27. januára 1971
- Na celoštátnej konferencii Národného frontu ČSSR bol zvolený 165-členný ústredný výbor. Predsedom sa stal Gustáv Husák.

19. marca 1971
- Senát Mestského súdu v Prahe odsúdil Petra Uhla na štyri roky väzenia pre trestný čin rozvracania republiky. Išlo o prvý politický proces v normalizačnom období.

13. - 15. mája 1971
- Na zjazde KSS v Bratislave sa pozitívne zhodnotila federálna úprava vzťahov medzi českým a slovenským národom, za prvého tajomníka KSS bol zvolený Jozef Lenárt, predsedom Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSS sa stal V. Šalgovič.

4. mája 1971
- Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo mieru zodpovednosti niektorých funkcionárov za vykonštruované procesy vedené v rokoch 1949 až 1959 a prerokoval sa plán dokončenia kolektivizácie poľnohospodárstva.

25. - 29. mája 1971
- XIV. zjazd KSČ, ktorý sa konal v Zjazdovom paláci v Prahe, zhodnotil výsledky rozvoja KSČ za 50 rokov jej existencie, bola schválená línia nového vedenia KSČ na čele s Gustávom Husákom.

22. marca 1973
- Federálne zhromaždenie zvolilo za prezidenta opäť Ludvíka Svobodu.

28. októbra 1974
- Alexander Dubček listom adresovaným FZ a SNR protestoval proti obmedzovaniu osobnej slobody a slobody ľudí vylúčených z KSČ.

16. apríla 1975
- Na zasadnutí ústredných výborov Národného frontu, ČSSR, ČSR, SSR kritizoval Gustáv Husák Alexandra Dubčeka za obsah listu, ktorý poslal FZ a SNR.

28. - 29. mája 1975
- Za prezidenta republiky bol zvolený ústredný tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák.

7. - 8. júla 1975
- Za predsedu SNR bol zvolený Viliam Šalgovič.

12. - 16. apríla 1976
- Za generálneho tajomníka ÚV KSČ bol zvolený Gustáv Husák, predsedom ÚKRK sa stal Miloš Jakeš.

22. - 23. októbra 1976
- Voľby do všetkých stupňov zastupiteľských orgánov ČSSR, volebná účasť 99,7 percenta registrovaných voličov.

1. január 1977
- Hnutie na obranu ľudských práv v Prahe vydalo dokument pod názvom Charta 77, ktorý pôvodne podpísalo 237 ľudí. Prvými hovorcami boli Jan Patočka, Jiří Hájek a Václav Havel. Najznámejšími signatármi za slovenskú stranu boli Milan Šimečka, Miroslav Kusý či Dominik Tatarka.

2. marca 1977
- Na zjazde slovenských spisovateľov v Bratislave vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov Hanu Ponickú za podporu Charty 77.

6. - 8. mája 1981
- Aktivisti opozičného hnutia Milan Šimečka a Miroslav Kusý boli zatknutí v súvislosti s dovozom exilovej tlače.

5. - 6. júna 1981
- V ČSSR sa konali voľby s účasťou 99,9 percenta zo zapísaných voličov, predsedom vlády ČSSR sa stal L. Štrougal, predsedom SNR sa stal Viliam Šalgovič, predsedom vlády SSR sa stal P. Colotka.

8. marca 1982
- Posvätná kongregácia pre klérus vo Vatikáne vydala dekrét, ktorý zakázal kňazom činnosť v združení Pacem in terris.

22. mája 1985
- FZ zvolilo po tretí raz za prezidenta ČSSR Gustáva Husáka.

10. februára 1987
- Alexander Dubček v liste adresovanom vedeniu KSČ žiadal demokratizáciu spoločnosti a vyjadril podporu prestavbe v ZSSR.

17. decembra 1987
- ÚV KSČ zvolil za generálneho tajomníka Miloša Jakeša.

25. marca 1988
- Slovenský katolícky disent zorganizoval na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave sviečkovú demonštráciu, na ktorej sa zúčastnilo okolo dvetisíc veriacich.

14. apríla 1988
- ÚV KSS uvoľnilo z funkcie prvého tajomníka Jozefa Lenárta, prvým tajomníkom sa stal Ignác Janák.

