31.03.2003, 00:00

Premlčanie podľa Obchodného zákonníka

Sústredíme sa na právny inštitút premlčania, upravený v Obchodnom zákonníku, pretože tento inštitút je samostatne upravený aj v Občianskom zákonníku.

Premlčanie je márne uplynutie času, v ktorom bolo potrebné zo strany subjektu právneho vzťahu urobiť určitý úkon. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. To znamená, že oprávnená strana právneho vzťahu sa môže domáhať svojho už premlčaného práva na súde a súd môže tejto strane toto premlčané právo aj priznať okrem prípadu, že sa povinná strana právneho vzťahu tohto premlčania dovolá (namietne ho) a dané právo je skutočne premlčané. Výnimku z tejto fikcie tvorí ustanovenie § 388 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého aj po uplynutí premlčacej doby môže oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak sa obe práva vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní alebo ak sa právo mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatneného druhou stranou.
Predmet premlčania definuje Obchodný zákonník v § 387 ods. 2, podľa ktorého premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Účinky premlčania
Ak dlžník splnil svoj záväzok po uplynutí premlčacej doby nie je oprávnený požadovať vrátenie toho, čo plnil, aj keď nevedel v čase plnenia, že premlčacia doba už uplynula (§ 389 Obchodného zákonníka). Znamená to, že ak dlžník splní svoj záväzok po uplynutí premlčacej doby, nemôže žiadať o vrátenie takéhoto plnenia a veriteľ nie je povinný dlžníkovi toto plnenie vrátiť. Podľa ustanovenia § 390 Obchodného zákonníka, ak sa premlčí právo uskutočniť právny úkon, účinky tohto právneho úkonu nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie. V praxi to znamená, že pri premlčaní práva uskutočniť právny úkon nenastanú účinky tohto právneho úkonu voči osobe, ktorá uplatní námietku premlčania. Námietka premlčania v tomto prípade faktickým uskutočnením úkonu, na ktorý nie je potrebné oprávnenie, ktoré by vyplývalo zo zákona, a uplatnenie takejto námietky teda nemožno premlčať.

Začiatok premlčacej doby
Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, kedy sa mohlo právo uplatniť na súde, ak Obchodný zákonník neustanovuje niečo iné (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka). Pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava (§ 393 Obchodného zákonníka). Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak Obchodný zákonník neustanovuje niečo iné (§ 391 ods. 2 Obchodného zákonníka). Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti) (§ 392 ods. 1 Obchodného zákonníka). Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka). Pri právach z vád vecí plynie premlčacia doba odo dňa ich odovzdania oprávnenému alebo osoby ním určenej alebo odo dňa, keď bola porušená povinnosť vec prevziať (§ 393 ods. 2 Obchodného zákonníka). Pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil (§ 394 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo (§ 394 ods. 2 Obchodného zákonníka). Pri práve na náhradu škody začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným (§ 394 ods. 3 Obchodného zákonníka). Pri práve požadovať vydanie uloženej alebo skladovanej veci a vydanie predmetov podľa zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt začína premlčacia doba plynúť odo dňa zániku zmluvy o uložení veci, zmluvy o skladovaní alebo zmluvy o uložení cenných papierov alebo iných hodnôt. Tým nie je dotknuté právo požadovať vydanie veci na základe vlastníckeho práva (§ 395 Obchodného zákonníka). Pri práve na peňažné prostriedky uložené na bežnom alebo vkladovom účte plynie premlčacia doba odo dňa zániku zmluvy o vedení týchto účtov (§ 396 Obchodného zákonníka). Z uvedeného možno vidieť, že začiatok a prvý deň plynutia premlčacej doby je pri rôznych typoch záväzkových práv iný.

Dĺžka premlčacej doby
Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka sa právo premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Dĺžka premlčacej doby je upravená buď všeobecne (§ 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky) a osobitne (podľa ustanovenia § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu, končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti a podľa ustanovenia § 399 Obchodného zákonníka práva vzniknuté za škody vzniknuté na dopravných veciach a z oneskoreného doručenia zásielky voči zasielateľovi a voči dopravcovi sa premlčujú uplynutím 1 roka). Z uvedeného vyplýva, že okrem osobitnej dĺžky premlčacej doby, uvedenej v § 398 a 399 Obchodného zákonníka je premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka štvorročná a ten, v prospech koho premlčacia doba uplynie (dlžník), sa môže premlčania domáhať po uplynutí tejto doby.

Výnimky z dĺžky premlčacej doby
Výnimku z dĺžky premlčacej doby predstavuje ustanovenie § 401 Obchodného zákonníka strana, voči ktorej sa právo premlčuje môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane, celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby. Z uvedeného vyplýva, že si strany písomným vyhlásením môžu dĺžku premlčacej doby predĺžiť aj nad zákonný rámec, pričom však nesmie celková premlčacia doba presiahnuť hranicu 10 rokov odo dňa kedy začala po prvý raz plynúť. Zároveň treba poznamenať, že zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (§ 400 Obchodného zákonníka).

Spočívanie a pretrhnutie
Obchodný zákonník v § 402 až 406 upravuje spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby. Prichádza k tomuto vtedy, keď napríklad veriteľ za účelom uspokojenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa Občianskeho súdneho poriadku za začatie súdneho konania alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní alebo ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme protinároku (k pretrhnutiu premlčacej doby prichádza dňom, kedy sa začalo rozhodcovské konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje).

Premlčanie pri uznaní nároku
Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti (§ 407 ods. 1 Obchodného zákonníka). Treba však uviesť, že premlčacia doba sa skončí najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. To znamená, že ak dlžník uzná svoj záväzok a nová štvorročná premlčacia doba by spolu v súčte s predchádzajúcou premlčacou dobou predstavovala dobu dlhšiu ako 10 rokov, platí fikcia § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa premlčacia doba skončí po uplynutí 10 rokov odo dňa kedy začala po prvý raz plynúť.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.