09.10.2013, 18:59

Open office je pohroma. Napríklad pre introverta

Open space – fenomén otvorených kancelárií, kde sedia aj desiatky kolegov pokope – k nám prišiel zo zahraničia v 90. rokoch. A je zdrojom hádok.

Open space – fenomén otvorených kancelárií, kde sedia aj desiatky kolegov pokope – k nám prišiel zo zahraničia v 90. rokoch. A je zdrojom hádok či nedorozumení. Vedenia so zamestnancami, odborníkov na zdravie a architektov. V názore na otvorené kancelárie sa celkom nezhodnú ani dizajnéri. Jasna Opavská zo štúdia Jasnakrasna tvrdí, že tento fenomén je už na ústupe. „Ukázalo sa, že znižuje pracovnú výkonnosť, vznikajú zbytočne rušivé momenty a ľudia sú viac unavení či dokonca znechutení z práce,“ tvrdí.

Niekoho motivuje, iného ruší

„Štvrtina ľudí v našej populácie sú introverti. Sú to veľmi výkonní ľudia, no spoločný priestor s ostatnými ich viac ruší ako motivuje. Pre nich je open space hotová pohroma,“ hovorí Kristián Hruszkó, dizajnér a prezident spoločnosti Neopolis. Na druhej strane, sú ľudia, ktorých spoločnosť iných nesmierne motivuje. Potrebujú pre výkon komunikáciu a styk s ostatnými, pre nich sú spoločné kancelárie jednoznačne motivujúce.

Každému podľa gusta

Odborník si však myslí, že prevažuje skupina zamestnancov, ktorým „je to jednoducho jedno“. „Preto, ak je to možné, ponúknime možnosť vybrať si jednotlivým pracovníkom – to nám dá väčšiu šancu optimalizovať aj prostredie, aj výkon. Ja osobne preferujem prácu v malých tímoch, jednak to združuje ľudí a jednak sa lepšie vybudujú medziľudské vzťahy, čo má nesmierny vplyv na výkon a morálku na pracovisku,“ hovorí. Sám ako zamestnávateľ umožnil administratívnym pracovníkom, aby si zvolili nie len to, ako chcú pracovať, ale aj kde. „Často zostávajú doma, lebo doma stíhajú nerušene urobiť viac roboty ako v kancelári,“ argumentuje.

Viac kontroly nad ľuďmi

Architekt Tomáš Svitek upozorňuje, že vhodnosť otvoreného pracoviska treba posudzovať podľa typu práce. „Nie je použiteľné a vhodné pre všetky prevádzky, dôležitá je náplň práce, a najmä, či ide o kolektívnu alebo samostatnú pracovnú činnosť,“ vysvetľuje. Keďže sa v tomto prípade pracuje v jednej veľkej miestnosti, ľudia získavajú vzájomný bezprostredný kontakt a možnosť okamžitej komunikácie. Avšak na úkor súkromia a intimity pracovného prostredia. „Negatívnym dôsledkom môže byť sťaženie koncentrácie, dokonca aj výskyt psychosomatických ťažkostí. Pozitívom pre zamestnávateľa je zníženie nákladov, zvýšenie produktivity práce jednoduchá kontrola dodržiavania pracovnej disciplíny,“ uzatvára Svitek.

**************

Lekár: otvorené kancelárie šíria choroby

„Open space pracoviská“ nepovažuje lekár R. Hlavatý z pracovno-lekárskeho hľadiska za ideálnu voľbu. A to z viacerých dôvodov. „Vysoká koncentrácia zamestnancov, z ktorej vyplýva možnosť vzájomného rušenia sa, keďže v kanceláriách sa vykonáva mentálna činnosť, ktorá predstavuje psychickú záťaž,“ hovorí. Okrem toho, otvorené priestory predstavujú zvýšené epidemiologické riziko, najmä v obdobiach epidémií ochorení horných dýchacích ciest. „Uvedené pracoviská majú prevažne nútenú výmenu vzduchu, kde klimatizačná jednotka nerovnomerne obsluhuje jednotlivé pracovné miesta, z čoho vyplývajú časté prievany, nerovnomerné rozdelenie teploty v miestnosti a môžu sa podieľať na zvyšovaní šírenia respiračných ochorení z dôvodu neprávnej alebo nedostatočnej údržby klimatizačných jednotiek,“ tvrdí lekár.

Naopak, výhodou pre zamestnávateľa sú nižšie zriaďovacie náklady na pracovné miesto, možnosť efektívnej fyzickej kontroly zamestnancov a uľahčenie vzájomnej komunikácie a spolupráce zamestnancov. „Je však na diskusiu, či tieto benefity prevažujú nad negatívami,“ uzatvára lekár.