03.03.2004, 00:00

Slovenský jazyk má prednosť na území SR

Osobitná úprava je spojená s používaním štátneho jazyka v súdnom a správnom konaní, kde platí osobitný režim používania iného ako štátneho jazyka. Podľa Ústavy SR, kto vyhlásil, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie má právo na tlmočníka.

V súvislosti s blížiacim sa vstupom SR do EÚ medzi určitými skupinami občanov rezonujú aj otázky používania slovenského jazyka na území SR. Žiada sa pripomenúť, že podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy SR (úplné znenie Ústavy SR č. 460/1992 Zb. je uverejnené v zákone č. 135/2001 Z. z., čiastka 56) na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk bez akýchkoľvek pochybností. V dôvodovej správe sa o. i. uvádza, že "na území republiky, ktoré je jednotné a nedeliteľné, je úradným jazykom slovenský jazyk, pričom používanie iných jazykov v úradnom styku upraví zákon".

Ústavná úprava slovenského jazyka ako štátneho jazyka vychádza z toho, že slovenský jazyk je všeobecným dorozumievacím prostriedkom občanov SR, je materinským jazykom štátotvorného národa. Schopnosť komunikovať v slovenskom jazyku je predpokladom naplnenia zásady rovnosti a rovnoprávnosti občanov ako základnej zásady výstavby práv a slobôd v Ústave SR. Podľa čl. 26 ods. 5 ústavy orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanovuje zákon, ktorým je zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V súvislosti s postavením príslušníkov národnostných menšín štát na seba berie povinnosť vytvoriť predpoklady, aby príslušníci národnostných menšín a etnických skupín zvládli štátny jazyk (čl. l33 a 34 Ústavy SR v platnom znení). V štátnom jazyku sa vydáva Zbierka zákonov SR (zákon č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov SR v znení neskorších predpisov). Postavenie a používanie štátneho jazyka upravuje zákon č. 270/1995 Z. z., ktorý o. i. zakotvuje, že štátnym jazykom je slovenský jazyk, ktorý má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území SR. Zákon upravuje aj ochranu štátneho jazyka, pravidlá jeho používania v úradnom styku, školstve, masovokomunikačných prostriedkoch, kultúrnych podujatiach a na verejných zhromaždeniach, v ozbrojených silách.

Administratívna agenda určená pre verejnosť
V štátnom jazyku sa vydávajú zákony, nariadenia vlády a ostatné právne predpisy, vrátane predpisov územnej samosprávy, rozhodnutia a verejné listiny, uskutočňujú sa rokovania verejnoprávnych orgánov, vedie sa celá administratívna agenda určená pre verejnosť. V štátnom jazyku sa uvádzajú názvy obcí a ich časti označenia ulíc a verejných priestranstiev. Preto za správnu treba považovať skutočnosť, že fakulta jednej verejnej vysokej školy do študijného programu v študijnom odbore "manažment verejnej správ a regiónov" o. i. zakotvila požiadavku, že výučba sa bude realizovať v štátnom jazyku s akcentom na otázky rétoriky a jazykovej prípravy absolventov tejto formy štúdia. Citujeme z odborného profilu absolventa študijného odboru manažment: "Absolvent je vysoko vzdelanou a odborne vyškolenou potenciálnou pracovnou silou disponujúcou širokou paletou teoreticko-odborných a v istom zmysle aj praktických vedomostí a zručnosti z právnych, ekonomicko-manažérskych, geograficko-regionálnych, sociálnych a psychologických disciplín (predmetov). Je pripravený na výkon manažérskej funkcie vo verejnej správe". Napokon výučby štátneho jazyka je povinná na všetkých základných a stredných školách. Aj preto možno súhlasiť s názorom, že "štátny jazyk je veliacim jazykom".

Osobitná úprava používania štátneho jazyka
Osobitná úprava je spojená s používaním štátneho jazyka v súdnom a správnom konaní, kde platí osobitný režim používania iného ako štátneho jazyka. V intenciách čl. 47 ods. 4 Ústavy SR v platnom znení, kto vyhlásil, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2 čl. 47 -- "každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, iným štátnym orgánom alebo orgánom verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom" -- má právo na tlmočníka.
Pripomeňme, že všetci účastníci sú si v konaní podľa citovaného ods. 2 čl. 47 rovní. Opakovane pripomíname ústavnú úpravu, podľa ktorej používanie iného jazyka ako štátneho jazyka sa zaručuje iba za podmienok ustanovených zákonom (čl. 34 ods. 2). Inými slovami, možnosti použitia iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku (čl. 6 ods. 2) zakladá Ústava SR v zmysle čl. 34 a podľa čl. 47 ods. 4, a to vo vzťahu k príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín a v určitých osobitných prípadoch.
Používanie iných jazykov ako štátneho jazyka v úradnom styku teda upravujú iné zákona, napr. zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Ide o povinnosť štátnych orgánov prijať konanie v akomkoľvek jazyku a prispôsobiť sa mu (čl. 47 ods. 4 Ústavy SR), čo dávame do osobitnej pozornosti. Ústavodarca tým vytvoril záruku, aby osoby, ktoré neovládajú štátny jazyk, neboli znevýhodnené v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania. Pre informáciu uvádzame, že kde sa v prvej hlave (čl. 1 až 10) a v druhej hlave (čl. 12 až 54) Ústavy SR používa pojem "občan" rozumie sa tým štátny občan SR. Cudzinci požívajú v SR základné ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú expresis verbis priznané iba občanom.

Preambula je súčasťou Ústavy SR
Preambula Ústavy SR vyjadruje aj historické ideové základy slovenskej štátnosti, zápas za národné bytie, úctu k národnooslobodzovacím zápasom našich predkov a spája ich s aktuálnym vznikom zvrchovaného štátu v obraze demokratických perspektív. Myšlienky preambuly majú vzbudzovať národné povedomie, národnú hrdosť a stotožnenie sa s obnovenými a obohatenými štátnymi ideálmi. Podľa komentára k ústave preambulu treba chápať a interpretovať ako neoddeliteľnú súčasť textu ústavy v jej celistvosti, demokratickom a humanistickom duchu, uplatňovanom aj v procese prijímania a aplikácie zákonov a iných právnych predpisov.

K znakom národa patrí spoločný jazyk jeho príslušníkov
Z komentára k ústave ďalej vyplýva, že formovanie jazyka národa súvisí s historickým formovaním sa národnosti do národa. Zmienky o slovenskom jazyku našich predkov nachádzame v 10. storočí, keď sa slovenčina začala oddeľovať od češtiny. Spisovná slovenčina sa sformovala v roku 1851, keď tzv. štúrovská slovenčina bola prijatá za spisovný jazyk. Pretože jazyk národa je jedným z jeho podstatných znakov, je logické, že tento jazyk sa používa v suverénnom štáte ako štátny jazyk.