Na svete žije približne 13 miliónov Židov. Z celkovej populácie sveta predstavujú 0,2 percenta, no majú až 23 percent z celkového počtu nositeľov Nobelových cien. Vyvolený národ, ktorý prešiel peklom na zemi, dostal na Slovensku prednedávnom facku z najvyšších miest. (perex)

Slová ministra spravodlivosti Štefana Harabina o nacistoch, ktorí mali židovských predkov, pobúrili nielen židovskú obec na Slovensku, ale aj každého súdne zmýšľajúceho človeka. Slová vyslovené s nenávisťou, bez súvislosti s predmetom prerokúvanej veci, de facto v osobnom spore ministra s poslancom. Antisemitizmus -- nebezpečná doktrína netolerantnosti, ktorá v nedávnej minulosti vyústila do najväčšej humanitárnej katastrofy v dejinách, sa zo zapľuvaných skinhedských krčiem preniesla na pôdu slovenského parlamentu.

Prvýkrát od konca vojny
"Bolo to prvýkrát od konca druhej svetovej vojny, čo mohli v parlamente európskej krajiny odznieť podobné antisemitské výroky bez toho, aby nasledovala tvrdá reakcia zo strany ústavných činiteľov," reflektuje slová ministra bývalý rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Juraj Stern. "Keď v roku 1994 zverejnil denník Slovenská republika gardistické básničky z obdobia Slovenského štátu, ešte v ten istý deň prišiel dôrazný protest vtedajšieho premiéra Jozefa Moravčíka," dodáva Stern.
Reakcia premiéra Roberta Fica, ktorý sa od ministrových výrokov dištancoval, prišla neskoro. A už len samotný fakt, že Štefan Harabin po tom všetkom zostáva v kresle ministra spravodlivosti, vypovedá o bagatelizovaní prejavov antisemitizmu na Slovensku. Harabin sa za svoje výroky síce ospravedlnil, ale až o šesť dní. Navyše, podľa hovorcu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku a odborníka na antisemitizmus Jaroslava Franeka bolo jeho ospravedlnenie neúprimné. "V štýle: mám síce pravdu, ale nemôžem o tom hovoriť a musím sa ospravedlniť," tvrdí Franek.
Čo je však horšie, viacerí poslanci sú toho názoru, že sa vlastne ani nič vážne nestalo. Povedané slovami predsedu parlamentu Pavla Pašku: do parlamentu patria aj konflikty, ktoré bývajú "nezriedka veľmi ostré". Znamená to teda, že v demokratickej spoločnosti nevyhnutná intolerancia akýchkoľvek prejavov neznášanlivosti založených na etnickom či národnostnom princípe sa mení sa tichý súhlas či dokonca toleranciu?

Na počiatku bolo náboženstvo
Postoj Slovákov voči Židom vychádza podľa Franeka zo stereotypov zdedených z našej náboženskej tradície. "Pôvodný antisemitizmus bol náboženský. Možno ho vysledovať až ku koreňom kresťanstva. Prví kresťania boli totiž Židia, ktorí uznali Ježiša Krista za mesiáša predpovedaného prorokmi," tvrdí Franek. Títo prví kresťania sa od začiatku pozerali na ostatných Židov, ktorí odmietli prijať podľa nich Bohom zoslaného mesiáša, cez prsty, ako na zradcov. Tento rozkol sa potom ťahal celými dejinami kresťanstva.
Na Slovensku vyvrcholil prejavom prezidenta Jozefa Tisa v Holiči 16. augusta 1942. Katolícky kňaz Tiso v ňom označil Židov za "večného nepriateľa slovenského národa, za škodcu, ktorého sa Slováci podľa Božieho príkazu majú zbaviť". Deportácie Židov zo Slovenska do koncentračných táborov v tom čase už boli v plnom prúde, zastavili sa až v októbri 1942.

Šesť rokov propagandy
Jaroslav Franek sa domnieva, že niektoré súčasné antisemitistické postoje na Slovensku môžu byť ešte stále ovplyvnené protižidovskou propagandou z obdobia Slovenského štátu. Zdá sa, že sme sa dodnes úplne nevyrovnali s dedičstvom Jozefa Tisa a jeho "večného nepriateľa".
Pred vojnou žilo na Slovensku okolo 136-tisíc Židov, dnes sa slovenská židovská komunita odhaduje na 3- až 6-tisíc ľudí. Názory ľudí často ovplyvňujú zakorenené predsudky a stereotypy, nie osobná skúsenosť.
Ako uvádza etnológ Peter Salner odvolávajúc sa na výskumy so Židmi, ktorí prežili holokaust, boli vzťahy medzi Slovákmi a Židmi na našom území ešte v 30. rokoch minulého storočia veľmi dobré. "Väčšina tých, čo prežili holokaust radi spomínali na svojich susedov. Po roku 1933, keď nacisti ovládli Nemecko, sa situácia začala postupne zhoršovať aj na Slovensku. Najmä vplyvom protižidovskej agendy Hlinkovej slovenskej ľudovej strany," hovorí Salner.
Šesť rokov sústavnej propagandy prinieslo svoje ovocie v podobe silných protižidovských nálad, ktoré pretrvali aj dlho po vojne. Človek sa tu neubráni spomienke na film Miluj blížneho svojho, dokumentujúci pogrom na Židov v Topoľčanoch, ktorý sa odohral už po skončení vojny v septembri 1945.

