Milan Kňažko bol jedným zo strojcov rozkolu Mečiara s vedením VPN v roku 1991. Stál po jeho boku, až kým sa nepohádali pre voľbu prezidenta na jar 1993. Po tom, ako sa Mečiarovi podarilo dostať ho z postu ministra zahraničných vecí v marci 1993, začal voči nemu viesť opozičnú politiku. Viackrát ostro vystúpil proti HZDS, v jednom televíznom vystúpení dokonca označil stranu za "obyčajnú mafiu". Bol jedným z tých čo položili Mečiarov režim vo voľbách v roku 1998. Dnes sa už Kňažko nechce k Vladimírovi Mečiarovi vracať, tú kapitolu má uzavretú. "Všetko, čo som k tomu chcel povedať, som už povedal," povedal.

Michal Kováč bol najurputnejším Mečiarovým rivalom, v podstate od začiatku svojho pôsobenia na poste prezidenta republiky v marci 1993, keď odmietol splniť žiadosť predsedu HZDS o odvolanie Milana Kňažka z funkcie ministra zahraničia.
Až do roku 1998, kým sa neskončilo Kováčovo funkčné obdobie, stával sa terčom častých útokov zo strany HZDS. Navyše Mečiar vo funkcii zastupujúceho prezidenta vyhlásil v roku 1998 amnestiu na trestný čin únosu syna Michala Kováča. Znemožnil tým vyšetrenie tohto trestného činu, ktoré mohlo potvrdiť podozrenie, že mal sám prsty v jeho zosnovaní. Michal Kováč v súčasnosti žije utiahnutým životom dôchodcu ďaleko od politiky.

Jozef Moravčík sa postavil Mečiarovi na jar roku 1994. Bol nakrátko úspešný, vďaka jeho iniciatíve sa podarilo Vladimíra Mečiara dostať z kresla slovenského premiéra. Už v októbri 1994 sa však Mečiar vrátil a začalo sa obdobie takzvaného mečiarizmu, teda snahám o deštrukciu občianskej spoločnosti a návratu k totalite. Počas tohto súboja stál Moravčík na strane prodemokratických a protimečiarovských síl, až do roku 1998 ako predseda Demokratickej únie. Od roku 1998 až do roku 2002 bol primátorom Bratislavy. Potom sa z politiky stiahol. "V súčasnosti som advokát a podnikateľ," hovorí.

František Gaulieder je dnes tiež podnikateľom, zároveň pracuje v spoločnosti Slovak Telecom. V roku 1996 rozvíril hladinu tým, že na protest proti politike Vladimíra Mečiara vystúpil z poslaneckého klubu HZDS. Hnutie ho potom protizákonne zbavilo poslaneckého mandátu presne podľa pravidla, že nie legislatíva krajiny, ale želanie Vladimíra Mečiara je zákonom.

Ivan Gašparovič je najpopulárnejším Mečiarovým sokom, v súčasnosti je slovenským prezidentom. Do tejto funkcie sa dostal podobne ako jeho predchodca Rudolf Schuster, paradoxne práve vďaka Mečiarovi. Väčšina voličov bola totiž v prezidentských voľbách v roku 2004 ochotná hlasovať za kohokoľvek, okrem Mečiara, ktorý bol Gašparovičovým sokom v druhom kole.
Gašparovič opustil Mečiarovo HZDS v roku 2002, krátko pred parlamentnými voľbami. Reagoval tak na skutočnosť, že ho Mečiar v snahe dokázať, že jeho strana sa zbavuje starých štruktúr z obdobia rokov 1994 až 1998 (samozrejme okrem samotného Mečiara) nenominoval na kandidačnú listinu do volieb.

Vojtech Tkáč odišiel od Mečiara po tom, ako HZDS nedokázalo po voľbách v roku 2002 zostaviť vládu ani napriek tomu, že strana bola oficiálnym víťazom volieb. S Mečiarom skrátka žiadna relevantná politická strana nechcela mať nič spoločné.
Po odchode z HZDS Tkáč vo februári 2003 založil s desiatimi ďalšími poslancami -- prebehlíkmi takzvanú Ľudovú úniu. Strana dnes už nevyvíja žiadnu činnosť. V súčasnosti Tkáč pôsobí ako prednášajúci na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Dnes sa už k ničomu nechce vyjadrovať. "Som súkromná osoba," bola jeho jediná odpoveď.

Oľga Keltošová opustila lídra HZDS spolu s Vojtechom Tkáčom. "Pánu Mečiarovi sme vyčítali neschopnosť komunikácie, sebareflexie, nedalo sa to však riešiť. Keďže zo strany vedenia a najmä predsedu bol absolútny odpor a nechuť akejkoľvek komunikácie s členskou základňou, jednoducho sme to riešili tak, že sme odišli," spomína Keltošová. "V žiadnom prípade neľutujem, že som odišla od Mečiara, hlavne, keď vidím, ako sa vyvíja vnútrostranícka situácia v HZDS. Myslím, že v tom čase bol najvyšší čas odísť." Odišla z veľkej politiky, aby sa presadila v komunálnej sfére. V období rokov 2002 až 2006 bola poslankyňou v miestnom zastupiteľstve bratislavskej mestskej časti Lamač a zároveň poslankyňou v mestskom zastupiteľstve Bratislavy za Lamač. "V roku 2006 som bola zvolená za starostku Lamača," dodáva Keltošová. Na tomto poste pôsobí dodnes.