Hoci časy, keď po svetových výstavách zostávali dnes už kultové stavby ako Eiffelova veža v Paríži, obytný komplex Habitat 67 v Montreale či pavilón Miesa Van der Roheho v Barcelone, sú už zdá sa minulosťou, zažiť EXPO aspoň raz za život stále stojí za to. Najmä, keď sa čoraz častejšie hovorí o jeho zrušení. My sme sa preto rozhodli prerušiť na jeden deň túlanie sa barcelonskými uličkami a vydali sme sa autom vyše 300 kilometrov do vnútrozemia, do Zaragozy.

[[{"type":"hn-image","fid":"53265"}]]

Práve hlavné mesto Aragónska, rozprestierajúce sa na brehoch rieky Ebro, sa stalo tohtoročným hostiteľom výstavy EXPO s podtitulom Voda a udržateľný rozvoj.
Na úvod však treba upozorniť, že expozícia v Zaragoze patrí do série tzv. malých svetových výstav, ktoré vypĺňajú medzeru medzi dvoma veľkými World EXPO. Aj tak sa však na 25 hektároch stretlo vyše sto krajín, od Mexika až po Japonsko.

Stanoviť si cieľ
Vstúpiť do areálu sa oplatí hneď ráno o desiatej, keď sa otvárajú brány: nečakáte na lístky a máte väčšiu šancu dostať sa bez čakania do vybraných pavilónov.
Po zaplatení nie práve nízkeho vstupného (35 eur na osobu) sme dostali do rúk mapu a usilujeme sa zorientovať v areáli. Sledujeme popritom komicky poskakujúceho maskota EXPO - Fluviho.
Jednoduchšie ako rozhodovať sa na mieste, je naštudovať si vopred na internete, čo EXPO ponúka. Všetko totiž za jeden deň nemáte šancu stihnúť.
My sme si stanovili iba jeden presný cieľ - pozrieť si slovenský pavilón, ostatné sme nechali na náhodu: čo nás zaujme, tam sa zájdeme pozrieť.

Voda? A čo my s ňou?
Kameňom úrazu tzv. malých EXPO je fakt, že vlastný pavilón má len usporiadateľská krajina, resp. hosťujúci kraj. V praxi to znamená, že v Zaragoze sa originálnymi pavilónmi pýšia iba Španielsko a Aragónsko. Kým ten španielsky, imitujúci les, je aspoň remeselne dobre zvládnutý, aragónsky zostal kdesi v prvoplánovom symbolizme.
Ostatné krajiny majú spoločné priestory v komplexoch, o ktorých je na prvý pohľad zrejmé, že sa po skončení výstavy premenia na nákupné centrá.
Prvý pavilón, do ktorého sme zablúdili, bol pavilón Mongolska. S témou vody však nemal nič spoločné, bol to skôr väčší stánok pripomínajúci tie na výstavách cestovného ruchu - tradičné mongolské odevy, zopár fotografií, vypchatých zvierat a množstvo reklamných letákov o krajine... slovom, sklamanie. Po tom, čo sme nazreli do niekoľkých ďalších pavilónov (Indie, Švédska, Kazachstanu, Pakistanu či Nepálu...), zistili sme, že nosná téma sa stala vedľajšou pre viaceré krajiny. Prvoradou ostala propagácia vlastnej kultúry.

[[{"type":"hn-image","fid":"53266"}]]

Povinná jazda
O slovenskom pavilóne sme pred návštevou EXPO počuli rôzne názory - na jednej strane sa hovorilo o "katastrofe“, na strane druhej sa vyzdvihovala vysoká návštevnosť či kvalita slovenskej prezentácie.
Skutočnosť? Suverénne sme zvíťazili v súťaži o najškaredší vstup. Veľká tabuľa s nápisom Slovensko - Prameň Európy sa svojím dizajnom nelíši od tých, čo propagujú napríklad kokakolu.
Zaradili sme sa do skupiny čakajúcich ľudí. Pri prehliadkach iných pavilónov sme však zistili, že dlhý rad automaticky neznamená atraktívne vnútro. Čakanie je len znakom toho, že prehliadka je nejakým spôsobom organizovaná a dnu sa púšťa po častiach...
"Prečo ste sa rozhodli navštíviť tento pavilón?“ pýtame sa Španielky s dvoma deťmi. "Chlapci zbierajú pečiatky, tak sa snažíme obehnúť toho čo najviac.“ Na vysvetlenie: Asi za 4 eurá si môžete kúpiť tzv. pas EXPO Zaragoza, do ktorého v jednotlivých pavilónoch zbierate pečiatky - na pamiatku. Z tohto pohľadu sa návšteva "Slovenska“ stáva skrátka povinnou jazdou...