Bol Hitler Židom?
Ku klasickému antisemitizmu vychádzajúcemu z náboženstva sa v 19. storočí pridal nový fenomén, a to sprisahanecké teórie o tom, že Židia ovládajú svet. S názorom, že za všetko, čo sa deje vrátane vojen, revolúcií či dokonca terorizmu, môžu Židia, sa stotožnili nemnohí.
Málokto pritom vie, že na začiatku boli takzvané Protokoly sionských mudrcov, falošný dokument vypracovaný ruskou cárskou ochrankou koncom 19. storočia. Pojednáva sa v ňom o akomsi zasadaní popredných Židov, na ktorom prijali zásady sprisahania vedúceho k ovládnutiu sveta. Samozrejme, kniha bola podvrhom, dobre však poslúžila nielen ako zámienka k prenasledovaniu Židov v cárskom Rusku, ale dodnes má úspech u mnohých milovníkov konšpirácií. "Protokoly sionských mudrcov sa i dnes dobre predávajú v arabskom svete a napríklad palestínske militantné hnutie Hamas sa naň dokonca odvoláva vo svojich stanovách," hovorí politológ Grigorij Mesežnikov.
Skutočnosť, že protokoly boli jasným podvrhom, nezabránila vzniku ďalších a ďalších konšpirácií o židovstve ako o tajnom sprisahaní. Existujú dokonca tvrdenia, že všetci významní diktátori a politici boli vlastne Židia vrátane Josifa Visarionoviča Stalina. Z radu najabsurdnejších je "tvrdenie", že Adolf Hitler bol súčasťou židovského sprisahania.

CNN a BBC
Napriek všetkému však vzťahy Slovákov a Židov zatiaľ nie sú zlé. Až do nešťastného výroku pána Harabina sa prejavy nevraživosti obmedzovali skôr na extrémistov z okraja spoločnosti. Grigorij Mesežnikov spomína na prieskum verejnej mienky z roku 2001, podľa ktorého vyjadrilo negatívny názor na Židov len 9 percent opýtaných. Pripomeňme, že podľa toho istého prieskumu vyvolávali negatívne reakcie viac Rómovia (90 percent respondentov), Ukrajinci (56 percent), Maďari (percent 53), Albánci (36 percent) či Vietnamci (28 percent). "Židia z toho vyšli ešte celkom dobre," tvrdí analytik.
Slovensko sa podľa neho v prejavoch antisemitizmu neodlišuje od okolitých krajín. Ak by sa dalo hovoriť o nejakom náraste protižidovských nálad, tie možno pozorovať aj v krajinách západnej Európy. Tam súvisí so silnejúcimi moslimskými menšinami s vyhraneným názorom na politickú situáciu na Blízkom východe, podľa ktorých Izrael ako štát nemá právo na existenciu. No nezostáva len pri fanatických moslimoch. Svoju úlohu v šírení protižidovských nálad totiž zohrávajú aj významné médiá.
"Ak sledujete izraelskú tlač, nájdete v nej veľa výhrad voči spravodajstvu svetových médií, a to aj mainstreamových európskych denníkov či spravodajských televízií ako CNN či BBC. Tieto vraj často používajú dvojaký meter, keď kritizujú konanie Izraela a, naopak, bagatelizujú násilie zo strany Palestínčanov," dodáva Mesežnikov.

Skinhedi a Muk
"V 90. rokoch bola dosť populárna hudobná skupina Šalom, hlásiaca sa k židovským koreňom. Jej líder Petr Muk mi hovoril, že žiadne z ich vystúpení po Slovensku, a tých bolo okolo 20, sa nezaobišlo bez nejakých incidentov zo strany skinhedov. Že útočili na ich fanúšikov," spomína Jaroslav Franek. Podľa neho antisemitizmus nie je živelný, ale extrémisti sú do veľkej miery organizovaní a skutočne veria tomu, čo hlásajú a robia.
"Chybou je, že Slovensku chýbajú intelektuálne elity. Netvrdím, že na Západe neexistuje antisemitizmus, ale tam sú isté spoločenské elity, ktoré sa váhou svojej autority stavajú proti. Na Slovensku, bohužiaľ, takáto sila chýba," dodáva Franek.
Zostáva nám teda len dúfať, že výroky pána Harabina boli skutočne momentálnym skratom, za aký ich vydáva. Že nešlo o pripravené slová čítané z papiera, ako tvrdia jeho odporcovia. Aby sme sa nestali prvou krajinou v Európe, v ktorej sa slobodne a beztrestne a priamo v parlamente šíri neznášanlivosť.