29.07.2004, 00:00

Trestnoprávna ochrana ľudského zdravia

Nie je žiadnym tajomstvom, že v prebiehajúcej trhovej transformácii je možné sa stretnúť aj s podnikateľmi či podnikavcami, ktorí majú na predaj, prípadne vyrobia alebo sebe alebo aj inému zadovážia potraviny alebo iné predmety (napríklad odev, obuv, hračky, kozmetické prípravky) ktorých požitie alebo použitie na obvyklý účel je nebezpečné ľudskému zdraviu. Nemožno vylúčiť, že tak často robia úmyselne.

Nie je žiadnym tajomstvom, že v prebiehajúcej trhovej transformácii je možné sa stretnúť aj s podnikateľmi či podnikavcami, ktorí majú na predaj, prípadne vyrobia alebo sebe, alebo aj inému, zadovážia potraviny alebo iné predmety (napríklad odev, obuv, hračky, kozmetické prípravky), ktorých požitie alebo použitie na obvyklý účel je nebezpečné ľudskému zdraviu. Nemožno vylúčiť, že tak často robia úmyselne.

Žiaľ, niektorí z nich si nechcú ani priznať, že takéto konanie podľa Trestného zákona je trestným činom, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody až na dva roky alebo peňažný trest (paragraf 193 ods. 1). Podľa odseku 2 citovaného paragrafu odňatím slobody na jeden rok až päť rokov môže byť takýto páchateľ potrestaný, ak spôsobí činom (odsek 1) ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť (ťažkou ujmou na zdraví sa tu rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie).

Za týchto podmienok je ťažkou ujmou na zdraví napríklad:
-- strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
-- ochorenie údu,
-- strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
-- poškodenie dôležitého orgánu,
-- vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu a iné (paragraf 89 ods. 6 Trestného zákona).

Trestnoprávna ochrana ľudského zdravia
Účelom predmetnej zákonnej úpravy je chrániť ľudské zdravie pred potravinami a inými potrebami, ak je ich použitie alebo užitie na obvyklý účel ľudskému zdraviu nebezpečné. Nebezpečnosť potravín a predmetov potreby pre ľudské zdravie treba vždy posudzovať vo vzťahu k obvyklému účelu požitia potravín alebo použitia predmetu potreby. Treba vedieť, že samotné ohrozenie vzniká už tým, že páchateľ má také potraviny alebo predmety na predaj, vyrába ich alebo ich zadováži pre seba alebo pre iného.
To znamená, že sa nevyžaduje, aby došlo k ich použitiu alebo užitiu, prípadne tým aj k poškodeniu zdravia (ide o tzv. ohrozovací trestný čin). Iná situácia nastáva v prípade zákonnej úpravy podľa paragrafu 194 -- "kto má na predaj alebo na tento účel vyrobí alebo sebe alebo inému z nedbanlivosti zadováži potraviny, alebo iné predmety, ktorých požitie alebo použitie na obvyklý účel je nebezpečné ľudskému zdraviu". Zákonodarca ustanovil, že takého páchateľa možno potrestať odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím veci (teda ide o nižšiu sankciu ako je to v prípade paragrafu 193).

Trestnosť činu zaniká účinnou ľútosťou
Trestnosť činu v jednom i v druhom prípade (zavineného úmyselne i z nedbanlivosti) zaniká účinnou ľútosťou. Konkrétne to znamená, že v zmysel paragrafu 66 Trestného zákona trestnosť ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými potrebami (paragraf 193 a 194) zaniká, ak páchateľ dobrovoľne:
-- škodlivý následok trestného činu zamedzil alebo napravil alebo
-- urobil o trestnom čine oznámenie v čase, keď škodlivému následku trestného činu mohlo byť ešte zabránené (oznámenie treba urobiť prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu).
Účinná ľútosť je teda dôvodom zániku trestnosti činu. Pre účinnú ľútosť sa štát vzdáva svojho práva stíhať páchateľa, ktorý po spáchaní trestného činu splnil určité zákonom stanovené podmienky, dané na ochranu tých istých spoločenských záujmov, ktoré páchateľ činu ohrozil, aby sa tým zamedzilo ich vážnejšie porušenie. Ak nemožno v konkrétnom prípade už zabrániť škodlivému následku, neprichádza do úvahy ustanovenie o účinnej ľútosti a beztrestnosti páchateľa.
Konanie páchateľa, ktorým by ináč prejavil účinnú ľútosť, možno v tomto prípade zhodnotiť pri výmere trestu ako poľahčujúcu okolnosť. Zákonná podmienka dobrovoľnosti v podstate znamená, že páchateľ tak koná z vlastného rozhodnutia, aby škodlivému následku trestného činu zamedzil alebo ho napravil, nie však pod tlakom už začatého trestného stíhania.