25.02.2004, 00:00

Tri typy problémov vo vzťahoch národnej a európskej exekutívy

V súvislosti s blížiacim sa vstupom Slovenskej republiky do EÚ treba mať na zreteli doterajšie skúsenosti členských štátov EÚ, ktoré prezentujú viacerí autori zaoberajúci sa problematikou fungovania tzv. dobrej verejnej správy.

V súvislosti s blížiacim sa vstupom Slovenskej republiky do EÚ treba mať na zreteli doterajšie skúsenosti členských štátov EÚ, ktoré prezentujú viacerí autori zaoberajúci sa problematikou fungovania tzv. dobrej verejnej správy. V podstate ide o tri hlavné typy problémov vo vzťahoch národnej a európskej legislatívy.

Do prvého typu je implikovaný štrukturálny problém.
Pri implementácii správnych aktov je najčastejšie prenášaný výkon rozhodnutí na národné úrady, alebo sa vyžaduje ich ústretová spolupráca. Určité komplikácie môžu nastať osobitne preto, že vo vnútri jednotlivých štátov sú rôzne úrovne verejnej správy, napríklad priama a nepriama správa, dekoncentrovaná a decentralizovaná správa a pod. Treba zaistiť prístup k európskej administratíve z každej úrovne, čo však v niektorých prípadoch môže narážať na nepochopenie ústrednej vlády. Výkon komunitárnych správnych aktov musí byť niekedy zverovaný decentralizovaným orgánom a tu vzniká ďalší problém súvisiaci s presadzovaní jednoty interpretácie a aplikácie komunitárnych aktov.

Druhým typom problému je personálny problém.
Zahŕňa poznanie, že príprava a štýl práce úradníkov bruselskej administratívy sa často výrazne odlišuje od profilu úradníkov na úrovni národných a regionálnych administratív, ktorým sú mnohé komunitárne akty adresované. Píše sa dokonca o odlišnom spôsobe myslenia jedných a druhých. Uplatňovanie zásahov európskej exekutívy sa v niektorých záležitostiach permanentne pociťuje ako jav nezvyčajný, cudzorodý. Domáci úradníci sa v niektorých prípadoch usilujú dokonca naprávať domnelé nedostatky rozhodnutí vzdialeného administratívneho centra, ale výsledky sú často oveľa problematickejšie.

Do tretieho typu problémov sa zaraďuje psychologický problém.
V podstate ide o to, že vzťah občanov k správnym úradom sa stále ešte výrazne odlišuje v rôznych skupinách štátov európskeho spoločenstva. Sú štáty, v ktorých prevláda lojalita a tendencia vychádzať úradom v ústrety, a, naopak, sú krajiny, kde úradné akty vo vedomí i konaní určitého počtu osôb, určené skôr k neakceptácii, a relevantným motívom správania sa stáva úsilie obísť úrady. Tu je bezvýznamné, či má úradné opatrenie svoj pôvod vo vzdialenom Bruseli alebo v okresnom meste. Podľa dostupných materiálov možno konštatovať, že s týmito faktormi sa univerzálne koncipované komunitárne správne akty často len veľmi ťažko vyrovnávajú. Deficit implementácie komunitárnych aktov teda môže narastať s mierou odlišných motivácií, s ktorými jednotlivé štáty vstupovali do spoločenstva.