Neodsudzujte vopred
Konečne sa dostávame dovnútra! Expozícia je rozdelená na dve časti - jedna prezentuje Slovensko ako krajinu minerálnych vôd, liečivých prameňov či vodných športov, druhá pozostáva z osemminútového predstavenia Okná do Slovenska. Počas popíjania slovenskej vody okolo vás "preteká“ elektronický dážď a postupne sa rozsvecujú veľkoplošné "okná“ ako inak s malebnými zákutiami slovenského kraja (Oravská priehrada, pltníci na Váhu, tatranské bystriny a plesá...).

Ak by sme mali posudzovať pavilón samostatne, bez porovnávania s ostatnými, museli by sme ho označiť za klišéovitý a podpriemerný. V kontexte so "súpermi“ však (s výnimkou spomínaného vstupu) nevyznievame zle: držíme sa témy a zároveň propagujeme krajinu. Na rozdiel od mnohých iných je tu citeľná aspoň určitá koncepcia.
[[{"type":"hn-image","fid":"53267"}]]

Vitajte v lunaparku
Okrem pavilónov zasvätených krajinám, sú súčasťou EXPO aj tzv. tematické pavilóny. Tie tohtoročné, sústredené prevažne pozdĺž rieky Ebro, upozorňujú na dôsledky smädu či nebezpečných vodných živlov, predvádzajú premieňanie vody na energiu alebo urbanistické využitie riek v mestách. Úrovňou spracovania však nemajú ďaleko od interaktívnych vedeckých výstav pre deti. A vďaka tomu, že zvonka majú pripomínať napríklad vlnu rozbíjajúcu sa o pobrežie, soľnú horu či maják, občas sa pri nich človek cítil ako v lunaparku.
Asi najväčším sklamaním bola ospevovaná 76 metrov vysoká Vodná veža, ktorá okrem množstva chodenia, nevyužitého prázdneho priestoru a tak trochu nepochopených plastických inštalácií, neponúkala žiaden výnimočný zážitok - azda len pekný výhľad na Zaragozu.

Menej je opäť viac
Aj most cez rieku Ebro z dielne inak renomovanej architektky Zahy Hadid, ktorý bol zároveň tematickým pavilónom a jedným zo vstupov do areálu, bol rozčarovaním. Nielen že inštalácia v ňom bola príliš formálna a bezobsažná, mostu v tvare údajne rozkvitajúcej gladioly chýbal akýkoľvek výhľad na rieku.
Naopak, nadpriemerný bol exteriér pavilónu afrických krajín, ktorý je ukážkou toho, ako sa dá lacno a jednoducho dosiahnuť maximálny efekt (fasáda z plieškov vytvárala pri závanoch vetra dojem zvlnenej vodnej hladiny). Zástupy ľudí sa zhromažďovali aj pred egyptským či talianskym pavilónom, v podstate nemožné bolo dostať sa do Mexika, Nemecka či Španielska. Tam sa čakacie doby šplhali poobede takmer k dvom hodinám. A poučení tým, že exteriér môže klamať, neriskovali sme to.

Zmiešané pocity
EXPO, samozrejme, nie je len o prechádzaní z jedného pavilónu do druhého, ale aj o množstve kultúrnych podujatí či diskusií. My sme si stihli pozrieť napríklad sprievod slávneho Cirque du Soleil.
Každý deň na EXPO je navyše zasvätený inej z krajín, to znamená špeciálny program navyše z dielne danej krajiny. Slovensko oslávilo svoj deň 3. augusta.
Napriek tomu, že hlavnou témou výstavy je voda a v areáli sa nachádza niekoľko fontán a vodopádov, je zakázané sa v nich kúpať. Nie je to trocha paradoxné?
Z EXPO Zaragoza sme odchádzali so zmiešanými pocitmi. Tešili sme sa, že sme zažili atmosféru jednej zo série svetových výstav, trochu rozčarovaní sme boli z bezobsažnosti väčšiny pavilónov a nedotiahnutia mnohých architektonických riešení.
Žiadne hlboké a nové poznatky o vode či jej využiteľnosti pre život si neodnášame, pavilóny sa nám pri spomínaní zlievajú jeden do druhého. Akoby vystavovatelia zabudli, že pod nezabudnuteľný zážitok sa podpisuje originalita a nápaditosť.
Pri odchode zo Zaragozy sme pochopili, prečo sa už niekoľko rokov diskutuje o tom, či má EXPO ešte zmysel. V každom prípade, to najbližšie, tentoraz veľké, sa uskutoční v roku 2010 v Šanghaji.

Expo 2008
- výstava EXPO v španielskej Zaragoze potrvá do 14. septembra 2008
- ak na EXPO cestujete autom a prídete ráno, oplatí sa pohľadať neplatené parkovisko v uličkách Zaragozy blízko areálu. Parkovanie na oficiálnych parkoviskách EXPO vás vyjde na 12 eur na deň
- na oficiálnej stránke www.expozaragoza2008.es nájdete takmer všetky potrebné informácie (vrátane mapy, organizácie pavilónov, sprievodného programu a pod.)
- vstupenku možno jedenkrát využiť na tzv. urýchlený vstup, na výber sú 1-dňový a 3-denný lístok, za jazdu lanovkou ponad celý areál si treba doplatiť