15. - 16. decembra 1988
- ÚV KSČ na zasadnutí z funkcie uvoľnil Vasila Biľaka, z vedenia odišiel aj Josef Kempný.

22. júna 1989
- Novým predsedom vlády SSR po Ivanovi Knotekovi sa stal Pavol Hrivnák.

23. júna 1989
- Alexander Dubček kritizoval v liste vedeniu KSČ politiku normalizácie a obhajoval reformy roku 1968.

17. augusta 1989
- V Bratislave začalo trestné stíhanie proti tzv. bratislavskej päťke - Ján Čarnogurský, Miroslav Kusý, Anton Selecký, Hana Ponická a Vladimír Maňák.

21. augusta 1989

- V celej republike demonštrácie pri príležitosti výročia okupácie v roku 1968.

24. novembra 1989
- ÚV KSČ na mimoriadnom zasadnutí prijal rezignáciu všetkých členov predsedníctva a sekretariátu, schválil odstúpenie prvého tajomníka Miloša Jakeša a na jeho miesto zvolil Karla Urbánka.

30. novembra 1989
- Z funkcie predsedu SNR odstúpil Viliam Šalgovič, novým predsedom sa stal Rudolf Schuster.

3. decembra 1989
- Prezident ČSSR Gustáv Husák vymenoval novú vládu na čele s Ladislavom Adamcom.
- Vláda vydala vyhlásenie, v ktorom hodnotila okupáciu Československa 21. augusta 1968 ako porušenie medzinárodného práva.

12. decembra 1989
- Predsedníctvo SNR vymenovalo novú vládu SSR na čele s Milanom Čičom.

15. januára 1990
- V Černínskom paláci v Prahe sa začali čs.-sovietske rokovania o odchode sovietskych vojsk z ČSSR.

28. februára 1990
- Minister kultúry Ladislav Chudík podal demisiu, novým ministrom kultúry sa 23. marca stal L. Snopko.

8. - 9. júna 1990
- Konali sa prvé slobodné voľby.

5. októbra 1990
- Matica slovenská zorganizovala v Bratislave celonárodné zhromaždenie na podporu uzákonenia slovenčiny ako jediného úradného a štátneho jazyka na celom území SR bez výnimky.

31. októbra 1990
- Premiér Vladimír Mečiar podal demisiu, keďže neodstúpil minister vnútra SR Anton Andráš, ktorého 20. októbra vyzval, aby sa vzdal kresla pre nekompetentnosť. Predsedníctvo SNR Mečiarovu demisiu neprijalo, Andráš z funkcie ministra vnútra odstúpil.

9. januára 1991
- FZ ČSFR schválilo Listinu základných práv a slobôd ako ústavný zákon.

10. apríla 1991
- Zástupcovia hnutia Za zvrchované Slovensko, Štúrovej spoločnosti a Spolku slovenskej inteligencie Korene odovzdali premiérovi Vladimírovi Mečiarovi deklaráciu Za zvrchované Slovensko.

23. apríla 1991
- Predsedníctvo SNR odvolalo Vladimíra Mečiara z funkcie predsedu vlády SR, novým premiérom sa stalo Ján Čarnogurský.

1. júla 1991
- Hlavy krajín Varšavskej zmluvy podpísali v Prahe dokument o rozpustení tejto organizácie.

16. decembra 1991
- V Bruseli podpísali dohodu o pridružení ČSFR k Európskemu spoločenstvu.

5. - 6. júna 1992
- V ČSFR sa uskutočnili voľby do parlamentu a do SNR a ČNR.

24. júna 1992
- Predsedníctvo SNR vymenovalo novú vládu premiéra Vladimíra Mečiara.

2. júla 1992

- Prezident ČSFR Václav Havel vymenoval na Pražskom hrade novú federálnu vládu na čele s Janom Stránskym.

17. júla 1992
- Poslanci SNR schválili Deklaráciu SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

1. septembra 1992
- Poslanci SNR prijali prvú demokratickú Ústavu Slovenskej republiky.

29. októbra 1992
- Predsedovia vlád ČR a SR Václav Klaus a Vladimír Mečiar podpísali v Prahe dohodu o colnej únii medzi ČR a SR a ďalších 15 dohôd o spolupráci medzi ČR a SR.

1. januára 1993
- Vznikla samostatná Slovenská republika.