Čo sa vám ako prvé vynorilo v hlave pri predstave, že dávate svoju tvár Jánošíkovi?
Je pravdou, že na začiatku som mal mierne pochybnosti. Aj so štipkou irónie som sa sám seba pýtal: Ako asi môže vyzerať film o tomto veľkohrdinovi? Ale keď som si prečítal scenár, bolo mi jasné, že je to krásny príbeh. O zaujímavej ľudskej bytosti, nielen o národnom hrdinovi. Zameral som sa teda na príbeh človeka. Človeka Jánošíka.
[[{"type":"hn-image","fid":"76163"}]]

Hovorí sa, že herci mávajú so svojimi postavami aspoň zopár spoločných čŕt. Vy vyzeráte pokojne, introvertne, rozprávate ticho. Je taký, nebodaj, aj váš Jánošík?
Nie je úplne taký. Ale máme niečo spoločné.

Hrávali ste sa ako malý chlapec na zbojníkov?
Určite som sa hral na Indiánov. Veď dobrodružstvo drieme azda v každom chlapovi.

Vraj ste ho zažili aj pri nakrúcaní a divák uvidí vo filme tiež akčné scény, akoby vystrihnuté z amerických filmov. Čo všetko ste teda zažili?
Akčnosti je vo filme naozaj dosť. Musel som absolvovať fyzický výcvik, ktorý mi dal zabrať. A vyskúšal som si aj filmovanie pri mínusových teplotách, brodenie sa riekou, ktorá je takmer zamrznutá. Jazdili sme na koňoch, bili sa valaškami, dýkami, strieľali zo zbraní. Pyšný som na jeden krásny súboj, ktorý vyzerá naozaj reálne.

Takže ste zažili rozprávku z 18. storočia?
Ako herec som mal vo filme z každého rožka troška. A bolo to príjemne vyvážené. Raz ste v namáhavej akcii, a potom príde pokojná scéna z chalupy. Raz objímate krásnu dievčinu, vašu hereckú partnerku, a inokedy sa s kaskadérmi preháňate po lesoch na koňoch.
[[{"type":"hn-image","fid":"76164"}]]

Nebáli ste sa tých nebezpečných scén?
Nie. O herca sa vždy všetci dobre postarajú. Keby sa mu niečo stalo, bol by to totiž veľký problém.

Nemáte obavy, že vám na dlhý čas prischne ako hercovi nálepka Jánošík?
Kto sa bojí, nech nejde do lesa. Ja sa nebojím. A neviem si predstaviť, že by som túto rolu odmietol. Veď snímku režírovala svetoznáma Agnieszka Hollandová. A tej sa nehovorí nie.

Máte len 30 rokov, Jánošíka ste začali nakrúcať ako 23-ročný herec. Je rola Jánošíka dosiaľ vašou "životnou“ úlohou?
Jánošík je podstatným oblúkom mojej hereckej kariéry, ktorý mal výrazný vplyv na môj život aj prácu. Z postáv mi je úplne najbližšie, veď som s ním strávil celé roky.
[[{"type":"hn-image","fid":"76165"}]]

Ako je možné, že sa vám nevyparil z hlavy počas dlhej sedemročnej pauzy medzi prvou a druhou etapou nakrúcania?
Na začiatku filmovačky v roku 2002 vznikla v celom tíme obrovská láska. Keby ste videli to obrovské nasadenie! A tú krásnu prácu, ktorú sme odviedli v prvej časti nakrúcania! To človek nemôže len tak zahodiť a povedať si, je koniec. Sú veci, ktoré človek musí v živote riešiť. Pre mňa bolo oslobodením, keď poľský producent Dariusz Jablonski napokon vzal do rúk film a dokázal to dokončiť.

Čo bola tá červená niť, ktorá sa tiahla tými rokmi?
Ťažko to pomenovať. Azda silná energia.

Za sedem rokov, a navyše vo vašom mladom veku, človek dospeje. Zmenilo sa vaše zmýšľanie o postave?
To určite. A najmä sa zmenila moja herecká poloha. Odvtedy som už nakrútil niekoľko filmov, takže som vyspel ako herec profesionál a pri nakrúcaní som teraz omnoho pokojnejší, už tie všetky veci nie sú pre mňa natoľko neznáme a nové. Mohol som sa teda viac sústrediť na konkrétne úlohy. Bol to asi osud. Aj tá pauza bola prospešná.

Ako ste sa dívali na scény, v ktorých hráte pred siedmimi rokmi? Boli ste s nimi spokojný?
Ono je vždy sporné pozerať sa sám na seba. Hovorí sa, že keď na seba hľadíte do zrkadla, nevidíte naozaj seba.

Nemali ste tendenciu pretočiť staršie scény?
O tom som naozaj nepremýšľal a azda by to ani nebolo možné. Niektoré obrazy, nakrútené v prvej časti, sú naozaj malebné, a navyše nakrúcanie v zime v horách nebolo naozaj jednoduché, podmienky boli občas až vojnové.

Kto je Václav Jiráček

Český talent odštartoval svoju hereckú kariéru v roku 2002 vďaka veľkofilmu Jánošík: Pravdivá história. Odvtedy si už zahral napríklad rolu mladého šľachtica Arna von Lieven vo filme Krev zmizelého (2004) alebo úlohu Roberta v snímke Restart (2005). Tieto úlohy dostal ešte ako študent DAMU a filmoví kritici mu už vtedy predpovedali veľkú kariéru. Renomovaný český režisér Filip Renč ho obsadil hneď do dvoch filmov. Jiráček stvárnil nerozhodného mladého zakomplexovaného muža vo filme Na vlastní nebezpečí. V úplne inej hereckej polohe sa predstavil v ďalšom Renčovom filme Hlídač č. 47, kde si zahral citlivého, osamelého mladíka, ktorého sa štíti celá dedina. Jiráček sa venuje aj divadlu, hrá napríklad v Dejvickom divadle v inscenácii známeho režiséra Petra Zelenku Teremin, v Hamletovi, a aj v Štúdiu Švandovho divadla.

Prečítajte si aj:
Kto je kto vo filme

Agnieszka Holland, režisérka: Narodila sa 28. novembra 1948 vo Varšave. Jedna z najuznávanejších poľských režisérok a významná predstaviteľka poľskej „novej vlny“ študovala réžiu na pražskej FAMU. Skôr než začala sama režírovať, písala scenáre pre Andrzeja Wajdu. Jej prvým veľkým filmom bola snímka Provinční umelci. V roku 1981 emigrovala do Francúzska. V roku 1985 získala nomináciu Americkej filmovej akadémie na Oscara za najlepší zahraničný film so snímkou Bittere Ernte. Ďalšia oscarová nominácia prišla v roku 1991 v kategórii najlepší scenár za film Európa, Európa. Po tomto úspechu presúva svoje pôsobenie do USA. K jej posledným dokončeným filmom patrí hudobná dráma V tieni Beethovena. Po roku 2000 opäť pracuje aj v rodnom Poľsku, kde režírovala niekoľko epizód TV seriálu Ekipa. A. Holland bola vydatá za Slováka Laca Adamika, ktorý pôsobí v Poľsku ako uznávaný divadelný režisér.