zaplavení pizzeriami, ale dobrú ľudovú reštauráciu s pochúťkami zo Šariša v Čechách takmer nenájdete. Rovnako si na Slovensku málokde dáte juhočeskú kulajdu," uzatvára úspešný Slovák žijúci v Prahe. "Česko je väčšie a tak i možnosti, ktoré ponúka na sebarealizáciu, sú -- najmä čo sa týka kultúrnej oblasti, o niečo pestrejšie," uzatvára Fero Fenič.