06.07.2012, 00:00

Nová diktatúra? Privítajte konzumizmus

V utorok a piatok si môžete na stránkach HN prečítať ešte nepublikovaný rukopis spisovateľa Juraja Šeba, ktorý si po minulom storočí zobral na mušku prvé desaťročie tohto tisícročia. Jeho Turbo milénium 00 na pokračovanie iba v HN.

Loď, ktorá sa plaví do neznáma, dnes už otrepaná pesnička Peciho Uherčíka a Martina Sarvaša. Otrepaná, ale stále aktuálna. Keď ju v roku 1989 Ďurinda s Pecim a s občianskym združením s názvom Zvieratá nahrali na video, tajne zostrihali v Slovenskej televízii, nevedeli, akú historickú, ale najmä nestarnúcu hodnotu zakódovali do textu a atmosféry rockovej skladby. Jedni propagovali šrotované, iní sa na blogu hádali o postdemokracii a biopotravinách. Tá mladšia iPodová generácia sedela za počítačmi a facebookovali, twitterovali. Môžu nám ale nové iPod a bio- výrazy charakterizovať "o čo gou" na začiatku nového milénia? Kam sa plavíme? Ak niečo charakterizuje túto dobu (roky 2000 až 2010), tak najskôr rýchlosť, akou okolo nás preletela. Preto ten názov. Turbo milénium. Máme tu aj turbo kapitalizmus. Jeho začiatky, keď sa majetky delili ako darčeky pre poslušných, ale obdarovaní nemali ani minimum zodpovednosti tieto majetky udržiavať, sme mali za sebou. Nastala éra, ktorú možno charakterizovať vetou útechy: Počkajme, až zbohatnú tí, čo majú zbohatnúť, a potom sa aj nám ujde náš diel. Lenže človek nemusí mať VUML, aby pochopil, že ubezpečenia politikov, že sa má tešiť na hostinu v podobe kvapiek masti, ktoré stečú z brád hodujúcich multimilionárov, sú len chimérou, ktorá sa postupne začala rúcať.

Pokiaľ ide o slovenskú kotlinu, tu naberá rútenie karikatúrnu podobu, ktorú mi pripomína kartovú hru z detstva, nazývanú "hajzel". Aj v tejto hre sa stavala veža, následne sa vyťahovali karty spod nej, až spadla. Naši slovenskí politici budovali svoju vežu vyše dvadsať rokov, opretí o ekonomickú moc rôznych podnikateľských skupín a "bratrov v triku" financujúcich ich politické strany. Veža sa začína pomaly nakláňať a už sa len čaká na vytiahnutie poslednej karty, po ktorej sa to zrúti presne ako domček z kariet. Poslednou zárukou, že sa nevytiahne karta, na ktorej to všetko stojí, je prezident. Po Rudolfovi Schusterovi sa stáva prezidentom Ivan Gašparovič, ktorý si to na rozdiel od svojho predchodcu užíva. Národ si získava nielen svojou politikou, ale i tým, že pápeža premenoval z Benedikta na Dominika a z Lisabonskej zmluvy spravil Libanonskú. Pri návšteve srbského prezidenta nezabudol spomenúť, akú výhodnú a peknú polohu pri mori má Srbsko, alebo to bolo Chorvátsko? Úspešne mu konkuroval šéf kancelárie hlavy štátu, ktorý z teoretických skúseností Policajného zboru spravil teroristické. Svojho šéfa povýšil do funkcie prezidenta Slovenskej socialistickej republiky. Okrem týchto faux paux národ je kŕmený správami o celebritách. Škandáliky a zemetrasenia v živote celebrít zábavného priemyslu a ich politických i ekonomických súpútnikov zaplavujú médiá. Je to na zakrytie oveľa škandálnejšieho "zemetrasenia" v ekonomických sférach. Šikana na pracovných úradoch, neústavné, ale sústavné ďalšie spoplatňovanie zdravotníctva, ohrozenie dôchodkového zabezpečenia, predátorské úverovanie zraniteľných občanov, vyvádzanie exekútorov, ktorí z drobných pokút vymáhajú niekoľkostonásobné sumy, inak povedané -- otravovanie ľudí. Z tých optimistickejších udalostí treba uviesť, že podľa oficiálnych údajov slovenskej tunelárskej spoločnosti je nesporným faktom, že uplynulá dekáda na Slovensku výstavbou tunelov prevýšila svojím rozsahom predchádzajúce desaťročie.

Svet sa počas desiatich rokov zásadne premenil technologicky. Nové komunikačné technológie, ktoré vyústili do syntézy mobilných telefónov a notebookov, menia podobu každodenného života v podstatnejšej miere, než sme v bežných analýzach politických udalostí ochotní pripustiť a brať do úvahy. Neustále prijímanie a vysielanie komunikačných podnetov spôsobuje, že chodiť všade s mobilom, s notebookom, vrátane na WC, patrí k bontónu. Nádych pouličnej rebélie mládeže pomaly mizne. Nastáva éra počítačov, mobilov a facebooku. Internet začína ovládať naše životy. Vyrástla generácia silne závislá od ich používania. Ľudia strácajú schopnosť prenikať za fasády vecí, čítanie dlhších textov ich otravuje. Prednosť sa dáva povrchnému posúdeniu veci, vtipným obrázkom, stručným klipom, ktoré kolujú na internete.

Barok vznikol v 17. storočí ako súčasť protireformácie, ako atak na zmysly veriacich, ktorí boli vnemovo "podvyživení" strohosťou a striedmosťou protestantizmu. Novodobý barok, ktorý nastal, bol tiež atakom na naše zmysly, vďaka technológiám, ktoré majú k dispozícii médiá a reklamné agentúry. Huxley bol takou predohrou k Orwellovi. Jeho varovanie pred svetom, kde si už nikto nepraje čítať knihy, sa pomaly napĺňa. Text vo všeobecnosti ustupuje do pozadia, čo to znamená pre spoločnosť, demokraciu, možnosti kompetentne a dôkladne rozhodovať o celkovom smerovaní, ukáže čas. Prvé výsledky nie sú príliš optimistické. Posúvame sa od spoločnosti, v ktorej sme boli majstrovsky manipulovaní prostredníctvom klamstiev a falošných ilúzii, k spoločnosti, v ktorej budeme otvorene riadení konzumom, a pred ktorou nás varoval už Orwell. Kupujeme si veci, ktoré nepotrebujeme, za peniaze, ktoré nemáme, aby sme ohúrili ľudí, ktorých nepoznáme. Podľa pesimistov komunizmus nahradil konzumizmus. Podľa optimistov komunizmus aj konzumizmus sú v "konkurznom konaní". Vyberte si.